• Dnes je: Utorok 18. mája 2021 meniny má Viola

Svetové mocnosti dobýjajú vesmír. Aké možnosti majú Slováci a čo im pomôže?

Svetové mocnosti dobýjajú vesmír. Aké možnosti majú Slováci a čo im pomôže?

Pred niekoľkými dňami zaujala správa o užšom výbere zo záujemcov o misiu dearMoon, za ktorou stojí Japonec Jusaku Maezava

Svet si tento týždeň pripomenul 60. výročie prvej ľudskej návštevy vesmíru.

Bol to Rus Jurij Gagarin, ktorý v roku 1961 ako prvý človek opustil našu Zem.

Okrem tejto významnej historickej udalosti však môžeme čoraz častejšie pozorovať nové míľniky, ktoré sa v ostatnom období darí zdolávať rôznym krajinám v snahe získavať nové informácie o vesmíre a živote mimo našej planéty.

Posúvanie hraníc

Počas víkendu svet obletela správa, že Spojené arabské emiráty (SAE) vymenovali svoju prvú astronautku, ktorej meno je Núra Matrúši. Tým islamská federácia neposunula hranice len v rámci svojho vesmírneho programu, ale aj v oblasti práv tamojších žien.

Napokon, SAE si kladú veľmi ambiciózne ciele. Vo februári sa im podarilo dostať na obežnú dráhu planéty Mars sondu Amal, čo v preklade znamená nádej.


Krajina verí, že v roku 2024 sa jej podarí dostať na Mesiac sondu bez ľudskej posádky. Takisto by radi do roku 2117 vybudovali na Marse ľudskú kolóniu.

Dobré správy z USA

Veľký záujem vzbudila aj sonda Perseverance amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorej sa podarilo priletieť na Mars vo februári. Odvtedy poslala na Zem niekoľko raritných fotografií, videí i zvukových záznamov, vďaka ktorým sa pozemšťania môžu oveľa jednoduchšie preniesť na Červenú planétu.


V rámci projektu sa tiež pokúsia o prvý poháňaný kontrolovaný let na inej planéte. Do mimoriadne ľahkého marťanského vzduchu vyšlú takmer dvojkilogramovú helikoptéru Ingenuity.


Mnohých iste potešila aj správa NASA, podľa ktorej Zemi počas najbližších sto rokov nehrozí zrážka s mimoriadne nebezpečným asteroidom.


Silné postavenie si vybudovala aj súkromná americká spoločnosť SpaceX, ktorú založil Elon Musk. Firma vyvinula vlastné rakety Falcon 9 a Falcon Heavy, vesmírnu loď Dragon a buduje tiež sieť satelitov Starlink.


Samostatnou kapitolou je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá je pre mnohých astronautov dočasným domovom vo vesmíre. V súčasnosti na nej žije desaťčlenný medzinárodný tím.

Snahy z Východu

Takisto aj Japonsko prispelo k výskumu vesmíru. Sonda Hajabusa 2 koncom minulého roka priviezla na Zem vzorky pôdy a plynu zo vzdialeného asteroidu Ryugu. Zástupcovia Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA) vyhlásili, že sa im podarilo dosiahnuť významný míľnik v medziplanetárnom výskume.


Čína minulý rok v decembri získala čerstvé vzorky z Mesiaca, o ktoré sa postarala sonda Čchang-e 5.

Väčšiu nezávislosť od iných krajín sa snaží dosiahnuť Rusko, a to prostredníctvom ťažkej vesmírnej rakety novej generácie Angara A5. Ekologickú raketu Rusi vyvíjali od pádu Sovietskeho zväzu na nariadenie vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.


Raketa podľa Roskosmosu nepoužíva agresívne a toxické pohonné látky, čo významne zvyšuje environmentálnu bezpečnosť v kozmodróme a susediacich oblastiach.

Aktivity na Slovensku

Vesmírne projekty však nemajú len veľké krajiny, ale aj tie menšie. Výnimkou nie je ani Slovensko, ktoré napreduje vďaka Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA).


Jej predseda Jakub Kapuš Webnovinám povedal, že slovenská kozmonautika v súčasnosti žije najviac projektom druhej slovenskej družice GRBAlpha, ktorá štartovala 22. marca. Na medzinárodnom projekte sa okrem partnerov z Japonska či Maďarska podieľala aj SOSA, a to na výrobe družice.


S nápadom prišiel slovenský astrofyzik Norbert Werner, ktorý pôsobí na Masarykovej Univerzite v Brne a je vedeckým koordinátorom misie.


Prišli s návrhom detektora, ktorý by dokázal zachytávať gama záblesky z vesmíru. Jedným z ich zdrojov môže byť zrážka neutrónových hviezd. Takéto udalosti vieme pozorovať v rôznych podobách, ako napríklad vo forme gravitačných vĺn, za čo v roku 2017 dostali Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kipom S. Thorne Nobelovu cenu za fyziku.

Významné projekty SOSA

SOSA má v súčasnosti približne 130 členov a venuje sa tiež popularizačným a vzdelávacím aktivitám. Sídli na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, kde má aj laboratóriá, v ktorých sa diala väčšina prác spojených s družicou.


Okrem toho sa slovenskí vedci podieľajú aj inými spôsobmi. „Jeden z našich členov vytvoril softvérový dekodér, vďaka ktorému môžu rádioamatéri na celom svete zachytiť vysielanie družice a vedia dekódovať informácie týkajúce napríklad teploty a iných údajov,“ prezradil Kapuš.

SOSA sa podieľa tiež na množstvo iných domácich i zahraničných projektoch. Spolu so zahraničnými partnermi vyvíjajú výukovú platformu pre základné a stredné školy, vďaka ktorej môžu študenti získať základné zručnosti v elektronike, mechanickom dizajne alebo 3D tlači.


Spolu s Českou republikou budú tento rok vypúšťať stratosferické balóny do výšky približne 40 kilometrov. Takisto podporujú jednotlivcov, ale aj firmy, ktoré sa snažia preniknúť do oblasti kozmonautiky.

Členstvo v ESA

Jedným z najhlavnejších dôvodov, prečo SOSA vznikla, bolo, aby sa Slovensku podarilo získať plné členstvo v Európskej vesmírnej agentúre (ESA).


„Tento rok na jeseň by sa malo na rade ESA schvaľovať pristúpenie Slovenskej republiky do ESA ako asociovaného člena. Tým by sa otvorili nové možnosti. SOSA by chcela vďaka tomuto kroku začať robiť vzdelávacie aktivity na profesionálnejšej úrovni,“ prezradil predseda organizácie.

Slovensko sa v roku 2015 stalo spolupracujúcim štátom ESA a dvere k plnému členstvu sa podľa Kapuša pomaly otvárajú.


„Ak by všetky prípravy išli dobre, Slovensko by sa v roku 2026 mohlo uchádzať o plné členstvo v ESA. Oproti krajinám, ako napríklad Českej republike, s ktorými sme mali rovnaké štartovacie podmienky však bude mať Slovensko aj tak takmer 20-ročný sklz,“ uviedol.


Členstvo Slovenska v ESA má niekoľko háčikov. „Určite je to aj o politickom rozhodnutí. To, že nie sme členmi ESA, je výsledkom toho, že tu chýbali politici s určitou víziou, kam by sme mali smerovať a do čoho je dobré investovať,“ povedal.

Lepšia budúcnosť

Dôkazom, že aj Slováci môžu preraziť v tejto oblasti bola aj prvá slovenská družica SKCube, ktorá fungovala približne 600 dní, stále obieha vo vesmíre, ale už nevysiela.

Podľa Kapuša sa zlepšil aj vzťah slovenskej verejnosti k vesmíru. Kozmonautika pritom nesúvisí len s letmi do vesmíru, ale s bežným životom každého človeka. „Stretávame sa s ňou v GPS, rôznych senzoroch, monitoringu atmosféry či predpovedi počasia. Bez kozmonautiky by človek už nevedel normálne fungovať,“ vyhlásil.


SOSA sa snaží informovať o tom, že kozmický výskum prináša veľké možnosti a investície. „České ministerstvo dopravy spravilo po 10 rokoch strávených v ESA štúdiu, v ktorej zistilo, že za jednu českú korunu investovanú do kozmických aktivít sa im vrátilo 10 korún,“ objasnil.

Za veľké plus považuje aj začiatok formovania nového útvaru na ministerstve školstva, ktoré sa bude venovať kozmickej oblasti. Ako dodal, ministerstvo doteraz robilo čo mohlo, ale keďže nedostávalo na tieto aktivity skoro žiaden rozpočet, tak ani viac robiť nemohlo.

Kedy sa dostane Slovák do vesmíru?

Členstvo v ESA takisto do značnej miery podmieňuje možnosť Slovákov dostať sa do vesmíru. Pred niekoľkými dňami sa uzatvárali prihlášky do európskeho oddielu astronautov. Prihlásiť sa mohli v podstate všetky krajiny okrem Slovenska a ostatných krajín, ktoré nie sú členmi ESA.


Sú však aj iné cesty. „Jedna varianta stojí zhruba 100-tisíc eur, a je za letenku na suborbitálny let, ktorý chce poskytovať napríklad Virgin Galactic. Je to však len krátky skok nad hranicu 100 kilometrov, kde sa človek môže odpútať od sedačky a má približne minútu a pol na vyskúšanie si beztiažového stavu, spraví si fotky z okna a pristane po balistickej krivke na Zemi,“ prezradil Kapuš.


Dodal, že niekoľko Slovákov už má zakúpené takéto letenky. Nie je to však naozajstný vesmírny let.

Pred niekoľkými dňami zaujala správa o užšom výbere zo záujemcov o misiu dearMoon, za ktorou stojí Japonec Jusaku Maezava. Ten chce so sebou na cestu okolo Mesiaca vziať ďalších osem ľudí.


Do užšieho výberu takmer dvetisíc kandidátov pritom postúpili aj dvaja Slováci – Michaela Musilová a Matej Poliaček. Obaja sú členmi SOSA. „Tento úspech nás veľmi teší a zároveň je to aj dobrá reklama pre Slovensko,“ uzavrel predseda SOSA.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie