Vedci si uvedomujú, že poznatky o genetickej diverzite minulých populácií môžu byť kľúčové pre ochranu súčasných slonov, ktoré ohrozuje pytliactvo a ničenie biotopov.
Staroveký poklad z lode môže pomôcť zachrániť slony
Pri Španielsku sa nachádza tajomstvo staré viac ako 2 500 rokov. Vrak lode, ktorý stroskotal na skalnom útese Bajo de la Campana pri pobreží neďaleko Cartageny, je skladom informácií, ktoré by mohli pomôcť zachrániť modernú populáciu slonov.
Tajomstvá starovekého pokladu
V roku 2007 archeológovia zo Španielska a USA objavili v mieste potopenia obrovské množstvo artefaktov vrátane slonoviny. Tieto staroveké kly môžu byť kľúčom k odhaleniu tajomstiev vyhynutej populácie slonov. „Ak by sa loď plavila zo severnej Afriky, slonovina by mohla predstavovať severoafrickú populáciu slonov, ktorá vyhynula v určitom období rímskych čias,“ hovorí Patrícia Pečnerová, biologička z Kodanskej univerzity v Dánsku. Tieto nálezy by mohli pomôcť vedcom zistiť viac o slonoch, o ktorých je veľmi málo historických záznamov.
Slony, ktoré dobýjali Staroveký Rím
Pôvod slávnych vojnových slonov, ktoré kartáginský generál Hannibal previedol cez Alpy v roku 218 pred Kristom počas druhej púnskej vojny, je stále otázny. Podľa vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o severoafrické slony. Pravdepodobne sa pohybovali severne od Saharskej púšte a možno po východnom pobreží do Sudánu a Eritrey. Niektorí sa však domnievajú, že mohlo ísť o menšie africké lesné slony či dokonca zvieratá, ktoré pochádzali z Ázie.
Genetický odkaz
Vzorky DNA pochádzajúce zo starovekého vraku lode poskytujú tak jedinečnú príležitosť spoznať genetickú štruktúru dávnych stvorení. Pečnerová, ktorá viedla projekt STAMPEDE financovaný EÚ, využila tieto informácie na vytvorenie referenčnej mapy genetickej diverzity. Tak by sme mohli lepšie pochopiť, aké geneticky rozmanité boli slony predtým, ako ich ľudia začali intenzívne loviť a ničiť ich biotopy. „Táto slonovina je oknom do minulosti,“ hovorí Pečnerová, slovenská postdoktorandská výskumníčka, ktorá sa presťahovala do Dánska v roku 2019. „Vďaka nej spoznávame slony, ktoré žili pred 2 500 rokmi a pred mnohými antropogénnymi tlakmi súčasnosti.“
Význam pre ochranu
Vedci si uvedomujú, že poznatky o genetickej diverzite minulých populácií môžu byť kľúčové pre ochranu súčasných slonov, ktoré ohrozuje pytliactvo a ničenie biotopov. Pochopenie genetickej základne týchto slonov môže pomôcť pri rozhodovaní o opatreniach na zvýšenie ich genetickej diverzity a tým aj odolnosti.
Pytliactvo: stále aktuálna hrozba
Pytliactvo a obchod so slonovinou nie sú problémami len staroveku. Každý rok je pre svoje kly zabitých viac ako 10 000 slonov. V rokoch 2002 až 2011 sa počet afrických lesných slonov znížil o 60 %. Projekt ForSE, tiež financovaný EÚ, skúma, ako by mohli samotné slony pomôcť upozorniť strážcov na pytliakov. Analýzou správania slonov v rôznych oblastiach pytliactva sa vedci snažia identifikovať vzory správania, ktoré by mohli signalizovať prítomnosť lovca.
Múdre obri
Slony sú mimoriadne inteligentné stvorenia. Mnohé z nich zažili útoky pytliakov alebo boli svedkami smrti členov svojho stáda. Marie Sigaud, vedúca výskumníčka projektu, zdôraznila, že sa dokážu prispôsobiť a zmeniť svoje správanie v reakcii na hrozbu. Budúce technológie by mohli využiť tieto zmeny správania na detekciu a prevenciu pytliactva.
Najčítanejšia najnovšia správa
Námestie slobody zmení tvár, Banská Bystrica už pozná víťaza súťaže
10.12.2023 (SITA.sk) - V meste pod Urpínom už poznajú víťaza medzinárodnej urbanisticko-architektonicko-krajinárskej súťaže na komplexnú revitalizáciu Námestia slobody, ktorú vyhlásili v apríli.
Informuje o tom mesto s tým, že najvyššie hodnotenie, zo štyroch súťažných tímov v užšom výbere, získal architektonický ateliér Between z Bratislavy.
Bezbariérová, mestotvorná a vizuálne atraktívna centrálna lokalita
Obnova má dodať celému územiu identitu, podporiť jeho funkčnú logiku, charakter a vizuálne ho zjednotiť. Vznikne tak nová bezpečná, bezbariérová, mestotvorná a vizuálne atraktívna centrálna lokalita Banskej Bystrice. Celkovo ide o územie s rozlohou približne 4,2 hektára.
Vyriešiť priestorové a funkčné problémy, povýšiť a podporiť význam hlavnej kompozičnej osi vedenej v smere východ – západ a vrcholiacej Pamätníkom SNP bolo zámerom súťažného zadania.
V rámci prvej etapy sa do súťažného dialógu zapojilo dvanásť renomovaných architektonických ateliérov zo Slovenska, Českej republiky, Veľkej Británie a Nemecka.
Na hodnotiacom zasadnutí komisie bola začiatkom júna tohto roka na základe kritérií kvality a zoznamu referenčných projektov vybraná štvorica tímov. Počas druhej etapy súťažného dialógu štyri úspešné architektonické ateliéry predstavili hodnotiacej komisii a prizvaným expertom koncepty riešenia rekonštrukcie aj dlhodobej vízie Námestia slobody.
Návrat k ľudskej mierke
V súťažnom dialógu komisiu najviac zaujal návrh a koncepčný prístup architektonického ateliéru Between, ktorý získal najvyššie hodnotenie. Ich nosnou myšlienkou je návrat k ľudskej mierke, podpora lokálnej identity a histórie, užívateľská flexibilita a adaptabilita na klimatické zmeny.
„Architekti z tímu Between dokázali zapracovať a výborné rozvinúť odporúčania komisie a odborných expertov bez toho, aby stratili pôvodnú kvalitnú myšlienku z fázy konceptu. Priestor námestia je vyvážený a novonavrhnutý park sa javí ako dobre dostupný a prístupný pre všetkých, teda taký, aký by mestský, urbánny park mal byť,“ povedal člen hodnotiacej komisie taliansky architekt Mauro Mandelli.
Po pretnutí komunikáciou pokračuje bývalým pamätníkom V. I. Lenina a plochami parkovej zelene na území Sídliska. Samospráva sa dlhodobo usiluje o celkovú obnovu uvedeného územia, hlavne priestranstva pred Domom kultúry, ako aj parkoviska pred bývalou Dopravnou bankou. Ide o významnú kompozičnú os v štruktúre mestského prostredia s množstvom miest záujmu s vysokou návštevnosťou. Je súčasťou priameho pešieho spojenia hlavnej železničnej stanice a autobusovej stanice s historickým jadrom a jeho okolím. Spolu so Strieborným námestím a Štadlerovým nábrežím tvorí trojicu najväčších prestupných uzlov mestskej a prímestskej hromadnej dopravy.
Kríženie motorovej dopravy a intenzívneho pešieho pohybu je podľa primátora Jána Noska ťažiskovým problémom námestia z pohľadu bezpečnosti chodcov a cyklistov, a tiež z pohľadu plynulosti cestnej premávky.
„Opravené cesty a chodníky, bezpečnejšie priechody pre chodcov, zrekonštruované autobusové zastávky a viac zelene. To všetko požadovali v celom priestore Banskobystričania, ktorí sa ešte vo februári 2021 zapojili do dotazníkového prieskumu organizovaného mestom,“ uviedol primátor, ktorý je rád, že predstavy ľudí o tom, ako by malo Námestie slobody vyzerať, sa stanú skutočnosťou.
