31.1.2023 (Webnoviny.sk) - Plénum Národnej rady (NR) SR bude v utorok o 17:00 hlasovať o návrhu na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia.

Má sa tak skrátiť aj práve prebiehajúce ôsme volebné obdobie so začiatkom v roku 2020.

Naživo: Rokovanie parlamentu

• hlasovať sa bude po 17.00 (video doplníme)

Na septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri - hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sme rodina, strana Sloboda a Solidarita a Za ľudí. Zmenu ústavného zákona, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť uznesením, poslanci schválili minulý týždeň.

Pellegrini požaduje 24. jún

Uznesením NR SR sa taktiež určí čas konania predčasných parlamentných volieb a jeho návrh môže predložiť najmenej pätina poslancov. Skrátené volebné obdobie uplynie dňom konania volieb do Národnej rady. Na schválení uznesenia o skrátení volebného obdobia sa musí podieľať 90 hlasov, čiže kvalifikovaná trojpätinová väčšiny všetkých poslancov.

V súvislosti s uznesení o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini (Hlas-SD). Požaduje, aby sa predčasné parlamentné voľby uskutočnili 24. júna.

„Ponechanie nefunkčných ústavných orgánov na mimoriadne dlhú dobu zvlášť v čase, keď je potrebné dodržiavať vládou stanovené míľniky pri čerpaní z Plánu obnovy je hazardom so Slovenskom. Lehota ničím neprospieva ani samotnej demokracii, práve naopak dáva priestor na využitie volebnej korupcie, manipulácie s občanmi, populizmu, polarizácii spoločnosti a rastu extrému," argumentuje v návrhu Pellegrini.

Fico chce voľby už 27. mája

Pozmeňujúci návrh predložil i poslanec Robert Fico (Smer-SD), ktorý požaduje, aby sa predčasné parlamentné voľby konali už 27. mája.

„Keďže vláda bola odvolaná rozhodnutím prezidentky zo 16. decembra 2022 a bola poverená vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, je potrebné uskutočniť predčasné voľby v čo najkratšom termíne, aby bol zabezpečený riadny chod ústavných orgánov. Z tohto hľadiska nie je žiaden dôvod na termín 30. september," uviedol Fico. Dodal, že vláda nemá legitimitu vládnuť ďalších desať mesiacov a septembrový termín nie je vhodným ani z hľadiska prípravy návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024.

Hnutie Sme rodina deklarovalo, že podporí májový, júnový aj septembrový termín. „Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september,"  uviedol predseda hnutia Boris Kollár. Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda.

Hnutie OĽaNO zahlasuje len za 30. september, na ktorom sa predstavitelia bývalej koalície vrátane SaS dohodli na rokovaní.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

21.3.2023 (SITA.sk) - Strana Demokrati žiada veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, aby okamžite skončilo s konaním v podobe neprijateľných vyhrážok, ktoré uverejnilo na sociálnych sieťach. Podľa veľvyslanectva môže mať pomoc Slovenska smerom k Ukrajine za následok eskaláciu konfliktu, za čo budú niesť zodpovednosť iniciátori prijímaných rozhodnutí.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Cielené šírenie nenávisti, zla a strachu

Demokrati sú názoru, že ide o cielené šírenie nenávisti, zla a strachu. Podľa nich to len potvrdzuje, že Rusko nemá záujem o štandardné diplomatické vzťahy, ako v rámci svojej propagandy vyhlasuje. V strane sú presvedčení, že tí, ktorí zodpovedajú za agresiu a eskaláciu násilia voči vlastnému susedovi, vraždia a spôsobujú bolesť nevinným a páchajú vojnové zločiny, budú jedného dňa niesť plnú zodpovednosť v zmysle medzinárodného práva.

„Moskva si môže byť istá, že takéto neprijateľné vyhrážky neodradia tých, ktorí podporujú Ukrajinu v jej spravodlivej obrane proti ruskej vojenskej agresii. Som presvedčený, že Ukrajina si aj s našou pomocou ubráni svoju slobodu a teritoriálnu integritu,” uviedol predseda strany Eduard Heger s tým, že Slovensko pomáha Ukrajine spoločne s ďalšími vyše 60 krajinami, a to na základe medzinárodného práva, Charty OSN a na základe morálnych a hodnotových princípov.

Heger adresoval výzvu Žilinkovi

Heger dôrazne vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby preskúmal, či v tomto prípade nie je naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania.

„Domnievam sa totiž, že generálny prokurátor by mal konečne začať vážne riešiť ochranu Slovenska a všetkých občanov, pred rôznymi druhmi nekalých aktivít, ktoré na Slovensku realizujú ruské spravodajské služby, veľakrát pod diplomatickým krytím” doplnil Heger.

Jasný neúspech Ruska

„Nervózne vyjadrenia z Kremľa sú dôkazom jasného neúspechu Ruska, v súvislosti s pred vyše rokom avizovanou ‚trojdňovou špeciálnou operáciou‘," vyhlásil podpredseda Demokratov Jaroslav Naď.

Dodal, že neprijateľné vyhrážky ruského veľvyslanectva považuje za prejav „frustrácie zo zlyhania rozhodnutí Putinovej administratívy, podpriemerného vojenského velenia, chabosti ruskej techniky." Na druhej strane táto frustrácia podľa Naďa plynie z pohľadu na to, ako celý demokratický svet pomáha Ukrajine.

Neprijateľné vyhrážanie sa

Šéf rezortu diplomacie Rastislav Káčer (Demokrati) je názoru, že práve Rusko je tou stranou konfliktu, ktorá má niesť všetku zodpovednosť za smrť nevinných Ukrajincov.

„Dobrým začiatkom na vyvodenie zodpovednosti je zatykač Medzinárodného trestného súdu v Haagu na Putina. Verím, že medzinárodný trestný tribunál pre zločiny spáchané moskovským režimom na Ukrajine vyvodí konkrétnu trestnú zodpovednosť voči všetkým predstaviteľom režimu a ich domácim a zahraničným kolaborantom," vyhlásil Káčer a doplnil, že je neprijateľné, aby sa akákoľvek ambasáda vyhrážala vláde krajiny, v ktorej pôsobí a šírila dezinformácie, klamstvá či vojnovú propagandu.

Vyhrážky o eskalácii konfliktu

Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR 17. marca uverejnilo na svojej domovskej stránke komentár, v ktorom uvádza, že by v súvislosti s odovzdaním stíhačiek MiG-29 a systému KUB Ukrajine chcelo opätovne zdôrazniť stanovisko Ruska. Ako sa uvádza v komentári, podľa Ruska dodávky zbraní a vojenskej techniky kyjevskému režimu majú za následok len predlžovanie bojov, zvyšovanie počtu obetí, a to aj medzi civilným obyvateľstvom. „Vôbec neprispievajú k vyriešeniu krízy na Ukrajine, ako tvrdí Bratislava," dodalo veľvyslanectvo.

„Bratislava si musí jasne uvedomiť, že čoraz aktívnejšie zapájanie do vojenskej podpory kyjevského režimu môže mať za následok nepredvídateľnú a nebezpečnú eskaláciu konfliktu, za ktorú budú niesť plnú zodpovednosť výlučne iniciátori prijímaných rozhodnutí," uzavrelo veľvyslanectvo.