Národné parky na Slovensku chránia podľa ministerstva prírodu a zároveň sa v čoraz väčšej miere otvárajú turistom.
Správa TANAPu sa spolku JAMES pri návštevnom poriadku snažila vyjsť v ústrety, reaguje na kritiku ministerstvo

Správa Tatranského národného parku (TANAP) rokovala na tému nového Návštevného poriadku TANAPu so Slovenským horolezeckým spolkom (SHS) JAMES niekoľkokrát. Výsledkom týchto rokovaní sú kompromisné riešenia pre obe zúčastnené strany. Tvrdí to Ministerstvo životného prostredia SR pre agentúru SITA v reakcii na kritiku spolku v súvislosti s aktuálnym návrhom návštevného poriadku.
Podľa neho je totiž v značnom rozpore s princípmi činnosti spolku, ako aj s cieľmi iniciatívy Aj my sme Tatry. Správa TANAPu sa však podľa rezortu snažila vyjsť v ústrety spolku napríklad aj tým, že predĺžila čas na zimné horolezecké aktivity a zmiernila jesennú uzáveru.
Podľa rezortu je vytvorenie bezpečných podmienok na vykonávanie turistiky a iných športových alebo oddychových aktivít v záujme nielen správ národných parkov, ale aj Horskej záchrannej služby. Návrhy spolku JAMES tak posudzovali aj záchranári, čo bolo následne zapracované do návštevného poriadku.
Stanovisko horolezeckého spolku
„Mrzí nás stanovisko Horolezeckého spolku JAMES k aktuálnemu návrhu návštevného poriadku TANAPu, keďže spolok mohol vstupovať do procesu aj vďaka ústretovému konaniu TANAPu,“ skonštatovalo ministerstvo.
Poukázalo tiež na to, že spolok má zastúpenie v radách národných parkov, vďaka čomu môže podľa neho prezentovať svoj pohľad na budúci rozvoj národných parkov.
Národné parky na Slovensku chránia podľa ministerstva prírodu a zároveň sa v čoraz väčšej miere otvárajú turistom. Pripomína však, že bezpečnosť návštevníkov musia brať do úvahy všetky zúčastnené strany s plnou vážnosťou.
„Je zavádzajúce tvrdiť, že súčasný návrh Návštevného poriadku TANAPu ide proti turistom a ľuďom v Tatranskom národnom parku. Práve naopak, vychádza v ústrety aj bežeckým lyžiarom či cyklistom a akceptuje záujmy a podnety viacerých organizácií,“ zhodnotil envirorezort.
Verejná výzva
Spolok JAMES vyjadril nespokojnosť spolu s členmi viacerých združení s návrhom návštevného poriadku ešte v roku 2019. Boli medzi nimi horolezci, turisti aj skialpinisti. Jeho odmietnutie vyústilo do verejnej výzvy Aj my sme Tatry s definovaním ôsmich dôvodov odmietnutia návrhu, podporilo ju takmer 17-tisíc ľudí.
Problematický je podľa SHS aj nový návrh návštevného poriadku, ktorý koncom marca zaslala Správa TANAPu na odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Prešove.
„Správa TANAPu nielenže nezakomponovala naše pôvodné i následné návrhy do textového či mapového znenia návštevného poriadku, ale navyše podstatným spôsobom zmenila princípy možností pohybu na území TANAPu pre horolezcov, skialpinistov i turistov bez akejkoľvek konzultácie s dotknutými národnými športovými zväzmi a organizáciami,“ zhodnotil predseda spolku Anton Pacek.
Ako konkretizoval pre SITA, namieta predovšetkým tri zásadné veci. Ide o časové aj priestorové obmedzenie pôsobenia horolezcov v Tatrách, ale aj horolezecký či skialpinistický výcvik pre návštevníkov mimo značených chodníkov vyvolávajúci otázky.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vežu ikonického kostolíka vo Vysokých Tatrách zachraňujú, je v predhavarijnom stave

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.
Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.
Veže sú poškodené hnilobou
Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.
„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.
Výzva Obnov si svoj dom
Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.
„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.
Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.
V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.
Opravy kostola v jednotlivých etapách
Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.
„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.
Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.
To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.
„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.