• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

V zničenom Mariupole vládnu podmienky ako v stredoveku, úrady majú obavy z vypuknutia epidémie cholery či iných

V zničenom Mariupole vládnu podmienky ako v stredoveku, úrady majú obavy z vypuknutia epidémie cholery či iných

V meste by už čoskoro mohli vypuknúť silné a smrteľné epidémie.

28.4.2022 (Webnoviny.sk) - Predstavitelia obliehaného ukrajinského mesta Mariupoľ uviedli, že existuje riziko vypuknutia cholery, úplavice a infekcií vyvolaných baktériou Escherichia coli, ktoré môžu spôsobiť silné bolesti žalúdka, krvavé hnačky a zlyhanie obličiek. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie mariupoľskej mestskej rady.

Pod troskami sa rozkladajú tisícky tiel

„Teplota vzduchu už dosiahla 20 stupňov. V meste by už čoskoro mohli vypuknúť silné a smrteľné epidémie, a to z dôvodu chýbajúceho centralizovaného zásobovania vodou a kanalizácie, rozkladu tisícok mŕtvol pod troskami a katastrofálneho nedostatku pitnej vody a jedla,“ uviedla mestská rada.

Podmienky ako v stredoveku

Ako podotkol starosta mesta na pobreží Azovského mora Vadym Bojčenko, okupanti nemôžu poskytnúť obyvateľom jedlo, vodu a lieky, alebo ich to jednoducho nezaujíma. Navyše podľa neho blokujú všetky pokusy o evakuáciu.

„A bez toho budú ľudia umierať. Koniec koncov, v zničenom Mariupoli sú podmienky ako v stredoveku. Je potrebná okamžitá a úplná evakuácia,“ skonštatoval starosta.

Väčšina Slovákov považuje Rusko za nebezpečnú krajinu. Voliči Smeru, Republiky a ďalších opozičných strán si to myslia o USA

Dve tretiny Slovákov považujú Rusko za nebezpečnú krajinu. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

Výskum prebehol v období 31. marca až 7. apríla 2022. Informovala o tom Michaela Lukovičová z agentúry Seesame v tlačovej správe.

Ako uviedla Lukovičová, respondenti na otázku „V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou sa i v našej verejnosti diskutuje o geopolitickom zaradení Slovenska, o tom ako by sme sa mali vo svete orientovať“ 38,9 percent z nich odpovedalo, že Slovensko by malo „vždy“ alebo „skôr“ stáť na strane Západu (Európskej únie a Organizácie severoatlantickej zmluvy), 45,7 percenta respondentov sa prikláňalo k odpovedi „usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom" a 8,5 percenta si myslí, že Slovensko by „vždy“ či „skôr“ malo stáť na strane Ruska.

Mnohí veria skôr známym ako médiám

Geopolitickú orientáciu na Rusko preferujú respondenti, ktorí pri informáciách o politike viac dôverujú svojim známym ako médiám a respondenti, ktorí sa prikláňajú k tvrdeniu, že skutočnosť je iná, než ako ju médiá podsúvajú a že svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára.

Medzi voličmi strán Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko, Smer - sociálna demokracia a Republika je viac prívržencov geopolitickej orientácie na Rusko ako na Západ, pričom v každej z týchto strán je najviac prívržencov vyváženej pozície medzi Ruskom a Západom.

Rusko ako najväčšie nebezpečenstvo

Respondentov sa tiež pýtali, ktoré krajiny by mohli predstavovať nebezpečenstvo pre Slovensko. Najviac respondentov označilo Rusko, a to 50,4 percenta, medzi nebezpečnými krajinami ho na prvom, druhom či treťom mieste ho celkovo uviedli dve tretiny opýtaných. Druhou najnebezpečnejšou krajinou sú podľa opýtaných Spojené štáty americké (USA) a treťou Ukrajina.

Pre voličov strán Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Smer – sociálna demokracia, Republika a Slovenská národná strana sú najnebezpečnejšou krajinou USA, voliči všetkých ostatných strán pokladajú za najnebezpečnejšiu krajinu väčšinovo Rusko.

„Zdá sa, že súčasná ruská agresia na Ukrajine spôsobila v slovenskej verejnej mienke omnoho výraznejší posun ako anexia Krymu v roku 2014. Rusko je v súčasnosti pokladané pre Slovensko najnebezpečnejšiu krajinu a zároveň narástol podiel respondentov, ktorí si myslia, že Slovensko by malo geopoliticky patriť na Západ,“ uzavrel Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.


Heger označil Putina za krutú bytosť, Ficovi a Pellegrinimu by zorganizoval cestu na Ukrajinu



Štvorčlenná rodina zaplatí za jedlo a energie mesačne navyše zhruba 50 eur, vypočítala prezidentka Čaputová



Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska


Väčšina Slovákov je solidárna s Ukrajincami, pomoci sa nedočkajú od antivaxerov a sociálne slabších ľudí


Príspevok pre azylantov sa zvýši na trojnásobok životného minima, štát im na štart poskytne viac ako 650 eur



Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie