Český vedec Jan Kulveit aktuálne pôsobí na Oxfordskej univerzite, kde sa bežne venuje modelovaniu komplexných interakčných systémov a stratégiám ovplyvňujúcich ďalekú budúcnosť. V posledných mesiacoch však modeluje vývoj pandémie nového koronavírusu.

Kulveit je spoluautorom Protiepidemického systému ČR (PES) a v rámci oxfordského tímu radil aj mnohým iným krajinám. Práve dáta z cudziny, konkrétne zo 41 štátov sveta, pomohli jeho výskumnému tímu pripraviť odhady priemerného efektu intervencií.

Na mŕtvych až tak nezáleží

Cieľom protiepidemicého systému PES je hlavne predikovať vývoj pandémie tak, aby vláda či krízový štáb boli schopní jednať rýchlo a efektívne. Nejde o automatizovaný systém, ale má pomáhať kompetentným sa rozhodovať.

Dôležitou súčasťou plánu preto bolo vylúčenie niektorých známych chýb pri rozhodovaní. Podľa Kulveita je napríklad nesprávne rozhodovať sa na základe počtu úmrtí na COVID-19, nakoľko kým pacienti chorobe podľahnú, trvá to pomerne dlho.

„Na jarnej vlne bolo vidieť pomerne jasne, že kto začal reagovať, až keď mal značný počet mŕtvych, tak to znamenalo, že epidémia už v tej dobe bola ohromná,“ povedal v rámci prednášky iniciatívy Veda pomáha. Kulveit zároveň dodal, že nešlo len o to, aby boli opatrenia rýchle, ale aj dobre cielené.

Efekt lockdownu

Za naozaj silné intervencie v súčasnej situácii považuje odborník z Oxfordu zavretie škôl a univerzít a obmedzenie kontaktov. Určenie maximálneho počtu ľudí, ktorí sa môžu spolu stretávať – rovnako ako je to aktuálne nastavené na Slovensku -, je teda podľa neho vhodné bezpečnostné opatrenie.

Lockdown však už za také dobré opatrenie nepovažuje.

„Lockdowny v prvej vlne mali nejaký efekt, ale typicky to bolo v situácii, keď už tých obmedzení bolo veľa, preto ten dodatočný efekt nie je tak silný, ako si ľudia myslia,“ tvrdí Kulveit.

Podľa jeho slov sa väčšina protiepidemického efektu dosiahne uzavretím rizikových oblastí skôr ako zákazom vychádzania. A práve na to, aby bolo zodpovedným inštitúciám jasné, ktoré oblasti verejného života obmedziť, slúži PES.

Politické rozhodnutia

„Vo veľa krajinách, keď sa zmení epidemiologická situácia, začne vyjednávanie, čo sa má ďalej stať,“ vysvetľuje Kulveit s tým, že rozhodovanie autorít trvá príliš dlho. Za ten čas, kým sa dospeje k dohode, situácia sa stihne výrazne zmeniť.

Zároveň to, ktoré miesta sa uzatvoria, je podľa Kulveita vo väčšine krajín viac politická otázka. Vysvetľuje to aj na príklade Pakistanu, ktorého opatrenia pomáhal pripraviť.

„Otázka, či obmedziť mešity alebo trhoviská, na to môže mať externý konzultant osobný názor, ale viac-menej je to politická vec,“ tvrdí Kulveit. V Česku je podľa neho rozhodovanie podobné, teda politické. PES ale počíta aj s týmto faktorom.

Jedno číslo

Jedným z najväčších problémov, ktorému pri nastavovaní rozhodovacieho procesu musia autority čeliť, je podľa Kulveita aj snaha jednotlivých krajín o „vystihnutie stavu epidémie jedným číslom“.

Najčastejšie pandemické komisie riešia incidenciu či reprodukčné číslo (R), na základe ktorých ďalej prijímajú rozhodnutia. Záleží však vždy na okolnostiach, v rôznych oblastiach nastávajú špecifické situácie, preto sa výsledky nedajú objektivizovať.

Indikátor rizika epidemickej situácie v Českej republike Foto: Jan Kulveit/Veda pomáha

„Samotné číslo nikdy nie je dobré kritérium,“ dodáva Kulveit. Plán PES počíta preto s viacerými hodnotami, ktoré pomáhajú indikovať riziko epidemickej situácie.

Polovičaté riešenia

Ďalší rozdiel medzi politickým a matematickým pohľadom na pandémiu je v tom, že politikom príde spravodlivé, aby sa všetci obmedzili rovnako. To však z pohľadu celej krajiny nie je efektívne riešenie.

„Na to, aby to takto fungovalo, vyžaduje si to kompenzovať tie skupiny, ktoré musia prinášať väčšie obete,“ dodáva Kulveit s tým, že záťaž, ktorú by mala znášať celá spoločnosť, už tak spravodlivo rozdelená nie je.

Aj preto sme v súčasnosti dospeli do stavu, že miesto epidemiológov a iných odborníkov bežní ľudia, ako aj autority, počúvajú záujmové skupiny. Samozrejme, každý hají svoje záujmy, čo do budúcna predstavuje veľký problém.

COVID-19 je v reštauráciách ešte zákernejší ako inde. Podľa novej štúdie odstup dva metre nestačí

Ako prežiť šťastné a bezpečné Vianoce v lockdowne. Stačí dodržiavať päť základných pravidiel

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Jednou z najčítanejších rubrík časopisov, novín aj niektorých internetových portálov sú práve horoskopy.

Čítajú ich viac ženy, no zaujmú i mnohých mužov.

Astrológia nám nehovorí čo máme robiť, má nám len poradiť, čo by sme mali robiť vzhľadom na astrologický vplyv. Nakoniec, každý ma všetko vo vlastných rukách.

Horoskopy pre Utorok 23. apríl 2024

Baran 21.3. - 20.4.

V práci sa vám konečne otvoria nové šance. Mali by ste ich využiť najlepšie, ako len viete. Trochu húževnatosti a výsledky predbehnú očakávanie.

Býk 21.4. - 21.5.

Záležitosti tvojho srdca, ktoré sa zdali doteraz pomýlené sa začínajú prejavovať opäť ako reálne. Treba sa len viac angažovať a vyliezť zo svojej ulity.

Blíženci 22.5. - 21.6.

Rozčaruje vás niečie rozhodnutie, ale nezúfajte. Aspoň už konečne budete vedieť, na čom ste. Ak porozmýšľate, prídete na to, že malo prísť už skôr.

Rak 22.6. - 22.7.

Dnes sa nebudete cítiť celkom vo svojej koži, čo sa prejaví striedaním nálad. Nedajte sa ovplyvniť momentálnou náladou na neuvážené činy, ktoré by ste neskôr mohli ľutovať.

Všetky Horoskopy pre Utorok 23. apríl 2024

Je nepochybné, že horoskopy v sebe ukrývajú tajomstvá o tom, čo nás čaká v oblasti lásky, rodiny či financií a zdravia. Človek je všeobecne veľmi zvedavý a preto chce vedieť čo ho môže stretnúť, čo ho čaká a či sa to aj naplní. Zároveň vždy dúfa len v to dobré. Preto máme tendenciu všímať si v horoskopoch viac pozitívne veci, ako tie negatívne.

Veľký stravovací horoskop. Jedzte podľa svojho znamenia.

Nečítate pravidelne denný horoskop? Robíte chybu, môžete si tým uľahčiť život!

Prečo radi čítame a veríme horoskopom?

Ako schudnúť podľa znamenia zverokruhu

Čo je najkrajšia vlastnosť vášho znamenia?

Najčastejšie používané klamstvá podľa znamenia zverokruhu