Rezort zdravotníctva aktuálne pripravuje darovanie vakcín do Egypta, Brazílie a do Kazachstanu.
Vakcín proti COVID-19 máme na Slovensku milióny, záujem ľudí však nie je veľký a niektoré darujeme iným štátom

Na Slovensku máme viac ako 5 miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Ide o vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Janssen (Johnson & Johnson) a Sanofi. Z tohto počtu sú viac ako 2 milióny dávok vakcíny adaptované na variant omikron.
Termín exspirácie
Záujem o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 však aktuálne nie je veľký a v poslednom období sa podávajú najmä posilňujúce dávky, čo nemá výrazný vplyv na celkovú mieru zaočkovanosti. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková.
Aj napriek zníženému záujmu o očkovanie Slovensko aktuálne nedisponuje žiadnymi zásobami vakcín, ktoré by exspirovali počas januára až marca tohto roka. „Najskorší termín exspirácie vakcín očakávame až v apríli 2023, pokiaľ ich exspirácia dovtedy nebude predĺžená,“ informovala Lániková.
Darovanie iným štátom
Upozornila na to, že počas minulého roka darovala Slovenská republika viac ako jeden milión dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 tzv. rozvojovým krajinám.
„Viac ako 900-tisíc dávok sme darovali rôznym krajinám tzv. tretieho sveta, ako napríklad Tanzánii alebo Guyane. Belize sme odoslali viac ako 100-tisíc dávok a začiatkom tohto roka viac ako 300-tisíc dávok Srbsku,“ povedala.
Rezort zdravotníctva aktuálne pripravuje darovanie vakcín do Egypta, Brazílie a do Kazachstanu.
„Ministerstvo zdravotníctva SR sa snaží taktiež zvýšiť flexibilitu zmlúv na dodávky vakcín a aktívne pracuje na znížení počtu objednaných dávok,“ dodala hovorkyňa rezortu.
Mohli rozhodnutia politikov za vysokú nadúmrtnosť na COVID-19? Štúdia vykazuje vážne nedostatky
Dokument o nadúmrtnosti na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky v rokoch 2020 až 2022 vykazuje vážne metodologické nedostatky a ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb.
Zavádzajúce závery
V tlačovej správe to uviedol zástupca predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič. Výsledkom sú podľa neho síce mediálne ohromujúce, ale zavádzajúce závery.
Pri prebiehajúcej pandémii sa podľa neho robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy, ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu.
„Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne,“ tvrdí.
Opomenuté štatistiky
Sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa podľa ÚDZS počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí za mesiac neklesol pod 500.
„Autori v médiách citovaného dokumentu tieto štatistiky opomenuli,“ upozorňuje úrad. Zo štúdie s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) vyplýva, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov.
Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov.
Hlas upozorňuje na odvrátiteľné úmrtia počas pandémie koronavírusu, diagnostické vyšetrenia klesli o viac ako pol milióna
Na Slovensku sa mohlo potenciálne zachrániť nielen 21 308 ľudských životov, ale mohla prežiť aj časť z takmer 5 400 ľudí, ktorí počas prvého roka pandémie prišli o život navyše oproti priemeru predchádzajúcich rokov. V tlačovej správe na to upozorňuje podpredseda strany Hlas-SD a člen zdravotníckeho výboru Národnej rady SR Richard Raši.
Zlé manažovanie zdravotníctva
Opozičná strana upozorňuje aj na to, že podľa údajov zo zdravotných poisťovní, ktoré porovnávali posledné kvartály rokov 2019 a 2020 zverejnených Asociáciou na ochranu práv pacientov, počet preventívnych prehliadok klesol o tretinu.
Zároveň iba za jeden kvartál sa znížil počet diagnostických vyšetrení o viac ako pol milióna. RTG vyšetrenia klesli takmer o 27 percent, kolonoskopie o 18 percent a mamografie o 17 percent.
„Zdôrazňujeme, že sú to všetko vyšetrenia, ktoré neboli v žiadnej kolízii s liečbou covidu a ich pokles súvisí so zlým manažovaním zdravotnej starostlivosti. Takýto pokles preventívnych prehliadok a diagnostických výkonov mal priamy dopad napríklad na zvýšený počet nezachytených onkologických ochorení,“ upozorňuje Raši.
Onkologický skríning
Onkologický skríning podľa Národného onkologického inštitútu zachytí zo všetkých uskutočnených mamografií sedem pacientiek s nádorom z tisíca vyšetrení, ak sa teda neurobilo viac ako 10-tisíc vyšetrení, tak sa pravdepodobne nezachytilo približne 70 žien s karcinómom prsníka.
„Kvôli zníženiu počtu kolonoskopií o 18 percent sme veľmi pravdepodobne nezachytili viac ako 200 onkologicky chorých ľudí, ktorým sa znížila šanca na skorý záchyt ochorenia a tým aj šanca na prežitie,” dodal podpredseda strany Hlas-SD.
Postcovidové obdobie
Upozorňuje vládu, že dnes, v postcovidovom období, musí prísť výrazná podpora a posilnenie aj ambulantného sektora, prevencie a skríningu.
Dokonca aj v roku 2021 bol počet mamografických a kolonoskopických vyšetrení o 10 percent nižší ako pred pandémiou.
„Väčšina ochorení odhalených v skorom štádiu je liečiteľná a pacienti tak získajú väčšiu nádej na prežitie a lepšiu kvalitu života. Zároveň štát ušetrí, pretože skorá diagnostika a liečba v skoršom štádiu stoja výrazne menej financií ako náročné operácie a následná terapia pacientov s výrazne horšou prognózou prežívania,“ zdôraznil Raši.
Generálna prokuratúra preverí okolností úmrtnosti na ochorenie COVID-19
Generálna prokuratúra SR prijala opatrenia na preverenie skutočností vyplývajúcich zo štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ z decembra 2022.
Viac o téme: Koronavírus
Ako ďalej informoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan, zámerom je objasniť, či v súvislosti s manažmentom pandémie COVID-19 nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) si ochorenie COVID-19 od začiatku pandémie na Slovensku vyžiadalo 20 849 životov.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú podaním lieku proti COVID- 19 sa rozšíri
Od marca budúceho roka sa má rozšíriť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú podaním lieku proti ochoreniu COVID- 19.
Novela zákona o liekoch
Návrhom novely zákona o liekoch, ktorý rezort zdravotníctva predložil do pripomienkového konania, sa odstraňuje rozdiel v zodpovednosti štátu po podaní očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2 a lieku proti ochoreniu COVID-19.
Za škodu na živote a zdraví spôsobenú od 26. decembra 2020 okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe podaného lieku, by mal podľa navrhovanej novely zákona zodpovedať štát. Ide o liek, ktorého terapeutické použitie pre skupinu pacientov povolilo na území Slovenska ministerstvo zdravotníctva.
Očkovanie v lekárňach
Novela zákona o liekoch má okrem toho umožniť očkovanie v lekárňach, lepšiu dostupnosť nových liekov pre pacientov, či úpravu vzťahov medzi odbornými a všeobecnými lekármi pri predpisovaní humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
„Výhodou je rýchla a pohodlná dostupnosť verejných lekární, čo predstavuje jednoduchší prístup k očkovaniu, najmä pre zdravých a zamestnaných obyvateľov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva k zavedeniu možnosti očkovať v lekárňach.
Očkovanie v lekárňach bude vykonávať farmaceut s certifikátom v certifikovanej pracovnej činnosti. V prvej fáze by išlo o očkovanie proti chrípke, prípadne pri zhoršenej epidemiologickej situácii proti COVID-19.
Najčítanejšia najnovšia správa
Predčasné voľby na Slovensku 2023 (online): Volebné miestnosti sa otvorili, rozhodujeme o zložení parlamentu

V sobotu sa na Slovensku konajú predčasné parlamentné voľby, v ktorých kandiduje 24 politických strán a hnutí aj jedna koalícia. Rozhodnúť o zložení parlamentu môže približne 4,3 milióna voličov od 7.00 do 22.00.
Sú to v poradí 11. parlamentné voľby od Nežnej revolúcie v roku 1989. Voliči hlasujú v 5 996 okrskoch, ktoré zodpovedajú aj počtu volebných miestností. Žiadny z okrskov v piatok 29. septembra nehlásil štátnej volebnej komisii zámer otvoriť volebné miestnosti skôr ako o siedmej ráno.
Voličov informovali o konaní volieb obce, ktoré do každej domácnosti doručili oznámenie o čase, mieste a spôsobe hlasovania. Voliť sa dá aj mimo trvalého bydliska, na hlasovanie v ľubovoľnej volebnej miestnosti si bolo treba vopred vybaviť hlasovací preukaz. Osobne či prostredníctvom splnomocnenej osoby oň mohli občania požiadať do piatka 29. septembra.
Hlasovať o budúcom zložení parlamentu mohli aj občania SR s trvalým pobytom v zahraničí a tí občania SR, ktorí sú v čase volieb v zahraničí. O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo takmer 73-tisíc Slovákov, odvolilo ich nakoniec 58 779. V tejto súvislosti bolo zriadených 18 osobitných volebných okrskov pre voľbu poštou.
Predčasné voľby na Slovensku 2023 – online
minúta po minúte
17:22 Voľby v Michalovciach zatiaľ prebiehajú hladko, uviedla pre agentúru SITA predsedníčka okresnej volebnej komisie v Michalovciach Lenka Pastiriková. „Podnety, ktoré sme mali na prešetrenie, sme poriešili alebo telefonickou formou, pričom členovia komisie boli upozornení,“ uviedla a doplnila, že podnety riešia i osobne, keďže robia námatkové kontroly. „Zisťujeme, či ten priebeh volieb prebieha tak, ako má,“ povedala.
Podnety sa týkali napríklad toho, že voličom sa nepozdávala pečiatka a mysleli si, že keď je nejakej inej farby, tak obálka nie je v poriadku. Pastiriková objasnila, že farba pečiatky nie je podstatná, ide o to, aby tam bola. Doplnila, že dostali i podnet na to, že počet volebných lístkov nebol taký, aký by mal byť, tento podnet sa ale ukázal ako nepravdivý, keďže okresná volebná komisia bola na mieste i osobne a preverila to.
V obci Zbudza zaznamenali voličku, ktorá za plentou omdlela. Predsedníčka okresnej volebnej komisie v Michalovciach dodala, že žena bola ošetrená privolanou záchrannou zdravotnou službou a z volebnej miestnosti odišla „po svojich“. Ďalšie incidenty nezaznamenali.
16:13 Oslovenie voličov počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky SR organizátorom petičnej akcie je možné až po tom, keď voliči odhlasovali.
Organizátor petície ich v žiadnom prípade nesmie oslovovať s požiadavkou na jej podpísanie, keď ešte len prichádzajú do volebnej miestnosti vykonať akt hlasovania a tým voličov miasť, či vyrušovať alebo poburovať. Vyplýva to zo stanoviska Evy Chmelovej, riaditeľky odboru volieb rezortu vnútra, ktoré zaslala Mestskému úradu v Trnave.
V Trnave sa súbežne s voľbami koná aj zbieranie podpisov pod petíciu, ktorá sa týka parkovania v meste. Niekde už ráno okrskové volebné komisie posielali aktivistov ďalej od volebných miestností. Na Mozartovej ulici pred vstupom do budovy s volebnými miestnosťami oslovovali aktivisti dopoludnia aj tých voličov, ktorí ešte len prichádzali voliť.
Keďže konanie volieb má vzhľadom na ich celoštátny charakter absolútnu prioritu, organizátor petičnej akcie podľa Chmelovej nesmie svoje aktivity vykonávať vo vestibule budovy, v ktorej sú umiestnené volebné miestnosti. Môže tak konať mimo tejto budovy, napríklad pod schodmi vedúcimi do budovy. Petičná akcia nesmie žiadnym spôsobom narúšať organizáciu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a dôstojný a bezproblémový priebeh hlasovania.
15:44 Predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ladislav Orosz potvrdil Informáciu o kolapse člena okrskovej komisie v bratislavskej Petržalke. „Zákon tam veľmi jasne hovorí, že v takomto prípade sa predlžuje hlasovanie,“ povedal s tým, že v tejto súvislosti sa predlžuje aj moratórium. Podľa medializovaných informácií došlo k incidentu aj v obci Kostoľany pod Tríbečom, kde muž poškodil schránku na nepoužité hlasovacie lístky. K prerušeniu hlasovania však nedošlo.
13:44 V bratislavskej Petržalke presiahla predpoludňajšia účasť v parlamentných voľbách 20 percent. Pre agentúru SITA to uviedol predseda volebnej komisie číslo 90 Bronislav Vajgl.
Priebeh volieb na petržalskej Základnej škole Žehrianska bol od dnešného rána pokojný, až na výpadok elektriny, ktorý nastal krátko pred poludním. Podľa predsedu volebnej komisie evidujú od rána relatívne vysokú účasť. „Chodí dosť ľudí. Tu v Petržalke nikdy nebola vysoká účasť, ale možno dnes presiahne 30 percent, čo by bolo na Petržalku dosť,“ vysvetlil.
Najstaršia volička v 90. volebnom okrese mala zatiaľ 90 rokov, žiadosť o prinesenie volebnej urny pod schodisko pre imobilných od rána neevidujú. Vo zvýšenej miere však evidujú voličov s voličskými preukazmi, ktorých od rána zaznamenali približne 15. Podľa predsedu volebnej komisie sa voliči občas pýtajú na počet preferenčných hlasov na volebných lístkoch. „Z hľadiska zložitosti sú parlamentné voľby napríklad oproti komunálnym pre občana jednoduchšie,“ poznamenal Vajgl.
Vo volebnom okrsku 93 evidovali požiadavky o voľbu v nemocnici na Antolskej ulici. „Náš predseda je už dve hodiny v nemocnici, máme tam okolo 40 hospitalizovaných,“ povedala členka volebnej komisie. Celková volebná účasť v Petržalke dosahovala podľa mestskej časti okolo poludnia približne 27 percent.
13:16 Okresná volebná komisia v Trnave neriešila prítomnosť aktivistov s petíciou za zmenu parkovacej politiky v Trnave pred volebnými miestnosťami. Situáciu podľa jej predsedu Andreja Vároša komisia monitoruje, ale rozhodnutia v tejto veci ponecháva na jednotlivé okrskové komisie. Tie si musia podľa Vároša vyhodnotiť, či aktivity petičiarov nejakým spôsobom zasahujú do priebehu volieb alebo nie.
12:48 Dnešné voľby sú o charaktere štátu a o jeho zahraničnopolitickom smerovaní. Pre agentúru SITA to krátko po svojom dnešnom volebnom akte povedal trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý je zároveň prezidentom Únie miest Slovenska (ÚMS). „Rozhoduje sa o tom, či zachováme demokraciu a slobodu, alebo Slovensko bude autoritatívny a totalitný štát,“ vyhlásil Rybníček.
12:25 Dnes je príležitosti vyjadriť svoj názor, hlas každého má rovnakú hodnotu. Takúto výzvu adresovala po odovzdaní svojho hlasu v predčasných parlamentných voľbách všetkým občanom prezidentka Zuzana Čaputová. „Chcem požiadať všetkých, ktorí váhajú, aby išli voliť,“ uviedla.
Podľa nej v nedeľu budeme poznať výsledky volieb, časť ľudí bude spokojná, časť však naopak nie. Jednou z najdôležitejších úloh budúcej vlády tak bude pokúsiť sa o čo najväčší zmier v spoločnosti. „Pretože súdržnosť a zmier presahujú horizont volieb,“ zhodnotila. Práve preto je podľa nej dnes dôležité prísť, aby voľby vyjadrovali názor čo najväčšieho počtu obyvateľov.
Hlava štátu sa nechystá navštíviť žiadnu volebnú centrálu a večer bude tráviť v kruhu svojich blízkych. Možný termín stretnutia s predsedom víťaznej strany podľa nej stanovený nie je. „Ale rozhodne som pripravená v zmysle ústavy postupovať spôsobom, ktorý bude čo najrýchlejšie viesť k vzniku novej vlády, ktorá bude mať väčšinovú podporu v parlamentne „ prisľúbila.
11:47 V Piešťanoch už pred 7:00 čakala pred neotvorenou miestnosťou desiatka voličov. Vo volebnej miestnosti okrsku č. 23 si pre ľudí z piešťanského úradu vypýtali štvrtú hlasovaciu plentu, aby sa netvorili zbytočné rady.
O parlamentné voľby je teda v kúpeľnom meste vysoký záujem. Predseda komisie 23. piešťanského okrsku Miroslav Juriš pre agentúru SITA uviedol, že voliť chodia najmä voliči v strednom veku. Z celkového počtu 1 090 ľudí bola odvoliť už viac ako stovka. Doposiaľ traja záujemcovia požiadali o prenosnú volebnú urnu.
Ako ďalej predseda komisie informoval, zatiaľ neevidujú žiadne kuriozity. „Jeden volič bol veľmi milý. Hodil do volebnej urny hlasovací lístok a prežehnal sa,“ uviedol Juriš. Zároveň sú podľa neho ľudia dobre informovaní, pretože sa veľmi málo pýtajú. Najčastejšie sa však informujú, či majú kandidátov zakrúžkovať alebo krížikovať. Okrsok doposiaľ eviduje aj deväť voličov s hlasovacími preukazmi.
Volebnú miestnosť okrsok č. 23 si pre svoj prieskum zvolila agentúra Focus. Náhodne vybraným voličom dá vyplniť dotazník s otázkami typu, aký politický subjekt volili, kedy sa rozhodli, že danú politickú stranu budú voliť, aké je ich najvyššie ukončené vzdelanie alebo koho by si priali za predsedu vlády.
11:12 Štátny tajomník retortu vnútra Martin Kralovič doplnil, že na bezpečnosť a verejný poriadok v súvislosti s voľbami dohliada viac ako 6 000 policajtov. Na organizácii volieb sa tiež podieľajú desiatky až stovky civilných zamestnancov ministerstva vnútra.
10:54 Podľa predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ladislava Orosza dostali už niekoľko podnetov na porušenie volebného moratória. „Tam, kde sa to preukáže, začneme správne konanie, ktoré môže skončiť pokutou,“ doplnil.
10:51 V súvislosti s parlamentnými voľbami nie sú zatiaľ hlásené vážne problémy. Po návšteve zasadnutia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán to povedal premiér poverený aj riadením rezortu vnútra Ľudovít Ódor. Zároveň zdôraznil, že je zabezpečená transparentnosť a férovosť volieb. „Všetky organizácie, ktoré sú zapojené do organizácie týchto volieb, sú profesionálne,“ skonštatoval premiér.
10:21 Kým v Žehre na Spiši voliči počas komunálnych volieb čakali pred volebnou miestnosťou v rómskej osade Dreveník ešte pred jej otvorením, pri parlamentných voľbách tomu tak nebolo. Prvý volič prišiel krátko po 7:00, ďalší v menšom počte postupne prichádzali až približne od 8:00. Podľa predsedníčky volebnej okrskovej komisie pre okrsok číslo dva Vladimíry Dunkovej je zatiaľ priebeh volieb v poriadku. Ako uviedla pre agentúru SITA, pod okrsok číslo dva v Žehre spadá 1 126 voličov.
10:13 Naživo: Brífing Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán
9:22 Kandidatúry v parlamentných voľbách sa vzdalo 80 kandidátov. Vyplýva to z informácií zverejnenými rezortom vnútra. Najviac, konkrétne 66 kandidátov pochádza z kandidátky subjektu Spoločne občania Slovenska.
9:09 Takmer každý piaty odsúdený, ktorý si odpykáva trest v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ÚVTOS) v Dubnici nad Váhom, má pre dnešné parlamentné voľby vybavený hlasovací preukaz. Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská. „V dubnickom ústave na výkon trestu odňatia slobody sa momentálne nachádza 572 odsúdených, ide výhradne o mužov,“ priblížila aktuálny stav v ústave Kacvinská.
Zo spomínaného počtu odsúdených má prekážku voliť 71 cudzincov. „Riaditeľ ústavu k dátumu volieb neudelil mimoriadne voľno na opustenie ústavu ani nepovolil opustenie ústavu žiadnemu odsúdenému, čo znamená, že nikto z odsúdených v ústave nemôže ísť voliť domov. Ústavu zároveň nie je vopred známe, koľkí zo 115 odsúdených, ktorí majú hlasovací preukaz, využijú právo voliť,“ uviedla hovorkyňa ZVJS.
Priestor odovzdať svoj hlas majú odsúdení od 9:00, keď sa do väznice dostavili členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou. Dubnický ÚVTOS je zaradený do posledného z devätnástich volebných okrskov vytvorených v rámci mesta, kam patria aj obyvatelia Lieskovskej, Prejtskej a Družstevnej ulice a mestskej časti Prejta.
Ak by svoje právo využili všetci odsúdení disponujúci hlasovacími preukazmi, bola by volebná účasť dubnických väzňov vyššia ako pred štyrmi rokmi, keď v parlamentných voľbách v ústave volilo 16,2 percenta odsúdených. Dubnická volebná účasť v roku 2020 bola pritom najvyššia zo všetkých slovenských väzníc.
Podľa aktuálnych údajov ZVJS sa k 28. septembru 2023 v slovenských ústavoch nachádzalo celkom 1 467 obvinených a 8 518 odsúdených. Vo výkone väzby sa k tomuto dátumu nachádzalo 26 obvinených mladistvých a vo výkone trestu 31 odsúdených mladistvých a 483 cudzincov, ktorí nemajú volebné právo. Záujem o hlasovanie prejavilo 1 737 väznených osôb.
9:00 Slováci odložili svoje nadchádzajúce dovolenky až na obdobie po parlamentných voľbách. Vyplýva to z dát predajcu leteniek Pelikan.sk. Podľa nich v týždni pred volebnou sobotou 30. septembra počet odletov zo Slovenska a okolitých letísk poklesol.
7:44 Ako pre médiá po otvorení volebných miestností povedala šéfka odboru volieb a referenda rezortu vnútra Eva Chmelová, ministerstvo vnútra momentálne nemá avizovaný žiaden problém, pre ktorý by sa nejaká z 5 996 miestností nemala otvoriť. „Zároveň v tomto okamihu aj 18 okrskových volebných komisii pre voľbu poštou preberá od ministerstva vnútra návratné obálky,“ uviedla Chmelová.
Ako ďalej povedala, o 9:00 začne zasadať Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Tá sa bude zaoberať aj prípadnými podnetmi na porušenie moratória.
Chmelová tiež pripomenula, že voliči, ktorí sa nemôžu dostaviť do volebných miestností, môžu ešte stále požiadať o prenosnú volebnú schránku. „Dnes ju však musia žiadať v príslušnej okrskovej volebnej komisii. Buď telefonicky alebo prostredníctvom blízkej osoby,“ dodala Chmelová.
7:31 Voliči v Poprade hlasujú v štyridsiatich okrskoch. Najväčší v Poprade okrsok má zapísaných takmer 2 400 voličov s volebnou miestnosťou na mestskom úrade. Najmenší okrsok predstavuje mestská časť Kvetnica, pod ktorým je zapísaných 205 voličov. Celkovo bude môcť v najväčšom meste pod Tatrami pristúpiť k volebným urnám takmer 41-tisíc voličov spomedzi takmer 49-tisíc Popradčanov.
7:22 Na pokojný priebeh volieb dohliada zvýšený počet policajtov. Zameriavajú sa najmä na ochranu verejného poriadku, života, zdravia, bezpečnosti osôb a majetku. „Verejnosť ubezpečujeme, že nasadíme dostatočný počet síl a prostriedkov Policajného zboru, preto po skúsenostiach z minulosti bude tento rok na zabezpečenie pokojného priebehu volieb dohliadať viac ako 6 500 policajtov,“ uviedol v priebehu týždňa viceprezident Policajného zboru SR Damián Imre.
7:15 Na predčasné parlamentné voľby upozorňuje aj Google.
7:12 Infolinka pre voličov, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra je v sobotu 30. septembra k dispozícii od 7:00 do 22:00 na telefónnych číslach: 02/4859 2317 a 02/4859 2312. Určená je výhradne pre voličov. V deň volieb bude pre volebné komisie nižších stupňov a pre voličov k dispozícii infolinka Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán na telefónnom čísle 02/4859 2020.