Mladé stromy máme pod drobnohľadom. Najmä v prvých troch rokov je potrebné zabezpečiť im prísun vody, aby dobre zakorenili a adaptovali sa na nové podmienky.
V bratislavskej Dúbravke začali s výsadbou stromov, pred mrazmi ich ošetria špeciálnou látkou
Bratislavská mestská časť Dúbravka začala s výsadbou 83 stromov v 17 lokalitách. V tlačovej správe o tom informuje hovorkyňa Dúbravky Lucia Marcinatová.
„Kmeň stromu bude natretý špeciálnou bielou látkou, ktorá zabezpečí, aby sa na ňom nerobili trhliny od mrazu, keďže medzi dňom a nocou je vysoký teplotný rozdiel,“ uviedla hovorkyňa.
Nové stromy pribudnú v lokalitách Bagarova, Batkova, Bazovského, Bullova, Ožvoldíkova, Lipského, Cabanova, ulica Kpt. Jána Rašu, ulica Karola Adlera, Pod záhradami, Park Pekníkova, park Fedákova, areál Materskej školy Ušiakova, areál Základnej školy Nejedlého či detské ihrisko Húščavova.
Pletivo, ktoré sa rozpadne
„Stromy sa sadia s obalenými koreňmi tak, aby bol udržaný koreňový systém a zemina okolo neho. Obalené sú pletivom, ktoré sa v zemi rozpadne v priebehu jedného či dvoch rokov,“ približuje Marián Jucha zo spoločnosti Rugos, ktorá túto jeseň sadí v Dúbravke stromy.
„Do zeme sa pridáva substrát pre lepšie zakorenenie a tiež pomalšie rozpustné hnojivo a silikát gél, ktorý zaistí dlhšiu vlhkosť okolo koreňov stromov,“ dodáva.
Nové stromy oživili verejné priestory aj v minulých rokoch. „V roku 2015 pribudlo 20 nových stromov, v roku 2016 to bolo 31 stromov, v roku 2017 viac ako 50 a v rokoch 2018 a 2019 takmer stovka nových stromov každý rok,“ uviedla hovorkyňa a dodala, že k prioritám mestskej časti patrí aj pravidelná kontrola a starostlivosť o verejnú zeleň.
Stromy pod drobnohľadom
„Zabezpečujeme potrebnú starostlivosť o dreviny,“ približuje Zuzana Knetigová z Oddelenia životného prostredia miestneho úradu.
„Mladé stromy máme pod drobnohľadom. Najmä v prvých troch rokov je potrebné zabezpečiť im prísun vody, aby dobre zakorenili a adaptovali sa na nové podmienky. Následne zabezpečujeme výchovné rezy, ktoré to potrebujú na správne založenie a tvarovanie mladej koruny. Tie vykonávajú odborníci, arboristi,“ uzavrela.
Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie, rezidenti sa môžu registrovať online
Najčítanejšia najnovšia správa
Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície
Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.
Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.
Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.
Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.
Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie
Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.
Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby. Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.
„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.
Vojna ako fiškálny stimul
Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.
„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.
Príklady rastu HDP
Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.
Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.
Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.
Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo
Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.
„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.
Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.
„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.