• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

V Sjevjerodonecku nasadili Rusi protilodné strely zo 60. rokov, sú nepresné a môžu napáchať obrovské vedľajšie škody

V Sjevjerodonecku nasadili Rusi protilodné strely zo 60. rokov, sú nepresné a môžu napáchať obrovské vedľajšie škody

Obe strany pravdepodobne majú vysoký počet obetí, uviedlo britské ministerstvo obrany.

11.6.2022 (Webnoviny.sk) - Ruským silám v okolí Sjevjerodonecka na východe Ukrajiny sa nepodarilo pokročiť smerom na juh od mesta, uviedlo britské ministerstvo obrany v správe, ktorú zverejnilo v sobotu ráno. „Pokračujú intenzívne pouličné boje a obe strany pravdepodobne majú vysoký počet obetí," dodal rezort.

„Rusko zhromažďuje delostreleckú a leteckú palebnú silu v snahe prekonať ukrajinskú obranu," konštatovalo britské ministerstvo obrany. Uviedlo pritom, že Moskva proti pozemným cieľom používa 5,5-tonové protilodné strely zo 60. rokov minulého storočia.

„Keď sa nasadia na pozemný útok s konvenčnou hlavicou, sú veľmi nepresné a preto môžu spôsobovať výrazné vedľajšie škody a civilné obete," uviedol rezort.


Rusko sa podľa neho uchyľuje k takým neefektívnym zbraňovým systémom, pretože mu chýbajú presnejšie moderné strely, pričom ukrajinská protivzdušná obrana vo veľkej časti krajiny stále odstrašuje ruské taktické letectvo od podnikania úderov.

Vojna na Ukrajine: V Sjevjerodonecku nasadili Rusi staré protilodné strely, sú nepresné a môžu napáchať obrovské škody na civilnom obyvateľstve

Ruským silám v okolí Sjevjerodonecka na východe Ukrajiny sa nepodarilo pokročiť smerom na juh od mesta, uviedlo britské ministerstvo obrany. „Pokračujú intenzívne pouličné boje a obe strany pravdepodobne majú vysoký počet obetí,“ dodal rezort.



Moskva proti pozemným cieľom používa 5,5-tonové protilodné strely zo 60. rokov minulého storočia. „Keď sa nasadia na pozemný útok s konvenčnou hlavicou, sú veľmi nepresné a preto môžu spôsobovať výrazné vedľajšie škody a civilné obete,“ uviedol rezort.


Strategický cieľ Ruska je úplná deštrukcia Ukrajiny. V ukrajinskej štátnej televízii to povedal hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk s tým, že ich Rusi „nenechajú žiť v mieri“.


„Ruská federácia chce úplne zničiť ukrajinskú štátnosť a dosadiť tu vládu, ktorú môže kontrolovať,“ cituje hovorcu spravodajský portál BBC.


Motuzjanyk tiež povedal, že Rusko hľadá slabé miesta v ukrajinskej obrane pri rieke Siverskyj Donec. Ak Rusko obsadí mestá Sjevjerodoneck a Lysyčansk na brehoch Siverského Donca, bude mať pod kontrolou celú Luhanskú oblasť, ktorú si nárokujú proruskí separatisti.


Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že situácia na frontovej línii je „veľmi ťažká“ a vyzval na „veľmi rýchle“ dodávky zbraní. Minister na Facebooku konštatoval, že každý deň padne do 100 ukrajinských vojakov a do 500 je zranených. Dodal, že Kyjev rýchlo potrebuje ťažké zbrane a tiež lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

„Ukázali sme, že sa nebojíme Kremľa, na rozdiel od mnohých iných. Ale my ako krajina si nemôžeme dovoliť krvácať, strácať našich najlepších synov a dcéry,“ napísal Reznikov. Dodal, že Rusko „pokračuje v tlaku púhym množstvom“ a tiež pociťuje „obrovské straty“.


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane prezidenta Vladimira Putina a všetkých ministrov.


Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia.


Ruský minister školstva Sergej Kravcov v reakcii pre agentúru Interfax uviedol, že tým Moskvu neodradia. „Rozhodnutie kyjevského režimu hovorí o jeho neschopnosti kontrolovať situáciu. Je to gesto zúfalstva, ktoré nemôže zabrániť integrácii Donbasu a oslobodených území do jednotného vzdelávacieho priestoru s Ruskom,“ vyjadril sa.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie