3.3.2025 (SITA.sk) - Tripartita schválila návrh zákonov v súvislosti s projektom Práca namiesto dávok. Na tlačovej konferencii po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR to oznámil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš. Podľa jeho slov novelu zákona o službách zamestnanosti podporili takmer všetci sociálni partneri, s výnimkou KOZ, ktorá mala výhrady k filozofii zákonov. Erik Tomáš informoval, že vláda bude o zákone rokovať v stredu.

V prípade, že odmietne vhodnú pracovnú ponuku, ktorú mu štát ponúkne, príde o dávku v hmotnej núdzi. Za dôvod odobrania dávky v hmotnej núdzi sa bude považovať aj porušenie pracovnej morálky. Minister práce zdôraznil, že zákon myslí aj na ľudí, ktorí zo sociálnych alebo zdravotných dôvodov nemôžu pracovať, a oni o dávku neprídu.

Legislatíva zároveň určuje, že vhodná pracovná ponuka musí vyhovovať schopnostiam a zručnostiam konkrétnej nezamestnanej osoby, ktorej je ponúkaná. Rezort práce tak chce zabrániť, aby jedinci dostali prácu, ktorá im nebude vyhovovať.

„Na Slovensku máme približne 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi, asi 50-tisíc z nich môže ešte pracovať. My týchto ľudí v práci potrebujeme, pretože napriek historicky najmenšej miere nezamestnanosti na Slovensku, je tu stále približne 165-tisíc ľudí nezamestnaných, z toho asi 140-tisíc disponibilných, a máme aj voľných asi 90 alebo 100-tisíc miest," vyhlásil Erik Tomáš.

Pripustil tiež, že pracovné ponuky sú nerovnomerne rozdelené po Slovensku. Preto podľa jeho slov musí štát prísť s iniciatívou vytvárania pracovných miest pre nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných ľudí. V rámci snahy zamestnávať nezamestnaných v sociálnych podnikoch, bol už spustený pilotný projekt čistenia korýt riek v spolupráci s ministerstvom životného prostredia.

Spolupráca s ministerstvami

Rezort práce plánuje spolupracovať aj s ministerstvom pôdohospodárstva, kde nezamestnaným ponúkne sezónne práce, pasenie, či prácu v lesoch, ako aj s ministerstvom obrany, ktoré si chce objednať práce vo vojenských lesoch.

Ministerstvo práce s pomocou eurofondov vie zafinancovať určitý podiel miezd pre zamestnancov sociálnych podnikov. Erik Tomáš uviedol, že do leta chce, aby bola legislatíva schválená, účinnosť potom nadobudne od jesene.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) podporuje návrhy Práce namiesto dávok. V súvislosti s legislatívou navrhuje sprísnenie podmienok pre agentúry dočasného zamestnávanie pre konkurenciu, kedy niektoré agentúry neplatia dane a odvody.

AZZZ SR navrhuje sprísnenie bankovej garancie a iného zabezpečenia podnikateľských a podnikateľských činností alebo z hľadiska vzdelania pre štatutárov. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) podporuje prácu namiesto dávok, vítajú akúkoľvek motiváciu človeka pracovať. RÚZ poskytne z ich možností niekoľko pracovných ponúk.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.