• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Trinásty dôchodok bude od 50 do 300 eur, penzistom ho vyplatia už v júli

Trinásty dôchodok bude od 50 do 300 eur, penzistom ho vyplatia už v júli

Vláda v stredu odsúhlasila poslanecký návrh novely zákona o trinástom dôchodku, podľa ktorého by mala Sociálna poisťovňa vyplatiť penzistom trinásty dôchodok už v júli tohto roka.

Návrh do parlamentu predložili poslanci parlamentu za hnutie Sme rodina Jozef Lukáč a Miloš Svrček.

Novelu zákona o trinástom dôchodku v stredu schválil aj parlament. Skorším vyplatením trinástej penzie vláda reaguje na rekordnú infláciu na Slovensku, ktorá v marci medziročne presiahla 10 percent.

Trinásty dôchodok

Suma trinásteho dôchodku predstavuje od 50 eur do 300 eur. Trinástu penziu v maximálnej výške 300 eur dostávajú tí poberatelia dôchodku, ktorých dôchodok nepresahuje výšku životného minima. Aktuálne ide o sumu 218,06 eura, od júla by sa však mala suma životného minima zvýšiť.

Výška trinástej penzie sa počíta podľa zákonom stanoveného vzorca. Čím je mesačný dôchodok vyšší, tým je trinásta penzia nižšia. Penzisti s najvyššími dôchodkami dostávajú trinástu penziu v sume 50 eur. V novembri minulého roka išlo o tých dôchodcov, ktorých penzia presiahla 912,50 eura.


Nárok na trinásty dôchodok majú poberatelia starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov, ako aj poberatelia vdovských, vdoveckých a sirotských penzií. Výdavky na vyplácanie trinástych dôchodkov podľa ministerstva práce a sociálnych vecí dosiahnu približne 301,2 milióna eur. Pri predpokladanom počte 1,44 milióna poberateľov dôchodkových dávok suma trinásteho dôchodku dosiahne v priemere 210 eur.

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku sa medziročne zvýšil o 13 eur, stúpol aj počet poberateľov penzie

Suma priemerného starobného dôchodku, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa, na konci februára tohto roka dosiahla 512,50 eura.


Medziročne sa zvýšila o 13,30 eura. Popri náraste sumy starobnej penzie medziročne mierne stúpol aj počet jej poberateľov.


Kým na konci februára minulého roka dostávalo starobný dôchodok 1 milión 85,4-tisíca penzistov, na konci minulého mesiaca bolo na Slovensku 1 milión 90,3-tisíca starobných dôchodcov. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa.

Penzisti si prilepšili

Priemerný predčasný starobný dôchodok v porovnaní s koncom februára vlaňajška vzrástol o 17,20 eura na 504,70 eura. Ku koncu minulého mesiaca ho dostávalo 12,3-tisíca penzistov, čo bolo o 348 osôb viac ako pred rokom.


Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol na konci februára na úrovni 229,30 eura.

Medziročný nárast o takmer 10 eur

V porovnaní s februárom minulého roka je tak vyšší o 5,40 eura. Invalidnú penziu pre ľudí s mierou postihnutia nad 70 % vypláca poisťovňa v priemernej výške 415 eur.


Medziročne ide o nárast o 9,50 eura. Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu minulého mesiaca 226,4-tisíca poberateľov invalidných dôchodkov, čo je oproti februáru vlaňajška o 6,1-tisíca penzistov menej.

Priemerná mzda Slovákov vlani stúpla, najviac si prilepšili zamestnanci zdravotníctva a sociálnej pomoci

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v minulom roku 1 211 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %.


Ako uvádza Štatistický úrad SR, tempo jej rastu bolo takmer dvojnásobné ako v roku 2020 a predstavuje druhý najvyšší rast celoročných miezd za posledné desaťročie.

Súčasne mesačné mzdy vlani vzrástli o 10,9 % v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Napriek vyššej inflácii sa podľa údajov ŠÚ SR zvýšil aj reálny rast miezd, za celý rok 2021 boli mzdy reálne vyššie o 3,6 %. V roku 2020 bol reálny rast miezd len na úrovni 1,9 %.

Najnižší rast v administratívnych službách

Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých sledovaných 19 odvetviach ekonomiky, vývoj miezd naprieč celou ekonomikou bol však dosť rozdielny. Najnižší rast, o 3,1 % zaznamenali administratívne služby.

Relatívne najrýchlejšie naopak rástli mzdy vďaka vyplateným mimoriadnym odmenám a nadčasom za prácu počas pandémie v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 13,8 % (na 1 395 eur). Toto odvetvie zaznamenalo zároveň najvýraznejší rast aj v porovnaní so situáciou pred pandémiou.


Najnižší rast nominálnej mzdy oproti obdobiu spred pandémie, a o to len o 1,9 % evidovali administratívne služby (966 eur). Priemysel, ktorý zamestnáva spomedzi všetkých odvetví najviac ľudí, vykázal rast miezd medziročne na úrovni 8,5 % (na 1 289 eur) a súčasne to bol nárast o viac ako 10 %, aj v porovnaní s predkovidovým obdobím.

Najnižšia mzda je v Prešovskom kraji

Aj v uplynulom roku bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 482 eur). V siedmich krajoch presiahol priemerný hrubý zárobok úroveň 1 000 eur. Prešovský kraj stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (956 eur).


Vlani priemerné mzdy rástli medziročne vo všetkých krajoch, s najvyšším relatívnym prírastkom v Košickom (o 11,1 %) a najnižším v Bratislavskom kraji (o 5,0 %). V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou najviac vzrástli mzdy v relatívnom vyjadrení opäť v Košickom kraji o 13,7 % a najmenej v Bratislavskom o 9,1 %.

V samotnom štvrtom štvrťroku minulého roka vzrástla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve medziročne o 6,9 % na 1 331 eur. Zároveň o 13,1 % prekonala výšku priemernej mzdy pred pandémiou.


Výraznú časť z rastu miezd však zobrala v posledných mesiacoch vlaňajšieho roka vysoká inflácia, takže reálne mzdy sa zvýšili iba o 1,3 %. Ide o najnižší reálny rast od druhého štvrťroka 2020, kedy vplyvom pandémie COVID-19 po dlhej dobe reálna mzda na Slovensku klesla.

Mzdové rozdiely na základe pohlavia pretrvávajú, ženy zarábajú o 300 eur menej ako muži

Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia.

Priemerný plat žien predstavuje 1 323 eur v hrubom. U mužov je to 1 751 eur. Rozdiel v týchto hrubých zárobkoch dosahuje 428 eur, teda takmer 25 percent.

Muži stále zarábajú viac

Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1 228 eur. V priemere tak majú muži vo svojej peňaženke každý mesiac o 300 eur viac ako ženy.


Platový rozdiel medzi mužmi a ženami je viditeľný vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne.

Výrazné platové rozdiely

Rozdiely v Poľsku sú ale omnoho výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent. Spomedzi krajín V4 je najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku. Rozdiel tu predstavuje zhruba 22 percent.

Vo Vyšehradskej štvorke sú výraznejšie platové disproporcie ako v iných štátoch Európy. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú napríklad v balkánskych krajinách.

Príkladom ide Chorvátsko

Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel výrazne nižší. Predstavuje zhruba 16 percent.

Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku je tu výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie