• Dnes je: Sobota 18. septembra 2021 meniny má Eugénia

Tretia vlna pandémie COVID-19: Prečo sa jej nedá zabrániť? Český expert vysvetľuje, ako to funguje

Tretia vlna pandémie COVID-19: Prečo sa jej nedá zabrániť? Český expert vysvetľuje, ako to funguje

Vlny budú ďalej prichádzať až do doby, než dosiahneme kolektívnu imunitu.

Začiatkom mája sa Slovensko v rámci pandémie konečne opäť dostalo na taký počet infikovaných koronavírusom SARS-CoV-2, aký zaznamenávalo na konci septembra minulého roka.

„Denne nájdeme jedného infikovaného na 12-tisíc obyvateľov,“ uvádzajú na sociálnej sieti analytici projektu Dáta bez pátosu a dodávajú, že sme na tom „už celý mesiac lepšie ako Nemecko“.

Stabilne klesajú aj počty hospitalizovaných s ochorením COVID-19. Z maxima v počte 4 060 ľudí, ktoré sme dosiahli 7. marca 2021, sme klesli o 70 percent. „Táto vlna trvala presne 186 dní,“ uvádzajú matematici.

Pandemické vlny

Podobné zlepšenie, aj keď, samozrejme, nie až v takom rozsahu, sme už raz zažili. Epidemiologické opatrenia sa pred letom minulého roka uvoľnili, ľudia absolvovali letné dovolenky a v septembri, keď deti nastúpili do škôl, šírenie sa začalo.


Niektorí sa dnes obávajú, že aktuálne uvoľňovanie vzhľadom na nepriaznivú situáciu v zahraničí, bude mať rovnaké následky ako vlani. Iní naopak tvrdia, že uvoľňujeme príliš pomaly a počty zaočkovaných a tých, ktorí COVID-19 prekonali hovoria, že už sa nemusíme obávať.

Odborníci sa však zhodujú, vrátane ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) či matematika Richarda Kollára, že tretia vlna dorazí určite aj na Slovensko. Že o tom niet pochýb, potvrdil aj český expert Jaroslav Flegr.

Kto za to môže?

Flegr vysvetľuje, prečo vlastne vlny prichádzajú: „Môže za to princíp spätnej väzby a exponenciálna povaha šírenia vírusu“. Zjednodušene povedané, vo veľkej miere sú za to zodpovední ľudia svojím správaním.


„Spätná väzba vzniká vtedy, keď výstupy systému pôsobia spätne na jeho vstupy a tým zase ovplyvnia jeho výstupy,“ hovorí evolučný biológ a pridáva aj zrozumiteľnejší príklad.


Ak sa kocúr uhryzne do chvosta, zľakne sa a zahryzne sa o to viac alebo menej. Rozlišujeme totiž spätnú väzbu pozitívnu, aj negatívnu, pričom počas pandémie sa uplatňujú obe.

Negatívna spätná väzba funguje tak, že keď intenzita epidémie vzrastie, keď sa veľa umiera a nemocnice sú preplnené, začnú sa ľudia správať opatrne, lebo sa boja.


Obmedzia preto kontakty s inými ľuďmi, čím vírusu skomplikujú môžnosti šírenia sa. „Reprodukčné číslo klesne pod jednotku a epidémia začne vyhasínať,“ uvádza Flegr na sociálnej sieti.


Lenže, keď začne mŕtvych a hospitalizovaných ubúdať, ľudia sa opäť prestanú báť. Obnovia sociálne kontakty, odložia rúška či respirátory a vírus sa začne opäť šíriť, teda vznikne nová vlna epidémie.

Oneskorenie

Situáciu by za normálnych okolností malo vyriešiť sprísnenie epidemiologických opatrení, no nie je to také jednoduché. Dôvodom je „oneskorenie, s ktorým epidémia odpovedá na naše opatrenia“.


Keď sa napríklad v určitom okamihu otvoria obchody, počty pozitívnych testov budú klesať ešte skoro týždeň, počty pacientov v nemocniciach budú klesať skoro dva týždne a počty umierajúcich môžu klesať ešte dlhšie.

Lenže, než zafunguje negatívna spätná väzba, ľudia sa začnú správať zase opatrne a obchody či školy sa zase zatvoria, vznikne „celkom slušná vlna“.


No a po zatvorení obchodov budú počty pozitívnych testov rásť ešte skoro týždeň, počty ľudí v nemocniciach skoro dva týždne a počty umierajúcich viac ako dva týždne. „Než teda opatrenia zafungujú, vlna nám kvôli oneskoreniu o poriadny kus narastie,“ dodáva Flegr.

Pozitívna spätná väzba

V tomto okamihu do procesu vstupuje pozitívna spätná väzba. Čím viac nakazených máme, tým viac sa ich nakazí ďalší deň. Vírus sa preto šíri exponenciálne, nie lineárne, na čo opakovane upozorňujú aj Dáta bez pátosu.


„Ak sa prvý týždeň po rozvoľnení novo nakazí sto ľudí, druhý týždeň sa nakazí 200 ľudí, tretí 400, štvrtý 800 a tak ďalej. Pri lineárnom raste by sa desiaty týždeň nakazilo 1000 ľudí, pri exponenciálnom raste to však bude 51-tisíc ľudí,“ vysvetľuje Flegr.

Pri dvadsiatom týždni by to bolo až 52 miliónov ľudí, avšak dvadsať týždňov exponenciálneho šírenie nie je možné dosiahnuť, ako uvádza český odborník, negatívna spätná väzba ho zastaví oveľa skôr.

Kolektívna imunita

Akékoľvek šírenie epidémie sa však neustále zrýchľuje, aj malé „meškanie“ v reakcii ľudí znamená obrovský nárast novej vlny. Každá vlna sa zároveň rozbieha najprv nenápadne, takže ju ľudia ignorujú a nebezpečenstvo bagatelizujú.


Lenže každá nakoniec, a po rozpačitom rozjazde nečakane rýchlo, narastie. „Vlny budú ďalej prichádzať až do doby, než dosiahneme kolektívnu imunitu. Premorovaním by to trvalo niekoľko rokov, vďaka vakcíne by sme to snáď mohli zvládnuť do jesene,“ dodáva Flegr.


Na to sa však ľudia musia chcieť zaočkovať. Podľa dostupných údajov je však záujem o očkovanie na Slovensku stále nízky na to, aby sme splnili cieľ Národnej očkovacej stratégie a podali vakcíny aspoň trom miliónom Slovákov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie