• Dnes je: Sobota 25. septembra 2021 meniny má Vladislav

Účasť ľudí v prípadnom referende nad 50 percent by sa rovnala zázraku

Účasť ľudí v prípadnom referende nad 50 percent by sa rovnala zázraku

Zľava: Predseda strany Smer-SD Robert Fico a predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini by mali patriť k hlavným postavám, ktoré budú mobilizovať k účasti na referende o predčasných voľbách, ak ho odobrí ústavný súd.

Ak referendum o predčasných voľbách nezastaví ústavný súd, môže ho „pochovať“ nezáujem ľudí.

Nasvedčuje tomu prieskum agentúry Focus zo začiatku júna. Rovnako aj v minulosti ľudové hlasovania stroskotali pre nízku účasť okrem jediného o vstupe Slovenska do EÚ v roku 2003. Vtedy na vyššiu účasť ľudí tlačili všetky relevantné politické strany, čo je dnes vylúčené.

V ponovembrovej histórii Slovenskej republiky sa uskutočnilo osem referend. Naposledy bolo v roku 2015, známe ako referendum o ochrane rodiny. Rokmi ľudové hlasovania strácajú na lukratívnosti, pretože sa nimi nedokáže nič presadiť. Problém je, že sa ho musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.

Čo v skutočnosti ukázal Focus

Aktuálny júnový prieskum Focusu pre TV Markíza ukázal, že určite by sa referenda o predčasných voľbách zúčastnilo 33,3 percenta opýtaných. Ďalších 19,6 percenta odpovedalo, že skôr áno. Zúčastniť by sa teda malo 52,9 percenta opýtaných.

Sociológ Martin Slosiarik vysvetlil, že pri pohľade do minulosti a pri porovnaní deklarovanej účasti s tou reálnou, by tak na referendum malo prísť asi 50 – 60 percent ľudí z tejto deklarovanej účasti.


„Keby sme uplatnili takýto predpoklad, tak by sme mohli stanoviť interval, podľa ktorého sa dnes môže reálna účasť pohybovať medzi 27 až 33 percentami,“ povedal portálu Webnoviny.sk sociológ.

Pandémia ako motivačný činiteľ

Slovensko má za sebou devastujúcu druhú vlnu pandémie. Tá zmietla vládu vedenú premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO). Prichádzajúci delta variant z Indie a zanedbaná príprava naň môže byť vodou na mlyn pre nespokojných voličov. Samozrejme, nie je známe, kedy by mohla prepuknúť tretia vlna pandémie.


Ťažko tiež povedať, kedy by po odobrení ústavným súdom prezidentka Zuzana Čaputová ľudové hlasovanie vyhlásila. Hovorí sa o začiatku septembra. Vtedy by situácia ešte nemusela byť najkritickejšia.

„Áno, tretia vlna, kedy by ľudia prežili ďalší lockdown a bolo by jasné, že vláda situáciu nezvládla ako aj posunutie referenda na neskorší termín, tak toto sú všetko faktory, ktoré môžu viesť k ešte väčšej miere frustrácie. Opozícia by to mohla využiť na mobilizáciu v prospech referenda,“ mienil sociológ.

Nepomohli ani prezidentské voľby

Doteraz sa uskutočnili dve referendá o skrátení volebného obdobia parlamentu. V roku 2000 bola účasť len niečo vyše 20 percent. V roku 2004 iniciovala referendum odborová centrála a podporovali ho vtedajšie opozičné strany Smer, SDĽ, či HZDS. Účasť bola 35,86 percenta.


Slosiarik poukázal na to, že vtedy viac ako 60 percent ľudí tvrdilo, že príde na referendum. „Tých 36 percent sa dosiahlo len preto, že to bolo referendum spojené s prvým kolom konania prezidentských volieb,“ uviedol sociológ. Podľa neho reálnou cestou, kedy sa môže zdvihnúť účasť, je spojenie s inými významnými voľbami. Ani to však nezaručuje úspech.

Viac ako 2,2 milióna ľudí pri urnách?

Kľúčom k platnému referendu je naplnenie kvóra viac ako 50-percentnej účasti. To znamená, že by muselo prísť hlasovať viac ako 2,2 milióna ľudí. Pre porovnanie možno uviesť, že v posledných voľbách parlamentné opozičné strany Smer, ĽSNS a mimoparlamentnú SNS volilo necelých 850-tisíc ľudí.

Samozrejme, s prispením novej strany Hlas by dnes tieto čísla boli iné. Dosiahnuť potrebnú výšku účasti, ako to stanovuje ústava, by však bolo z ríše zázrakov. „Pri tom nastavení kvóra si dnes nedokážem predstaviť, že sa dokáže zmobilizovať tak významný počet voličov,“ povedal Slosiarik.


Politický analytik Ján Baránek si myslí, že na úspešnosť referenda bude mať vplyv, ako sa bude vyvíjať situácia okolo covidu, prípadného lockdownu a tiež od toho, ako sa v koalícii vysporiadajú s Igorom Matovičom. „Dôležitá bude aj samotná činnosť vlády, lebo tá pomoc je stále mizerná. Ak vláda nepridá, môže sa referendum hranične blížiť k úspechu,“ odhadol.

Len s opozíciou to nepôjde

Iba s hlasmi priaznivcov opozície sa potrebná výška účasti nedosiahne. „Pomôcť“ musia aj hlasy voličov vládnych strán. Podľa prieskumu Focusu by sa referenda zúčastnili tiež voliči Za ľudí (53 percent), SaS (50 percent). Sme rodina (46 percent) a OĽaNO (26 percent).

Slosiarik namerané čísla vníma ako vyjadrenie deklarácie istej nespokojnosti. Myslí si však, že u tejto časti voličov by účasť na referende bola „rozhodne nižšia“. Prekvapilo ho, že cez víkend sa v relácii Na telo v TV Markíza šéf SaS Richard Sulík vyjadril, že určite pôjde na referendum, ktoré považuje za legitímny nástroj priamej demokracie. „Môže to byť návod pre voličov, ktorí sa zdvihnú a prídu,“ usúdil sociológ.


Na rozdiel od Sulíka sa predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová prípadného referenda nezúčastní. „Podporovať zvrátenú politiku Roberta Fica a Petra Pellegriniho nemienim,“ uviedla na sociálnej sieti. Podľa nej je príkladom očkovanie, kedy namiesto jasnej podpory očkovania, ľudí skôr odrádzajú v duchu hesla – čím horšie pre vládu, tým lepšie pre nás.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie