• Dnes je: Utorok 19. októbra 2021 meniny má Kristián

Spíte menej ako šesť hodín alebo viac ako sedem? Dávajte si pozor na srdce

Spíte menej ako šesť hodín alebo viac ako sedem? Dávajte si pozor na srdce

Je dôležité hovoriť nielen o množstve spánku, ale aj o hĺbke a kvalite spánku.

U ľudí, ktorí počas noci spia šesť až sedem hodín, je v porovnaní s tými, ktorí spia menej alebo viac, pravdepodobnosť úmrtia na srdcový infarkt či mozgovú príhodu najnižšia.

Také sú závery štúdie, ktorú predstavili na 70. výročnom vedeckom zasadnutí American College of Cardiology. Tieto výsledky sa potvrdili dokonca i po tom, čo výskumný tím zohľadnil aj iné rizikové faktory či predispozície.

Štúdia je podľa vedcov prvou, ktorá skúma súvislosť medzi kardiovaskulárnym rizikom a dĺžkou spánku a ktorá dokazuje, že spánok, podobne ako diéta, fajčenie a cvičenie, môže hrať v tejto sfére rozhodujúcu úlohu.

Viac ako 14-tisíc účastníkov

Podľa hlavného autora štúdie Karika Guptu, internistu z Nemocnice Henryho Forda v Detroite, môže byť spánok „jedným z najefektívnejších spôsobov znižovania kardiovaskulárneho rizika“.

Gupta spolu so svojím tímom preskúmali údaje 14 079 účastníkov Národného prieskumu zdravia a výživy za roky 2005 až 2010, ktorí boli sledovaní celkovo 7,5 roka. V priemere mali 46 rokov, polovica z nich boli ženy a 53 percent inej rasy ako belošskej.


Menej ako 10 percent účastníkov prieskumu malo v anamnéze srdcové choroby, zlyhanie srdca či mozgovú príhodu. Na základe otázky o ich priemernej dĺžke spánku ich autori rozdelili do troch skupín.

Rizikové skóre

Následne vyhodnotili rizikové skóre kardiovaskulárnych chorôb účastníkov (ASCVD) a ich hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP), kľúčového zápalového markera, o ktorom je známe, že súvisí so srdcovými chorobami.

Rizikové skóre zohľadňovalo aj vek, pohlavie, rasu, krvný tlak a cholesterol, teda faktory, ktoré sa používajú na predpovedanie toho, aká je pravdepodobnosť, že niekto dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu alebo zomrie na aterosklerózu (kôrnatenie tepien).


Riziko nižšie ako päť percent sa považuje za nízke, priemerné ASCVD riziko u účastníkov štúdie bolo 3,5 percenta. Ukázalo sa, že tí, ktorí spali šesť až sedem hodín mali riziko najnižšie, čokoľvek iné predstavovalo zvýšenie tohto rizika.

O málo horšie je spať menej

Výrazne vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt či mozgovú príhodu v najbližších 10 rokoch mali pritom nielen tí, ktorí spia menej ako šesť hodín, ale približne v rovnakej rovine aj tí, ktoré spia viac ako sedem hodín.


Jemne horšie výsledky v tomto smere zaznamenali u ľudí, ktorí priemerne spali v noci menej ako šesť hodín. U každého, kto spí menej ako šesť hodín alebo viac ako sedem hodí sa takisto objavili vyššie hladiny CRP proteínu tvoreného v pečeni.

Podľa Guptu, ako vysvetlil pre stránku Medical News, sa „účinok spánku dostaví pravdepodobne v priebehu času, teda to trvá, kým dôjde k poškodeniu“. Dá sa s tým teda niečo robiť, narozdiel od iných rizikových faktorov, ako sú napríklad vek či genetika.

Čo sa odporúča?

„Je dôležité hovoriť nielen o množstve spánku, ale aj o hĺbke a kvalite spánku. To, že ležíte sedem hodín v posteli, ešte neznamená, že spíte kvalitne,“ dodal Gupta, pričom poukázal, že napríklad spánkové apnoe sa čoraz viac spája s kardiovaskulárnymi chorobami.


Množstvo spánku, ktoré sa v tejto štúdii považuje za priaznivé pre zdravie srdca, sa však mierne líši od odporúčaní Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ktoré vychádzajú z inak zameraných štúdií.


Dospelý človek vo veku 18 až 60 rokov by mal podľa tejto inštitúcie spať sedem a viac hodín. Ľudia vo veku 60 až 64 rokov by mali spať dokonca sedem až deväť hodín a tým, čo majú už po 65. narodeninách, sa odporúča spánok v dĺžke trvania šesť až osem hodín.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie