14.2.2025 (SITA.sk) - Tretina ľudí na Slovensku, konkrétne 33 percent, otvorene vyjadrila negatívne postoje voči Rómom. Ukázali to výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky v rámci aktivít Národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, najmä marginalizované rómske komunity, ktorý má na starosti Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Negatívne postoje

Výsledky prieskumu ukazujú, že negatívne postoje k Rómom majú najčastejšie obyvatelia Košického kraja, ide o 42 percent z nich. Nasleduje Bratislavský kraj, kde to bolo 38 percent respondentov, a Prešovský kraj, kde negatívne postoje k Rómom vyjadrilo 36 percent opýtaných.

„Naopak, v Trenčianskom kraji sa negatívne postoje prejavili významne zriedkavejšie v porovnaní s celým Slovenskom (18 percent), aj v porovnaní s vyššie menovanými krajmi s najvyšším podielom negatívnych postojov," uvádza Kancelária splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorá o výsledkoch prieskumu informovala.

Pozitívnejšie postoje prevládali u iných národností

Negatívne postoje k Rómom mávali častejšie muži než ženy (36 percent mužov a 29 percent žien). Taktiež sa k Rómom negatívnejšie stavali ľudia pracujúci manuálne než výkonní odborní pracovníci alebo úradníci (41 percent manuálnych pracovníkov a 23 percent úradníkov, resp. odborných pracovníkov).

„Prevažne neutrálny postoj zastávajú respondenti naprieč demografickými kategóriami, akými sú pohlavie, vek, rodinný stav, kraj a ďalšie," vyplýva ďalej z výsledkov prieskumu.

Pozitívnejšie postoje k Rómom mávali častejšie ľudia iných národností, než samotní Slováci. Pozitívne postoje vyjadrovalo 17 percent príslušníkov národnostných menšín, kým v prípade ľudí slovenskej národnosti išlo o 4,9 percenta a u ľudí maďarskej národnosti štyri percentá.

„Rôzne menšiny čelia podobným výzvam, napríklad diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu alebo obmedzeným príležitostiam, čo môže podporiť ich vzájomnú solidaritu,“ nazdáva sa Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško.

Pozitívnejší postoj majú progresívci

Pozitívne postoje k Rómom mávajú častejšie ľudia so základným, prípadne neukončeným základným vzdelaním, ide o 11 percent z nich, v prípade ľudí s maturitou sú to štyri percentá. Pozitívne postoje k Rómom omnoho častejšie vyjadrovali ľudia, ktorí preferujú progresívny typ politiky, konkrétne 19 percent ako ľudia s inou politickou orientáciou.

U ľudí, ktorí preferujú sociálno-demokratickú politickú orientáciu to boli štyri percentá, u konzervatívcov päť percent, u osôb preferujúcich liberálnu politickú orientáciu tri percentá a u národne orientovaných osôb tri percentá.

Návšteva rómskej domácnosti

Medzi Rómami má priateľov 34 percent opýtaných, ostatných 66 percent ich nemá. Zároveň ale temer polovica všetkých respondentov (49 percent) uvádzala, že nikdy nenavštívili rómsku domácnosť, a to ani tí, ktorí žijú v obciach, kde žijú Rómovia. Spolu 30 percent respondentov, ktorí tvrdili, že majú medzi Rómami priateľov, nikdy nebolo v rómskej domácnosti.

„Ak mali respondenti dobré osobné vzťahy a skúsenosti s Rómami, ich postoje boli častejšie pozitívne. Podobne to platí opačne," ukázali ďalej výsledky prieskumu.

Medzi respondentmi s pozitívnymi postojmi k Rómom prevažujú tí, ktorí s nimi majú pozitívne skúsenosti, majú medzi Rómami priateľov a známych, a tí, ktorí niekedy navštívili rómsku domácnosť.

Negatívne skúsenosti

Medzi ľuďmi, ktorí prejavili negatívne postoje k Rómom výrazne prevažujú tí, ktorí s nimi majú negatívne skúsenosti, rovnako tí, ktorí nemajú rómskych priateľov a známych, a taktiež respondenti, ktorí nikdy nežili v obci s Rómami, prípadne nikdy nenavštívili rómsku domácnosť.

„Mnohí nemajú osobné skúsenosti s Rómami a svoje názory a postoje si tvoria na základe toho, čo vidia v televízii alebo čítajú v novinách. Napriek tomu, že väčšina Rómov žije v súlade so všeobecnými spoločenskými normami mimo segregovaných komunít, nekradne, ani automaticky nehrá na nejaký hudobný nástroj, práve tento sugestívny obraz Rómov je pre médiá najatraktívnejší. Stereotypné zobrazovanie Rómov v médiách negatívne vplýva na to, ako sú Rómovia vnímaní. Ak by boli Rómovia zobrazovaní pravdivejšie a väčšinová spoločnosť by mala možnosť Rómov lepšie spoznať, predsudkov a odsúdení v spoločnosti by bolo menej,” uzavrel splnomocnenec Daško.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.