• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Ukrajinci poslali ku dnu ďalší ruský remorkér, okupanti tak prišli o množstvo vojenského arzenálu

Ukrajinci poslali ku dnu ďalší ruský remorkér, okupanti tak prišli o množstvo vojenského arzenálu

Ukrajinské námorníctvo zasiahlo ruskú loď neďaleko okupovaného Hadieho ostrova.

17.6.2022 (Webnoviny.sk) - Ukrajinské námorníctvo zasiahlo v Čiernom mori ruskú loď. Tá prepravovala muníciu, zbrane a personál na Rusmi okupovaný Hadí ostrov. Na Facebooku o tom informovalo námorníctvo ukrajinských ozbrojených síl.

Na palube ruského remorkéra Vasilij Bech, ktorý postavili v lodenici v Astracháni a súčasťou ruskej čiernomorskej flotily je od roku 2017, sa podľa Ukrajincov nachádzal protilietadlový raketový systém TOR.

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

Vojna na Ukrajine: Zelenskyj je pripravený pracovať na vstupe do EÚ a dodávky zbraní nie sú podľa Stoltenberga provokácia

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg povedal, že vojenská pomoc NATO Ukrajine nie je „provokácia“, ale skôr podpora nezávislého štátu. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Keď ho požiadali, aby sa vyjadril k poznámkam pápeža Františka zverejneným začiatkom tohto týždňa, že vojna na Ukrajine „bola možno nejakým spôsobom buď vyprovokovaná, alebo sa jej nezabránilo“, Stoltenberg povedal, že „NATO je obranná aliancia a vojna je vojnou prezidenta Putina“.


„Toto je vojna, ktorú sa rozhodol viesť proti nezávislému suverénnemu národu, a to, čo NATO robí už mnoho rokov, je podpora suverénneho nezávislého národa v Európe – Ukrajiny,“ dodal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s ministrami obrany.


„Toto nie je provokácia a v tom pokračujeme. Je to prezident Putin a Moskva, ktorí sú zodpovední za túto brutálnu agresiu proti nezávislej krajine,“ dodal Stoltenberg.

Ukrajina je „pripravená pracovať“ na tom, aby sa stala plnohodnotným členom Európskej únie. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí so štyrmi lídrami EÚ v Kyjeve.


Na tlačovej konferencii v hlavnom meste Ukrajiny francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis verejne podporili snahu Kyjeva vstúpiť do únie.


Lídri EÚ usporiadajú na budúci týždeň samit, na ktorom žiadosť Ukrajiny stať sa kandidátom na členstvo dostane pravdepodobne „zelenú“. „Ukrajinci si už zaslúžili právo vydať sa touto cestou a získať štatút kandidáta,“ poznamenal Zelenskyj.

Od konca februára, keď vypukla vojna na Ukrajine, sa do svojej domovskej krajiny vrátilo približne 2,5 milióna Ukrajincov. Na svojom oficiálnom webe o tom informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).


Viac ako päť miliónov Ukrajincov sa k 14. júnu 2022 zaregistrovalo v Európe na dočasnú ochranu alebo v podobnom systéme národnej ochrany. Najmenej 7,5 milióna Ukrajincov už v dôsledku vojny opustilo svoju vlasť.


Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo vo štvrtok viac ako 2800 osôb. Z toho bolo 718 mužov, 1 707 žien a 408 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 3 100 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 24 policajtov, 28 hasičov, 75 colníkov, 57 vojakov, 30 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a 20 zamestnancov migračného úradu.


Celkovo už Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 519-tisíc osôb, udelených bolo takmer 82-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 266-tisíc osôb.


Od útoku ruskej armády na Ukrajinu pred takmer štyrmi mesiacmi prišli o život tisíce civilistov, ukrajinské mestá sa zmenili na trosky a milióny Ukrajincov museli utiecť zo svojich domovov, no šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že tieto veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. „Nenapadli sme Ukrajinu,“ povedal v rozhovore pre britskú spravodajskú televíziu BBC.


Lavrov tvrdošijne ďalej rozhlasuje, že Rusko pri svojom konaní nemalo na výber.„Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, pretože sme nemali absolútne žiadny iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že zavlečenie Ukrajiny do NATO je trestný čin,“ poznamenal.

Britské ministerstvo zahraničia oznámilo nové kolo sankcií voči Rusku, ktoré súvisia s núteným presunom a adopciami ukrajinských detí.


Medzi sankcionovanými je ruská komisárka pre práva detí Maria Ľvová-Belová, ktorú Londýn viní z „umožnenia násilného odobratia 2 000 zraniteľných detí z Luhanskej a Doneckej oblasti a vytvorenia novej politiky na uľahčenie ich nútených adopcií v Rusku“.


Sankcie sa tentoraz týkajú aj patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla za jeho výraznú podporu ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa tiež ocitli ďalší spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajský portál Sky News.

Ministerka zahraničia Liz Truss uviedla, že oznámené sankcie sa zameriavajú na „ľudí, ktorí umožnili a páchajú Putinovu vojnu a ktorí priniesli Ukrajine nevýslovné utrpenie, vrátane násilných presunov a adopcií detí“. „Nepoľavíme pri obrane slobody a demokracie a neustálom tlaku na Putina, kým Ukrajina neuspeje,“ skonštatovala šéfka britskej diplomacie s tým, že Putinovi spojenci naďalej zatvárajú oči pred údajnými ruskými vojnovými zločinmi a krvavou ofenzívou.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie