• Dnes je: Piatok 14. mája 2021 meniny má Bonifác

V čom je poučná globálna kríza spred sto rokov. Potrebujeme návrat k normalite, vo svete aj na Slovensku

V čom je poučná globálna kríza spred sto rokov. Potrebujeme návrat k normalite, vo svete aj na Slovensku

Odhaduje sa, že na španielsku chrípku, ktorej štyri vlny prebiehali v rokoch 1918 až 1920, umrelo 40 až 100 miliónov ľudí.

Historické deje, procesy a situácie sa nikdy neopakujú. Každá dejinná udalosť je jedinečná a neopakovateľná. Je však pravda, že niektoré vzorce a princípy sú podobné. Ako raz niekto múdry povedal, „história sa neopakuje, história sa rýmuje“. Osoby a obsadenie sa menia, no kulisy zostávajú rovnaké. V čom nám môže byť užitočná a poučná obdobná globálna kríza spred 100 rokov?

V USA horia mestá, krajina sa zmieta v chaose, na čele krajiny stojí prezident, o ktorého duševnom zdravý panujú dohady a polemiky, a predovšetkým – svet stíha celosvetová pandémia smrtiaceho vírusu. Na východe vidíme vzostup totalitného komunistického impéria, ktoré sa snaží svoj vplyv presadiť do celej Európy i zámoria.


Následne dôjde k postupnej imunizácii globálneho spoločenstva, USA vedie nový, umiernený prezident, ktorý sľubuje „návrat k normalite“. Po období celosvetovej ekonomickej stagnácie nastáva nebývalý hospodársky boom. Sme svedkami prelomových, dovtedy nevídaných technológií.

Zomierajú ľudia, ekonomika upadá

Nahromadená energia ľudí, ktorú donedávna držala na uzde celosvetová pohroma exploduje v hojnom, frivolnom, ba až dekadentnom spoločenskom živote. Umelecká tvorba reflektuje nové medziľudské vzťahy a vznikajú tak kultové knihy, filmy a hudba…


Zdá sa Vám to povedomé? Nie, nejde o (korona)svet na prelome rokov 2020 a 2021.


Všetkým horeuvedeným si svet prešiel už pred sto rokmi. Akurát, bolo to omnoho horšie. Pomaly doznieval hluk šrapnelov a delostrelectva v zákopoch ničivej „Veľkej vojny“, keď vypukla pandémia vírusu H1N1.

Odhaduje sa, že na španielsku chrípku, ktorej štyri vlny prebiehali v rokoch 1918 až 1920, umrelo 40 až 100 miliónov ľudí. Celosvetový pokles hrubého domáceho produktu (HDP) bol podľa odhadov 6%, v Spojených štátoch amerických len okolo 2%.

Nestabilita, chaos, rozvrat

Prezidentom USA bol Woodrov Wilson. Napriek nespochybniteľným úspechom doma i vo svete, dostal Wilson v októbri 1919 mŕtvicu. Zvyšný rok a pol v úrade boli jeho duševné a telesné schopnosti značne obmedzené. Mnohé prezidentské dekréty zaňho písala jeho manželka, ktorá absolvovala len dva roky školskej dochádzky.


Toto obdobie sa vyznačuje politickou nestabilitou, chaosom a rozvratom v USA, Európe i v ďalších krajinách. Vznik nových štátov, zdevastovaný priemysel, povojnové reparácie… Z neľahkej situácie ťažili radikálne politické smery. Navyše, svet obchádzalo strašidlo sovietskeho komunizmu.

Nová totalitná ríša na území bývalého cárskeho Ruska sa javila ako hrozba pre západné demokratické spoločnosť, pričom Sovietsky zväz neváhal presadzovať svoj vplyv aj za hranicami, kam „vyvážal“ socialistickú revolúciu (Bavorská sovietska republika, Slovenská sovietska republika, Maďarská sovietska republika).

Návrat k normalite

Španielska chrípka odznela štvrtou vlnou, keď došlo k získaniu kolektívnej imunity populácie (vakcíny nebudú existovať cca ďalších 20 rokov) za vysokú cenu na životoch. Situácia sa ale rýchlo utriasla, pričom najrýchlejšie došlo k medicínskemu, hospodárskemu a politickému ozdraveniu v USA.


Chradnúceho demokrata Wilsona nahradil agilný republikán Warren G. Harding. Trafil sa do spoločenskej objednávky a správne diagnostikoval duševný stav svojich spoluobčanov. Túžili sa vrátiť do obdobia pred rokom 1914, obdobia bez vojny, pandémie a „červenej hrôzy“ (komunizmu).


Zemitý a ľudový Harding nesľuboval žiadne veľkolepé vízie. Jediné čo voličom ponúkal bol „návrat k normalite“. Týmto umierneným programom porazil v prezidentských voľbách 1920 na hlavu svojho oponenta Jamesa Coxa.

Prudký rozmach

USA v priebehu pár rokov prešli od povojnovej ekonomickej depresie do obdobia „burácajúcich“ 20. rokov, pričom vo Francúzsku sa zaužíval názov „bláznivé roky“ a vo weimarskom Nemecku „zlaté 20. roky“. Hospodársky boom v USA sa neprejavil len na papieri. Zlepšenie sociálneho štandardu pocítili pracujúci, keď si odrazu mnoho rodín mohlo dovoliť vlastný dom, auto, gramofón či rádioprijímač.


Neviazaná zábava, rozmach kultúry, umenia, búranie tabu a erotická zmyselnosť. To všetko ľudia konzumovali s cieľom zabudnúť na početné katastrofy uplynulej dekády. Atmosféra optimizmu, nádeje a očakávania krajších zajtrajškov bolo psychologickou nevyhnutnosťou 20. rokov.


Ako to napokon charakterizoval prozaik F.S. Fitzgerald pomocou hlavnej postavy svojho románu „Veľký Gatsby“: „Bol to jeden z tých vzácnych úsmevov, úsmevov, ktoré sprevádza večné uistenie o jeho sile, úsmevov, ktoré vidíte len štyri, alebo päťkrát za život.“

Podobnosť so súčasným (korona)svetom

„Burácajúce 20. roky“ skončili definitívne čiernym štvrtkom na Newyorskej burze v októbri 1929. Išlo o výsledok masívneho hromadenia dlhov a neplatenia štátom garantovaných úverov, ktoré celú planétu poslali do špirály platobnej neschopnosti. Svet zachvátila „Veľká depresia“ a od tohto momentu už veci boli horšie a horšie. Zvyšok je história.


Ak sa vrátime do roku 2021, vidíme hmlistú no zaujímavú podobnosť. Čelíme pandémii vírusu COVID-19. V Amerike počas protestov „Black Lives Matter“ dochádzalo k pouličným zrážkam policajtov a aktivistov, pričom viaceré mestá zachvátili násilnosti a požiare.


Donald Trump úrad opúšťal v stave tvrdošijného zapierania zjavnej volebnej porážky a polarizovanej spoločnosti. Prezident Joe Biden postavil svoju kampaň tiež na „návrate k normalite“, upokojeniu situácie doma i vo svete.

Na východe dochádza k vzostupu totalitnej mocnosti, tentokrát však ide o komunistickú Čínu. Tá si stále agresívnejšie vynucuje svoje miesto vo svete, či už ide o územné nároky voči Taiwanu, teritoriálnu dominanciu v Juhočínskom mori, ale aj súperením s USA na globálnej šachovnici.


Vďaka vakcinácii sa však skôr-neskôr zbavíme vírusu. Optimizmus zo skorého „návratu k normálu“ sa určite prejaví aj obnovenou dôverou investorov na kapitálových trhoch. Dá sa očakávať prebudenie ľudí z „korona melanchólie“, ich únik zo súkromných ulít a osamelých pelechov. Túžba po živote a snaha dobehnúť zameškané bude mať vplyv na explóziu socializácie, čo sa prejaví v náraste spotreby a opätovnému rozvoju sektoru služieb.


Pridajme k tomu masívne finančné injekcie zo strany vyspelých krajín: Európska únia a jej záchranný balíček vo výške 750 miliárd eur, krytý európskymi dlhopismi, USA s 2,2 biliónovým stimulom, navyšujúc tak obrovský dlh amerických verejných financií. Minimálne spočiatku nás čakajú ozaj „burácajúce“ 20. roky hospodárskej prosperity a kultúrneho rozvoja.

Nové výzvy

História sa opäť neopakuje, ale rýmuje. Dnešná situácia zďaleka nie je taká dramatická ako pred sto rokmi. Svet sa zmenil a posunul. Sú však nové výzvy, pre ktoré nám môže byť inšpiráciou dianie pred sto rokmi.


Či už ide o vzostup totalitnej Číny, ktorá sa síce zaradila do svetového spoločenstva, ale naďalej šikanuje svojich ázijských susedov, zneužíva intelektuálne vlastníctvo, ujgurské etnikum drží v koncentračných táboroch a svoje obyvateľstvo pretvára na poslušných robotov všadeprítomnými kamerami a systémom „sociálnych kreditov“.


Varovaním nám tiež môže byť rozpočtová politika vlád, ktoré „šponujú“ verejný dlh a hrozivo ho prenášajú spolu s úrokmi na ďalšie generácie, čo sa nedá robiť donekonečna. Ak k tomu pridáme radikálne politické prúdy, ktoré môžu vďaka neistote a chaosu po pandémii zosilnieť.


Nepotrebujeme „zlaté dvadsiate roky“. Stačí už spomínaný „návrat k normalite“, nielen vo svete, ale aj na Slovensku, ale to už je iná debata.


Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje americkej a britskej politike.

Kedy sa Slovensko zotaví z pandémie? Podľa futurológa Klinca jeden zo scenárov je, že nikdy

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie