Bankový sektor je zároveň odvetvie, ktoré musí veľa investovať.
Správanie ľudí sa zmenilo a je dôležité, aby banky nezaspali a napredovali v nových technológiách
Bankový sektor na Slovensku sa radí medzi technologicky najvyspelejšie odvetvia. Banky sledujú, ale aj definujú technologické trendy a snažia sa nielen digitálne transformovať, ale aj efektívne hospodáriť.
Ľudia sa vtiahli do online priestoru
Ako na utorkovej konferencii Jesenná ITAPA 2023 skonštatoval riaditeľ VÚB banky Jozef Kausich, pandémia zmenila správanie sa zákazníkov. Ľudia sa viacej stiahli do online priestoru. „To, čo sme tu mali aj predtým, sa urýchlilo,“ skonštatoval Kausich.
Regulácia sa od dlhovej krízy podľa neho zostrila v rámci rôznych aspektov. Hovorí sa koľko kapitálu majú banky držať alebo ako nastaviť obchodný model. Výzvou sú podľa Kausicha aj nové technológie.
„Digitálna transformácia, robotizácia, umelá inteligencia. Aj toto musíme zohľadniť v našom biznis modeli,“ poznamenal Kausich.
Bankový sektor je zároveň podľa neho odvetvie, ktoré musí veľa investovať. Každá banka sa borí s infraštruktúrou, ktorú má. „Nie je to ani tak slabina, ale bod, ktorý musíme zohľadniť,“ povedal Kausich.
Technologický míľnik
Mať infraštruktúru je totiž podľa neho nevyhnutné. V rámci Slovenskej bankovej asociácie si dokonca robili štúdiu, z ktorej vyplynulo, že ročne na informačné technológie banky dávajú zhruba 200 mil. eur.
Jedným z technologických míľnikov sú aj okamžité platby, označované aj ako instantné platby. Na Slovensku fungujú od 1. februára 2022. Pre klientov ich spustili zatiaľ len Slovenská sporiteľňa, VÚB banka a Tatra banka spolu s Raiffeisen bankou.
V máji ich začala poskytovať aj J&T Banka, avšak tá sa zameriava primárne na biznis klientov. Ako doplnil Kausich, aktuálne na pôde Slovenskej bankovej asociácie hovorili o tom, že sú termíny na komplexné zapojenie. „Od prvého kvartálu 2024 budú musieť všetky banky aplikovať okamžité platby,“ hovorí Kausich.
Pri mladšej generácií je dopyt iný
Ako doplnil Juraj Hrbatý zo spoločnosti Finax, je dôležité, aby banky nezaspali. Tradičné banky sú síce na Slovensku podľa neho veľmi dobre digitalizované.
No pri pohľade na mladšie generácie je už dopyt iný. Z prieskumu vyplýva, že iba 36 % ľudí má účet v tradičnej banke, viac ako polovica už má okrem tradičnej banky aj digitálnu banku a sú ľudia, ktorí fungujú čisto digitálne a do pobočky nechodia.
V súčasnosti je možné mať banku v mobile. A pokiaľ nepotrebujete zložitý produkt, ako napríklad hypotéku, fyzickú banku v súčasnosti už podľa Hrbatého ani nepotrebujete.
Najčítanejšia najnovšia správa
Zoroslav Kollár opätovne zdraví Sulíka, tentokrát hovorí o podivnom biznise s ropnými produktami (video)
3.12.2023 (SITA.sk) - Richard Sulík mal počas svojho ministrovania nastaviť biznis s ropou a ropnými produktmi tak, aby vyhovoval istým firmám. Ide o ropu a ropné produkty, ktoré má štát uskladnené pre prípad núdze.
Podivný biznis s ropnými produktami
Ako ďalej uviedol vo svojom najnovšom videu podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár, celý biznis sa točí okolo spoločnosti Zväz pre skladovanie zásob, a.s., v ktorej má malý podiel aj bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá patrí medzi hlavných hráčov pri skladovaní núdzových zásob ropy a ropných produktov.
„Ekonomické výsledky tejto spoločnosti sú priam ohromujúce. Spoločnosť má iba jedného zamestnanca, obrat takmer 20 miliónov eur a zisk 3 milióny eur ročne. Firma snov. Takúto rentabilitu dosahujú iba drogoví díleri a obchodníci s bielym mäsom,“ podotkol Kollár. Podivný biznis sa má podľa Zoroslava Kollára točiť cez štátnu firmu Spoločnosť pre skladovanie, ktorá je jedna zo zakladateľov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov.
Čoskoro končiaca zmluva
„Zväz pre skladovanie zásob si prenajíma od Spoločnosti pre skladovanie jej 70 percent skladovacích kapacít dlhodobo. To znamená, že má absolútny a nerušený monopol. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov sa tvári, že skladuje ropu a ropné produkty u skladovateľa, ktorý jej ponúka najlepšie podmienky. Nuž, ľahko sa vyhráva verejné obstarávanie, keď je niekto jediný na Slovensku. Dobre vymyslené,“ dodal Zoroslav Kollár, podľa ktorého štátu pre nastavenie takéhoto biznisu vzniká každoročne strata vo výške niekoľkých miliónov eur.
Richarda Sulíka po nástupe do funkcie ministra hospodárstva mali podľa Zoroslava Kollára spriaznení podnikatelia upozorniť, že zmluva medzi Zväzom pre skladovanie zásob a Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov končí v roku 2025.
Zmluva vďaka Sulíkovi
„Takže sa stalo niečo na Slovensku nevídané. Agentúra vyhlásila súťaž na skladovanie ropy a ropných produktov už v roku 2021 a verejné obstarávanie úspešne ukončila v roku 2022. To znamená, tri roky pred uplynutím doby, na ktorú mala zabezpečené skladovanie. Asi by sme ich mali za to pochváliť, ale nie je veľmi za čo. Spoločnosť Zväz pre skladovanie zásob má vďaka kooperácii so štátom monopol, takže verejné obstarávanie malo už vopred jasného víťaza. Vďaka Richardovi Sulíkovi má súkromná firma s jedným zamestnancom zabezpečenú zmluvu na ďalších 15 rokov,“ doplnil Zoroslav Kollár.
Za desať rokov má tak podľa neho Zväz pre skladovanie zásob zabezpečený príjem vo výške takmer 300 miliónov eur. Spoločnosť Zväz pre skladovanie má ešte podľa Zoroslava Kollára zarobiť ďalšie milióny pri výmene starých zásob ropy či ropných produktov.
