Vojna na Ukrajine sa už niekoľko mesiacov premieta aj do slovenských peňaženiek miestnych domácností, najmä prostredníctvom vyšších cien pohonných hmôt a potravín.

Od januára však navyše hrozí, že sa k týmto faktorom pridá aj rapídny nárast cien zemného plynu a tepla, prognózuje ekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

Aké budú teda koncové ceny od 1. januára 2023? „Regulovaná cena plynu pre domácnosti by podľa vzorca mohla narásť aj o viac ako 150 percent,“ upozorňuje ekonóm Michal Lehuta z VÚB banky. „Zemný plyn na komoditných burzách totiž od vlaňajška zdražel viac ako štvornásobne, no chránení (regulovaní) spotrebitelia to zatiaľ takmer vôbec nepociťujú,“ tvrdí ekonóm.

Zemný plyn má v priemernom spotrebnom koši domácností váhu 3,3 %, no odvíjajú sa od neho priamo aj ceny vykurovania a teplej vody (váha 2,8 %). "Ak by tieto dve položky od januára 2023 zdraželi o spomínaných 150 %, celkovú infláciu by to potiahlo o masívnych päť a štyri, spolu až deväť percentuálnych bodov. Namiesto poklesu medziročnej inflácie by tak mohlo dôjsť k v januári podľa našich odhadov k jej ďalšiemu nárastu až k úrovni 17 %," uviedol.

Vláda zvažuje dočasne zrušiť DPH na plyn či spomínané teplo, to by však nárast cien znížilo zo 150 % len možno na hodnotu blízku 108 %. "Domácnosti by si tak či tak riadne priplatili, najneskôr v preddavkových platbách od júla 2023. Obdobne regulovaná cena elektrickej energie je po dohode s majoritným výrobcom (Slovenské elektrárne) na roky 2023 a 2024 zmrazená," dodal Lehuta.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví domácnostiam sľubuje, že využije všetky nástroje na znižovanie cien energií

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) má pri regulácii cien energií z časti zviazané ruky. Ako pre agentúru SITA potvrdil regulačný úrad, pri elektrine v tomto roku tvorí trhová cena 47 % z koncovej ceny. Pri plyne to je dokonca 56 %.

Úrad sa snaží ceny tlačiť nadol

Na trhové ceny elektriny a plynu na trhoch nemá náš regulačný úrad žiadny dosah. Slovenský regulátor však sľubuje, že v ostatných položkách cien energií využije všetky nástroje, aby zdražovanie plynu či elektriny čo najviac zmiernil.

„Úrad nemá pochopiteľne žiadny dosah na vývoj trhových cien elektriny a plynu na svetových burzách, v prípade ostatných zložiek v maximálnej miere využíva všetky svoje regulačné nástroje, aby pre domácnosti zabezpečil optimálne ceny elektriny a plynu. Úrad napríklad významne znížil tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) zavedením prolongácie podpory pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov energií, či zavedením pásmovej TPS,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Regulačný úrad si chce v najbližších týždňoch a mesiacoch posvietiť na regulované subjekty v elektroenergetike, ale aj v plynárenstve a teplárenstve. Plánuje prehodnocovať výšku oprávnených nákladov a primeraného zisku. „To sú témy, ktoré patria ku klasickej práci regulátora – hľadať úspory a rezervy v efektívnosti,“ podotkol Igaz.

S trhovými cenami sa nedá nič robiť

ÚRSO upozorňuje, že aj pri maximálnom znížení distribučných či prenosových poplatkov, teda ďalších zložiek koncových cien elektriny a plynu, nie je šanca na plnú kompenzáciu nárastu trhových cien, ktorému v súčasnosti čelíme.

„Preto máme za to, že v prípade elektriny zohrá dôležitú úlohu memorandum so Slovenskými elektrárňami a v prípade plynu by systémovým riešením mohlo byť spojenie témy strategických zásob s poskytovaním plynu najohrozenejším skupinám,“ konštatoval Igaz.

Okrem trhovej ceny plynu tvoria koncovú cenu aj distribúcia plynu (v tomto roku približne 35 %) a preprava plynu (9 %). Koncové ceny elektriny tvorí ešte viac zložiek.

Okrem trhovej ceny elektriny sú to aj náklady dodávky a primeraný zisk (5,7 %), straty z distribúcie elektriny (7,8 %), tarifa za prevádzkovanie systému (10,7 %), tarifa za systémové služby (4,2 %), prenos elektriny vrátane strát (2,7 %) a distribúcia elektriny bez strát (21,7%).

Plyn od budúceho roka extrémne zdražie. Matovič uviedol, o koľko percent

Ceny plynu na Slovensku výrazne zdražia. Podľa ministra financií Igora Matoviča, by to mohlo byť až o sto percent oproti súčasným cenám.

„Vieme, že ceny plynu pôjdu od nového roka o 80 až 100 % hore,“ povedal na stredajšej tlačovej besede po rokovaní vlády Matovič.

Nemecko pomôže Slovensku s dodávkami plynu, Heger sa so Scholzom zhodli na dôležitosti diverzifikácie zdrojov

Ruská agresia na Ukrajine silne vplýva na energetický sektor, pričom diverzifikácia zdrojov ropy a zemného plynu je nevyhnutná. Ako informoval Úrad vlády SR, premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa na tom zhodol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Scholz prisľúbil pomoc

Ako jedna z alternatív sa podľa Hegera ukazuje skvapalnený zemný plyn (LGN), pričom Slovensko už spolupracuje s Poľskom na budovaní interkonektora, vďaka ktorému by mohol na naše územie prúdiť väčší objem LNG.

Scholz zároveň počas spoločného telefonátu vyhlásil, že Nemecko je pripravené pomôcť Slovensku s dodávkami plynu. Takisto zdôraznil, že budovanie infraštruktúry na dodávky LNG je dôležité nielen pre Nemecko, ale aj pre ďalšie krajiny závislé na surovinách z Ruska.

Podpora Ukrajiny

Heger v rámci telefonátu opätovne zdôraznil európsku perspektívu Ukrajiny, keď uviedol, že Slovensko je pripravené pomáhať jej pri napĺňaní prístupových kritérií.

„Ak Ukrajina bude mať záujem, podelíme sa o naše vlastné skúsenosti s prístupovým procesom do EÚ. Vidíme, ako prezident Volodymyr Zelenskyj vytrvalo vedie svoj ľud v boji za udržanie nezávislosti. Vďaka tejto skúsenosti má Ukrajina veľkú príležitosť vybudovať po vojne plne demokratickú spoločnosť založenú na hodnotách právneho štátu,“ vyhlásil slovenský premiér.

Nemecko je významný partner

Predstavitelia Slovenska a Nemecka sa zároveň zhodli, že Európska únia musí byť pre Ukrajinu silným spojencom.

Slovenský predseda vlády tiež skonštatoval, že Nemecko nie je len významným partnerom Slovenska v oblasti ekonomiky, ale aj významným partnerom v obrannej oblasti.

„Veľmi si vážime ochotu Nemecka poskytnúť nám obrannú techniku v prípade, ak si to situácia vyžiada,“ doplnil Heger. Nemeckého kancelára pozval na návštevu Slovenskej republiky.

Ak štát nezabezpečí dodávky plynu, fabriky môžu zatvoriť. Klub 500 žiada vládu, aby nehazardovala s našou ekonomikou

Zástupcovia slovenského priemyslu vyzývajú predstaviteľov štátu, aby zabezpečili dostatok plynu pre chod slovenskej ekonomiky.

Bez plynu sa nevyrobí nič

Ako zdôraznil predseda Klubu 500 Vladimír Soták, vláda, parlament, ako aj minister hospodárstva by mali urobiť všetko pre bezproblémový chod slovenskej ekonomiky a výroby našich fabrík.

„Prosím vládu, parlament a ministra hospodárstva, aby urobili všetko preto, aby plyn bol,” odkázal kompetentným Soták.

Zároveň pripomenul všetkým tým, ktorí hovoria o nutnom odpojení od ruského plynu, či sú ochotní niesť za tento krok aj následnú zodpovednosť. „Oni si nevedia predstaviť, čo to znamená, odstaviť fabriky,” skonštatoval.

Závislosť na ruskej rope

Podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka, majú firmy základnú požiadavku a tou je, aby štát zabezpečil riadne fungovanie ekonomiky a dostatok energetických zdrojov.

„Z pohľadu firiem aj štátu je absolútne za jedno, v akej mene budeme platiť za dodávky plynu alebo iných energetických nosičov,” poukázal.

Ako pripomenul výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, závislosť Slovenska na ruskom plyne dosahuje úroveň 85 percent, viac ako polovica plynu pritom smeruje do priemyslu.

Čo sa týka možného nahradenia celého ruského plynu LNG, odhadované náklady na vybudovanie infraštruktúry sa odhadujú na takmer 50 miliard eur.

Prezident Duda navrhol Kollárovi, že by Poľsko mohlo pomôcť Slovensku s dodaním plynu a ropy

Predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) a prezident Poľskej republiky Andrzej Duda sa zhodli, že Ruská federácia presadzuje imperialistickú politiku, pričom odsúdili ruskú agresiu voči Ukrajine.

Predseda parlamentu prijal poľskú hlavu štátu v stredu 11. mája v reprezentačných priestoroch Bratislavského hradu v rámci jeho oficiálnej návštevy Slovenskej republiky.

Poľského prezidenta Boris Kollár zároveň informoval o vojenskej pomoci, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine, za čo Duda Slovensku poďakoval. Tlačovú správu poskytol Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady SR.

Duda ponúkol pomoc Slovensku

Predmetom spoločného rozhovoru bolo aj ukončenie energetickej závislosti od Ruskej federácie.

„Slovensko je takmer závislé na dodávkach plynu a ropy z Ruska. Hľadáme však priestor a možnosti na to, aby sme to zmenili,“ uviedol šéf slovenského parlamentu.

Prezident Duda sa vyjadril, že v Poľsku budujú plynovod z Nórska a taktiež rokujú so Saudskou Arábiou o nákupe ropy. Slovenskej republike taktiež ponúkol pomoc s dodaním plynu a ropy.

„Chcem Vám poďakovať za Vašu snahu a pomoc, veľmi si to vážime. Je dobré počuť, že náš sused nám vie takto pomôcť,“ poďakoval Kollár. Zdôraznil, že Slovensko sa musí dostať z područia Ruska v oblasti energetiky.

Spoločné rokovania s prezidentom

Na rokovaní s poľským prezidentom Andrzejom Dudom sa spoločne s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom a vedúcim Kancelárie Národnej rady SR zúčastnil aj predseda parlamentnej Skupiny priateľstva s Poľskou republikou Michal Šipoš a predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta.

Poľsko je pripravené zvýšiť dodávky energií Ukrajine, naliehavo potrebujú najmä naftu a benzín

Poľsko je pripravené zvýšiť energetickú pomoc Ukrajine a poskytovať jej stabilné dodávky. Vyhlásili to predstavitelia poľskej vlády v pondelok počas poľsko-ukrajinského energetického fóra, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia iných krajín a Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA).

Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwa vyhlásila, že v pohybe je nepretržité úsilie na „zaručenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny“.

Poľsko dodáva Ukrajine určité energie a palivá odvtedy, ako sa 24. februára začala ruská invázia na Ukrajinu. Úroveň podpory však má stúpnuť. Námestníčka ukrajinského ministra hospodárstva Julija Sviridenková uviedla, že jej krajina naliehavo potrebuje naftu a benzín, pretože ruská armáda ničí jej palivovú infraštruktúru vrátane rafinérií.