• Dnes je: Utorok 09. augusta 2022 meniny má Ľubomíra

Ukrajinci dokážu vyplniť obrovskú dieru na trhu práce, štát by im mal ponúknuť atraktívne pracovné podmienky

Ukrajinci dokážu vyplniť obrovskú dieru na trhu práce, štát by im mal ponúknuť atraktívne pracovné podmienky

Aktívni migranti budú podľa ekonómov prínosom aj pre našu ekonomiku a verejné financie, no migranti dlhodobo uviaznutí v utečeneckých táboroch by boli príťažou.

19.3.2022 (Webnoviny.sk) - Slovensko by malo čo najskôr vytvoriť atraktívne pracovné podmienky pre utečencov z Ukrajiny. V spoločnom vyjadrení to uviedli členovia Klubu ekonomických analytikov a Slovenskej ekonomickej spoločnosti, ako aj ďalší nezávislí ekonómovia.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Na Slovensku je práce dosť

Utečenci podľa ekonómov neohrozujú pracovné miesta domácich zamestnancov. Na tom je široká odborná zhoda. Počet pracovných miest v ekonomike totiž nie je fixný.

Sme malá a otvorená ekonomika, kde trh práce je dynamický a pružný. Medzi rokmi 2013 a 2019 napríklad stúpol počet pracujúcich o viac ako 250-tisíc, z toho desiatky tisíc obsadili cudzinci a nevytlačili pritom domácich zamestnancov.

„Práve naopak, neobsadené voľné pracovné miesta lámu stále nové rekordy. Príkladmi veľmi úspešnej integrácie utečencov sú Poľsko v posledných rokoch alebo Rakúsko po vojnách v bývalej Juhoslávii,“ konštatujú ekonómovia.

Cudzinci vyplnia dieru na trhu práce

Práve imigranti, viac ako domáci pracovníci, obsadzujú voľné pracovné miesta v tých povolaniach, sektoroch a regiónoch, kde je nedostatok pracovnej sily.

Tým vypĺňajú úzke miesta v ekonomike a zlepšujú predpoklady na investície, zvyšovanie zamestnanosti a rast ekonomiky. Cudzinci sú na trhu práce podľa ekonómov vždy v nevýhode oproti domácim, keďže nepoznajú náš jazyk, predpisy, či zvyky.

Aj preto platí, že cudzinci v ekonomike netlačia mzdy nadol. Zamestnanci zo zahraničia často obsadzujú pracovné miesta, ktoré z rôznych dôvodov domáci nechcú alebo nevedia obsadiť, a tým dopĺňajú domácich pracovníkov.

Vysokokvalifikovaní utečenci zvýšia produktivitu

Už dnes sa nemocnice v niektorých regiónoch spoliehajú na ukrajinských lekárov či sestry, čo umožňuje zamestnať aj laborantov, technikov, či administrátorov.

Každý nový pracujúci je zároveň aj nový zákazník a spotrebiteľ. Vysokokvalifikovaní utečenci môžu podľa ekonómov dokonca zvýšiť celkovú produktivitu a tým aj mzdy Slovákov. Udržanie cudzincov v krajine prináša pre verejné financie príjmy z daní.

Pracujúci v produktívnom veku

Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky, čo spôsobuje problémy s udržateľnosťou verejných financií.


Klesá nám podľa ekonómov počet ľudí v pracovnom veku a stúpa počet dôchodcov. Dane z príjmov pracujúcich Ukrajincov vygenerujú peniaze na lepšie verejné služby, či prvý dôchodkový pilier, a to bez potreby zvyšovania daní, či nákladov na vzdelávanie. Bez aktívneho prístupu štátu pri umiestňovaní utečencov na trhu práce bude náš účet za utečencov podľa ekonómov vyšší.


„Preto musíme urýchlene zabezpečiť legislatívne predpoklady a účinné nástroje na ich plnohodnotné zamestnanie a začlenenie sa do systémov zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a vzdelávania. Ak im nevytvoríme na Slovensku dôstojné pracovné podmienky, tak najvzdelanejší utečenci, ktorí si miesto pobytu môžu vďaka vysokej kvalifikácii vyberať, zo Slovenska odídu. U nás potom ostanú skôr ťažšie zamestnateľní ľudia, ktorým budeme poskytovať najmä humanitárnu pomoc,“ uzavreli ekonómovia.

Priemerná mzda Slovákov vlani stúpla, najviac si prilepšili zamestnanci zdravotníctva a sociálnej pomoci

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v minulom roku 1 211 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %.


Ako uvádza Štatistický úrad SR, tempo jej rastu bolo takmer dvojnásobné ako v roku 2020 a predstavuje druhý najvyšší rast celoročných miezd za posledné desaťročie.


Súčasne mesačné mzdy vlani vzrástli o 10,9 % v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Napriek vyššej inflácii sa podľa údajov ŠÚ SR zvýšil aj reálny rast miezd, za celý rok 2021 boli mzdy reálne vyššie o 3,6 %. V roku 2020 bol reálny rast miezd len na úrovni 1,9 %.

Najnižší rast v administratívnych službách

Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých sledovaných 19 odvetviach ekonomiky, vývoj miezd naprieč celou ekonomikou bol však dosť rozdielny. Najnižší rast, o 3,1 % zaznamenali administratívne služby.

Relatívne najrýchlejšie naopak rástli mzdy vďaka vyplateným mimoriadnym odmenám a nadčasom za prácu počas pandémie v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 13,8 % (na 1 395 eur). Toto odvetvie zaznamenalo zároveň najvýraznejší rast aj v porovnaní so situáciou pred pandémiou.


Najnižší rast nominálnej mzdy oproti obdobiu spred pandémie, a o to len o 1,9 % evidovali administratívne služby (966 eur). Priemysel, ktorý zamestnáva spomedzi všetkých odvetví najviac ľudí, vykázal rast miezd medziročne na úrovni 8,5 % (na 1 289 eur) a súčasne to bol nárast o viac ako 10 %, aj v porovnaní s predkovidovým obdobím.

Najnižšia mzda je v Prešovskom kraji

Aj v uplynulom roku bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 482 eur). V siedmich krajoch presiahol priemerný hrubý zárobok úroveň 1 000 eur. Prešovský kraj stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (956 eur).


Vlani priemerné mzdy rástli medziročne vo všetkých krajoch, s najvyšším relatívnym prírastkom v Košickom (o 11,1 %) a najnižším v Bratislavskom kraji (o 5,0 %). V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou najviac vzrástli mzdy v relatívnom vyjadrení opäť v Košickom kraji o 13,7 % a najmenej v Bratislavskom o 9,1 %.

V samotnom štvrtom štvrťroku minulého roka vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve medziročne o 6,9 % na 1 331 eur. Zároveň o 13,1 % prekonala výšku priemernej mzdy pred pandémiou.


Výraznú časť z rastu miezd však zobrala v posledných mesiacoch vlaňajšieho roka vysoká inflácia, takže reálne mzdy sa zvýšili iba o 1,3 %. Ide o najnižší reálny rast od druhého štvrťroka 2020, kedy vplyvom pandémie COVID-19 po dlhej dobe reálna mzda na Slovensku klesla.

Mzdové rozdiely na základe pohlavia pretrvávajú, ženy zarábajú o 300 eur menej ako muži

Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia.

Priemerný plat žien predstavuje 1 323 eur v hrubom. U mužov je to 1 751 eur. Rozdiel v týchto hrubých zárobkoch dosahuje 428 eur, teda takmer 25 percent.

Muži stále zarábajú viac

Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1 228 eur. V priemere tak majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o 300 eur viac ako ženy.


Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne.

Výrazné platové rozdiely

Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent. Spomedzi krajín V4 je najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku. Rozdiel tu predstavuje zhruba 22 percent.

Vo Vyšehradskej štvorke sú výraznejšie platové disproporcie ako v iných štátoch Európy. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú napríklad v balkánskych krajinách.

Príkladom ide Chorvátsko

Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 16 percent.

Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku je tu výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.


Najčítanejšia najnovšia správa

Verejné financie budú kvôli Matovičovi v katastrofálnom stave, tvrdí Truban a pridáva ďalšiu kritiku

verejne financie budu kvoli matovicovi v katastrofalnom stave tvrdi truban a pridava dalsiu kritiku

8.8.2022 (Webnoviny.sk) - Podpredseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Truban je presvedčený, že Slovensko potrebuje nového ministra financií.

Tvrdí, že súčasný minister a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič je len ministrom vlastných nápadov, nedokáže riešiť problémy, a preto verejné financie budú katastrofálne. Truban o tom informoval v pondelok na sociálnej sieti.

Skončí to hospodárskou katastrofou

„Ak bude ďalej improvizovať s verejnými financiami tak, ako sme ho nechali vymýšľať opatrenia v pandémii, čo viedlo k tomu, že sme skončili na chvoste Európskej únie (EÚ) s najvyššou úmrtnosťou, najnižšou zaočkovanosťou a nemocnicami, ktoré skolabovali, tak to skončí hospodárskou katastrofou," dodal podpredseda PS.

Snaží sa oklamať verejnosť

Podľa neho sa ministerstvo financií snaží oklamať verejnosť vývojom daňových príjmov uprostred roku.

Truban na sociálnej sieti citoval Radu pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), „ak vláda nepríjme dodatočné opatrenia, deficit verejnej správy by mal v roku 2023 mierne klesnúť, následne v rokoch 2024 a 2025 vzrastie až k úrovni 4,5 percenta HDP." Podpredseda PS je presvedčený, že Matovič žiadne opatrenia neprijme.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie