Kyjevčania musia byť pripravení na „rôzne scenáre".
Starosta Kličko upozorňuje, že Kyjev možno čaká chladná zima a obáva sa teroristických útokov na zásobníky plynu
15.8.2022 (Webnoviny.sk) - Ukrajinské hlavné mesto by mohlo čeliť studenej zime pre nedostatok plynu. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že nechce obyvateľov ubezpečovať, že „všetko bude v poriadku". Podľa jeho slov je v krajine „drsná realita".
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Kličko konštatoval, že plyn pre obyvateľov hlavného mesta bude k dispozícii a jeho cena sa nezvýši, ale Kyjevčania musia byť pripravení na „rôzne scenáre". Informuje o tom britský web The Guardian.
„Nevylučujeme, že môžu nastať teroristické činy, útoky na zásobníky plynu. Aj takýto scenár berieme do úvahy. Zabezpečili sme generátory, palivo pre generátory. V prvom rade pôjdu do nemocníc, materských škôl a škôl. Budeme robiť všetko možné aj nemožné, čo závisí od nás, aby sme udržali v domoch teplo," dodal starosta Kyjeva.
Kličko zároveň vyzval obyvateľov mesta, aby si pripravili teplé deky a oblečenie na doma a aby rátali s tým, že teploty budú nižšie ako zvyčajne, a to zhruba 18 až 19 stupňov.
Ukrajinská armáda zasiahla základňu Vagnerovcov, ich veliteľstvo odhalil prokremeľský novinár (video+foto)
Ukrajinský útok cez víkend zasiahol základňu ruskej súkromnej vojenskej skupiny Vagnerovci v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN, podľa ktorého Moskvou sponzorovaná skupina žoldnierov sa stala terčom delostreleckej alebo raketovej paľby.
Počet mŕtvych sa spresní
Pri geolokalizácii videí na sociálnych sieťach sa podarilo zistiť, že základňa Vagnerovcov sa nachádzala v meste Popasna. Regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v pondelok na svojom telegramovom kanáli uviedol, že „ukrajinské ozbrojené sily opäť úspešne pracovali na nepriateľskom velení“.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
„Tentoraz to bolo včera v Popasnej, kde bola dobre miereným zásahom rozbitá základňa Vagnerovcov. Počet mŕtvych sa upresňuje,“ povedal Hajdaj.
Rozsiahle poškodenie budovy
Web Ukrajinská Pravda uvádza, že prokremeľský ruský novinár Sergej Sreda 8. augusta na Telegrame odhalil veliteľstvo Vagnerovcov. Zverejnil fotografie svojej návštevy veliteľstva a nápis na jednej z nich uvádzal adresu „Mironovskaja 12, Popasna“. Príspevok bol síce neskôr odstránený, no na sociálnych sieťach kolujú kópie.
Často boli nasadzovaní ako pechota pri postupe na mestá, z ktorých sa ukrajinské sily stiahli. Cez víkend proruské telegramové účty napojené na Vagnerovcov ukázali rozsiahle poškodenie budovy v Popasnej a uviedli, že na mieste sú obete.
Restos del centro de operaciones de Wagner en Popasna, después de ser erradicado en un ataque con sistemas HIMARS?? pic.twitter.com/SFIZ6eJMcB
— Galile (@GalileoArms) August 15, 2022
— Galileo (@GalileoArms) August 15, 2022
Najčítanejšia najnovšia správa
Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície
Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.
Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.
Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.
Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.
Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie
Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.
Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby. Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.
„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.
Vojna ako fiškálny stimul
Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.
„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.
Príklady rastu HDP
Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.
Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.
Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.
Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo
Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.
„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.
Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.
„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.
