Pozoruhodná obec Feldheim nachádzajúca sa juhozápadne od Berlína sa preslávila obrovskými investíciami do energetickej infraštruktúry. Pre svoje okolie je inšpiráciou.

Feldheim je jedným z tých mála miest na svete, kde sa obyvatelia môžu pochváliť tým, že ich dedina je takmer úplne uhlíkovo neutrálna.

Elektrina pre 65 000 domácností

Pozoruhodná dedinka so 130 ľuďmi hodinu jazdy juhozápadne od Berlína sa preslávila obrovskými investíciami do energetickej infraštruktúry. Hlavným zdrojom energie pre Feldheim je vlastná výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov. Dedina disponuje vlastným veterným parkom s 55 turbínami, ktoré zabezpečujú energiu pre obyvateľov a podniky v oblasti. Okrem toho majú aj slnečné panely, ktoré slúžia na produkciu solárnej energie. Veterný park vyrába dostatok elektriny na zásobovanie približne 65 000 domácností. Feldheim odoberá iba 1 percento. Prebytok energie je dodávaný do centrálnej energetickej sústavy, čím prispieva k obnoviteľnej energii pre ďalšiu oblasť v Nemecku.

Niekoľkonásobne nižšie účty za elektrinu a kúrenie

Celá myšlienka energetickej transformácie Feldheimu sa začala v 90. rokoch 20. storočia, ale obyvatelia tvrdia, že sa skutočne vyplatila počas nedávnej energetickej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Miestni obyvatelia sa dnes chvália účtami za elektrinu štyrikrát nižšími, než je celoštátny priemer, a tým, že sa nespoliehajú na ruské fosílne palivá. Teraz už aj skeptickí obyvatelia „si uvedomili, že robiť veci týmto spôsobom je a bolo dobré,“ hovorí 59-ročná Petra Richterová, ktorá celý život žije vo Feldheime a pôsobí ako hovorkyňa obce.

Tieto snahy sa oplatili. Obyvatelia Feldheimu dnes platia za elektrinu 12 centov za kilowatthodinu – približne štvrtinu priemernej ceny v Nemecku – a 7,5 centa za kWh za kúrenie, čo je dva až trikrát menej ako celoštátny priemer .

Kúrenie prostredníctvom bioodpadu

Teplo pre obytné domy a verejné budovy vo Feldheime sa získava z biomasy. Dedina má vlastnú biomasovú elektráreň, ktorá využíva drevo a biologický odpad ako palivo na výrobu tepla. Myšlienka bioplynovej stanice začala v roku 2008, v reakcii na rastúce ceny energií a klesajúce ceny plodín, kedy sa Energiequelle – firma prevádzkujúca veterný park, spojila aj so združením farmárov vo Feldheime, aby postavili bioplynovú stanicu.

„Zastavili sme pestovanie zemiakov a cukrovej repy a namiesto toho sme pestovali viac kukurice,“ hovorí Werner Schlunke, bývalý šéf miestneho združenia farmárov, ktoré je hlavným zamestnávateľom v obci. Kukurica pestovaná vo Feldheime sa teraz používa v závode, ktorý riadia farmári.

Posledný krok smerom k decentralizovanému zásobovaniu energiou urobila obec v roku 2010, keď vybudovala vlastnú elektrickú a vykurovaciu sieť, napájanú z veterného parku a bioplynovej stanice.

Inšpirácia pre udržateľné riešenia

Úspech Feldheimu ako uhlíkovo neutrálnej dediny nekončí iba pri energetickom aspekte. Dedina tiež zaviedla opatrenia na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej účinnosti v budovách. Obyvatelia sa podieľajú na programoch triedenia odpadu a aktívne podporujú ekologické spôsoby života.

Tieto iniciatívy Feldheimu nezostali nepovšimnuté. Mnoho turistov prichádza do tejto dediny, aby si prezreli inovatívne projekty a získali inšpiráciu pre udržateľnosť.

Tí, ktorí navštívia Feldheim, majú možnosť vidieť a zažiť inovatívne riešenia v praxi. Obec ponúka prehliadky svojich energetických zariadení, ako sú veterinárne turbíny a solárne panely. Turisti sa dozvedia viac o výrobe a distribúcii obnoviteľnej energie a o tom, ako dedina minimalizuje svoj ekologický odtlačok.

Všetko má svoje ALE

Hoci má Feldheim veľmi nízku uhlíkovú stopu, dokonca aj zelená technológia, ktorú používa, má vplyv na životné prostredie. „Vždy tu bude nejaký problém,“ tvrdí Henner Busch, výskumník z univerzity v Lunde, ktorý študuje projekty energetickej sebestačnosti. „ Čo sa stane napríklad s veternou turbínou, keď sa už nepoužíva?“

Busch však tvrdí, že úspech Feldheimu spočíva niekde inde. Podarilo sa mu totiž vytvoriť „demokratickú štruktúru“, ktorá dala miestnym obyvateľom podiel na energetickom prechode, čím vytvorila pocit spoločnej identity a hrdosti – a inšpiruje susedné komunity, aby vyskúšali to isté.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.