• Dnes je: Nedeľa 27. novembra 2022 meniny má Milan

Sokoly červenonohé sa vrátili z africkej odysey, ich prítomnosť prezradili kamery

Sokoly červenonohé sa vrátili z africkej odysey, ich prítomnosť prezradili kamery

Sokoly červenonohé sa vrátili z africkej odysey. V jednej z búdok sa objavil samček aj samička, pričom väčšinou prelietavajú postupne.

Organizácia Ochrana dravcov na Slovensku sa dozvedela o návrate sokolov vďaka kamerám, ktoré boli umiestnené v spolupráci s portálom kukaj.sk. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu Life Danube Free Sky projekt a organizácie Ochrana dravcov na Slovensku Eva Horková.

„Milý comeback a zároveň veľké očakávania, koľko párov zaznamenáme a koľko mláďat vyletí. Vlaňajšia sezóna nebola pre nízky stav drobných zemných cicavcov (kľúčovú korisť) veľmi priaznivá. Z 21 úspešne hniezdiacich párov vyletelo iba 19 mláďat. Veríme, že tento rok dopadne úspešnejšie,“ uviedla Horková.

Na Slovensko priletí počas apríla najviac sťahovavých vtákov, niektoré druhy dorazia zo severu

Počas apríla na Slovensko priletí najviac sťahovavých vtákov. V kalendári environmentalistov pripadá 1. apríl Svetovému dňu vtáctva. Táto ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie.

Informuje o tom Informačný portál Ministerstva životného prostredia SR enviroportal.sk

Na Zemi žije viac ako 9 6000 vtáčích druhov. Na Slovensku ich máme takmer 220, pričom niektoré zimujú v teplých krajinách.

Niektoré druhy na Slovensko prilietajú zo severu. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. Dátumy jarných príletov sledujú členovia Spoločnosti pre ochranu vtáctva.

„Medzi prvými prilietajú drozdy, škovránky a cíbiky, bociany a lastovičky. Okrem týchto najznámejších poslov jari medzi sťahovavé vtáky patria aj orol krikľavý, prepelica poľná, slávik alebo kukučka, ktorá prilieta až na prelome apríla a mája. Ako posledný obvykle prilieta hýľ karmínový z ďalekej Ázie,“ informuje portál.

Apríl je aj začiatkom hniezdneho obdobia. V tomto mesiaci možno pozorovať tokajúce sluky. Začiatkom apríla by sa už mal vracať aj dudok chochlatý, krakľa belasá, výrik lesný. Rybáre riečne si v tomto období začínajú stavať hniezda na štrkových riečnych ostrovčekoch.

Vtákom roka na Slovensku je dudok chochlatý, zmeny v krajine spôsobujú jeho výrazný úbytok

Vtákom roka je podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko) dudok chochlatý (Upupa epops). Počet vtákov tohto druhu totiž na Slovensku dlhodobo výrazne klesá.

Negatívny trend je pripisovaný najmä zmenám v krajine v dôsledku zániku maloplošného hospodárenia a pastvy v krajine.

Biotopy dudka postupne zmizli

Výber dudka chochlatého za vtáka roka má preto upozorniť na potrebu zmien, pred ktorými stojí Slovensko. V tlačovej správe o tom informoval Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.


Dudok patrí vďaka svojmu vzhľadu a správaniu medzi najznámejšie vtáčie druhy. K jeho obľube prispieva aj to, že žije v krajine, ktorú vytvárajú a formujú ľudia.

Kedysi bol početný a hniezdil všade, kde sa pásol dobytok či kone a kde našiel dutiny na hniezdenie. SOS/BirdLife Slovensko zdôraznili, že práve radikálna zmena prostredia, ktoré dudky obývajú, viedla k ich úbytku.


„Desaťročia trvajúca zmena poľnohospodárskej krajiny od čias kolektivizácie až po súčasné veľkoplošné priemyselné poľnohospodárstvo v dôsledku nevhodne nastavených poľnohospodárskych dotácií, viedli k tomu, že sa biotopy dudka postupne stratili a v súčasnosti prežívajú len tam, kde sa zachovali pasienky, či na lokalitách s piesčitými pôdami, napríklad vo viniciach a sadoch,“ vysvetlili.

Pomôžu hniezdne búdky

Ľudia môžu dudkom pomôcť na vhodných lokalitách aj vyložením hniezdnych búdok, ktoré nahradia prirodzené dutiny v poľnohospodárskej krajine.


Z dlhodobého hľadiska je vhodné vysádzať dreviny či zakladať hlavové vŕby, v ktorých dutinách kedysi dudky hojne hniezdili. Dudok je sťahovavý a na zimu odlieta do Afriky. Prilieta v druhovej polovici marca, respektíve začiatkom apríla.

Populácia dropa veľkého na Slovensku výrazne klesla, prelomový projekt má zabrániť vyhynutiu

V Európe za posledných 40 rokov klesla populácia sokola kobcovitého a dropa veľkého o 30 percent. Inde sa ich populácia dostala na hranicu vyhynutia. Ornitológovia z Maďarska a Slovenska spolupracujú na projekte Life Steppe on border, ktorého cieľom je zabrániť ich vyhynutiu a vytvoriť podmienky pre rast ich populácie.

Nestabilná a krehká populácia

Oficiálne sa začal vo februári 2022 a potrvá do apríla 2027. Väčšina aktivít v rámci projektu bude prebiehať v jednom Chránenom vtáčom území (CHVÚ) Sysľovské polia na Slovensku a v piatich v Maďarsku. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) Kristína Bocková v tlačovej správe.


„Sokol kobcovitý na Slovensku takmer vyhynul, v roku 2012 nebol zaznamenaný ani jeden úspešne hniezdiaci pár. Odvtedy sme v rámci predošlého projektu, LIFE Redfoot, realizovali množstvo aktivít, ktoré priniesli veľký úspech – populáciu sa nám podarilo zachrániť. Stále je však nestabilná a krehká. Kým v roku 2019 sme boli nadšení a zaznamenali 22 úspešne hniezdiacich párov, ktoré vyviedli až 74 mláďat, v roku 2021 to bolo iba 14 úspešných párov s 35 mláďatami,“ uviedol Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

Prelomový projekt na zachovanie druhov

Podľa slov Jozefa Ridzoňa zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko nebolo od roku 2012 zaznamenané žiadne hniezdenie dropa veľkého na Slovensku, s výnimkou rokov 2018 a 2021. Ešte v roku 1956 pritom na Slovensku žilo 1165 dropov.


„S cieľom vytvorenia priaznivých hniezdnych a potravných biotopov ako aj zlepšenia celkovej biodiverzity a vodozádržných funkcií v rámci CHVÚ sa budeme spolu s ostatnými partnermi podieľať na výkupe pozemkov, premene ornej pôdy na trávne porasty/úhorovú plochu na takmer 112 hektároch pôdy, umiestňovaní nových búdok či výsadbe 3000 stromov a kríkov pôvodných druhov.


Mimoriadny význam majú aktivity zamerané na zosúladenie záujmov ochrany prírody a miestnych obyvateľov. ŠOP SR bude usmerňovať návštevnosť v CHVÚ formou obnovy a doplnenia značenia územia. Projekt LIFE Steppe vnímame ako prelomový a zásadný pre ochranu a zachovanie oboch druhov u nás,“ uzavrel riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy ŠOP SR Radovan Michalka.

Labute narážajúce do elektrických vedení ochráni nový projekt, finančne ho podporí Budajovo ministerstvo

Labute, ktoré narážajú do elektrických vedení má ochrániť nový projekt. Riešenie ponúka LIFE Danube Free Sky s finančnou podporou programu LIFE Európskej únie a Ministerstva životného prostredia SR, ktorý sa realizuje v krajinách pozdĺž rieky Dunaj.


Informuje o tom projekt Ochrana dravcov na Slovensku na webovej stránke.


„V rámci tohto medzinárodného projektu, venovaného primárne ochrane vtáctva pred nárazmi do elektrických vedení a zásahom elektrickým prúdom, prebieha momentálne aj na území Slovenska v okolí Dunaja doposiaľ najväčší koordinovaný systematický monitoring v strednej a východnej Európe.


Len pomerne nedávno náš výskum ukázal, že okrem distribučných vedení pre labute predstavujú riziko aj prenosové vedenia. Veľmi si vážime, že ihneď po zistení ich rizikovosti zodpovedná spoločnosť, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS), pristúpila na spoluprácu,“ uviedol odborný koordinátor projektu z Ochrany dravcov na Slovensku Marek Gális.


Labuť veľká patrí medzi najväčšie druhy vtákov, ktoré žijú na našom území. Práve ich veľkosť a hmotnosť je dôvodom, že sa horšie vyhýbajú prekážkam. Na Slovensku sa labute početne celoročne vyskytujú na západe a juhozápade Slovenska. Aj tu však pomerne nedávno dokázala významne ohroziť lokálne populácie vtáčia chrípka.


Do apríla 2022 bude prebiehať monitoring na rizikových úsekoch, kde dochádza k presunom labutí. Zaznamenávať sa budú reakcie vtákov, výška ich preletu, reakčná zóna a iné premenné. Zaznamenávať sa bude tiež to, aké druhy sa v lokalite vyskytujú a v akom počte, ako aj smer a intenzita vetra, oblačnosť a iné faktory, ktoré môžu vplývať na výslednú mortalitu vtákov.

Na Slovensku vzácne zimuje niekoľko jedincov pŕhľaviara čiernohlavého, vidieť ich na lúkach či pri cestách


Na Slovensku tento rok vzácne zimuje niekoľko jedincov pŕhľaviara čiernohlavého. Jeho zimoviská sa zvyčajne nachádzajú v juhozápadnej Európe a severnej Afrike. Pŕhľaviare sa objavujú medzi prvými jarnými druhmi vtákov začiatkom marca. Informuje o tom Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko na sociálnej sieti.

„Pozorovať ich môžeme v otvorenej krajine na lúkach, pasienkoch, pri cestách či vodných tokoch. Ideálnym prostredím je mozaikovitá poľnohospodárska krajina s dostatkom lúk, pasienkov, trávnych porastov či úhorov.


Hniezdia na zemi a obľubujú miesta, kde sa nachádza suchá bylinná vegetácia z predošlého roka. Samčeky svoje teritórium obhajujú spevom a charakteristickým varovným hlasom, ktorý môžeme počuť, ak sa priblížime k ich hniezdisku,“ informuje BirdLife Slovensko.


Najčítanejšia najnovšia správa

Výpovede lekárov strašia Slovákov. Osem z desiatich ľudí má obavy, väčšina však ich rozhodnutie podporuje

vypovede lekarov strasia slovakov osem z desiatich ludi ma obavy vacsina vsak ich rozhodnutie podporuje

Hromadné výpovede lekárov vyvolávajú obavy u 83 % ľudí na Slovensku. Obávajú sa toho, aký vplyv bude mať tento krok na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sa uskutočnil v období od 18. do 22. novembra tohto roka na vzorke 1 027 respondentov.

Veľmi veľké obavy priznáva najmä staršia generácia nad 55 rokov.

Lekárov aj tak podporujú

Napriek obavám o dostupnosť zdravotnej starostlivosti takmer polovica obyvateľov Slovenska podporuje lekárov v ich rozhodnutí podať hromadné výpovede. V populácii je o niečo viac tých, ktorí lekárov v ich rozhodnutí podporujú. Ide o 48 % ľudí na Slovensku.


Väčšiu podporu lekárom prejavujú muži, ktorí tvoria 53 % v porovnaní so ženami so 43 %. Naopak, lekári si nenašli podporu u 42 % slovenskej populácie.

Viac ako polovica občanov Slovenska verí v dohodu medzi lekármi a Ministerstvom zdravotníctva SR, konkrétne až 59 %. Pesimistickejšiu časť Slovenska tvorí 21 % populácie. Pätina Slovákov a Sloveniek si netrúfa odhadnúť, ako konflikt dopadne.

Konflikt medzi vládou a LOZ

Kolabujúci zdravotnícky sektor, ktorý vyústil do konfliktu medzi vládou a lekárskymi odborármi, rezonuje v mediálnom priestore už niekoľko týždňov. Len 7 % populácie tvrdí, že nezaregistrovalo hromadné výpovede lekárov, od ktorých sa vyvíja táto krízu. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie ľudí na Slovensku.


Ďalší lekári vypovedali decembrové služby, LOZ to vníma ako nesúhlas na Matovičovu ponuku

Výpoveďami z decembrových služieb reagovali hromadne lekári na celom Slovensku na ponuku na takzvané stabilizačné príspevky pre lekárov ministra financií Igora Matoviča, s ktorou prišiel v stredu 23. novembra.

Ako informuje predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský, podľa LOZ je to jasný prejav nesúhlasu lekárov na mnohomiliónovú nesystémovú ponuku ministra financií.

Pridali sa ďalší

K viac ako 2 100 lekárom vo výpovediach sa pridali ďalší lekári, ktorí masovo vypovedali decembrové služby v nemocniciach.


„V Žilinskej nemocnici vypovedali decembrové služby viaceré oddelenia, konkrétne lekári z ARO, traumatológie, RTG, interného a chirurgie. Obdobná situácia bude po víkende v Košiciach,“ povedal podpredseda LOZ Miroslav Mendel.

Situácia je vážna

V Trnave k dnešnému dňu (piatok 25. novembra) vypovedalo 24 lekárov z decembrových služieb, ešte dramatickejšie je to v bratislavskom Ružinove, kde napríklad na ARO zostali traja lekári. Práve to je najväčším oddelením v nemocnici a pracuje v ňom okolo 50 lekárov.

„V Prešove vypovedali decembrové služby lekári z ortopédie, anesteziológie, pediatri, internisti ale i traumatológovia,“ hovorí podpredseda odborárov a dodáva, že „situácia je veľmi vážna, ale lekári sa chcú dohodnúť s vládou a pracovať v takých podmienkach, v ktorých dokážu poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť“.

Odmietajú polopravdy

LOZ naďalej odmieta stredajšiu ponuku ministra financií Matoviča. Tvrdí, že „od dohody s vládou nás delí 40 miliónov eur, ktoré vraj vláda nemá. Igor Matovič však má na 10-tisícové šeky pre lekárov, ktoré majú stáť rozpočet viac ako 415 miliónov eur,“ povedal Visolajský.


LOZ preto naďalej trvá na rovnakých 8 požiadavkách, ktoré má už vyše rok a pol a snaží sa o dohodu s vládou.

„Odmietame polopravdy, nesystémové 10 tisícové šeky a burcovanie hnevu. Potrebujeme zabezpečiť ľuďom na Slovensku lepší zdravotnícky systém. Nielen za 2 100 lekárov, ale už za ďalších lekárov, ktorí sa k nám masovo pridávajú, vyzývame vládu, aby jej predstavitelia nevyhadzovali štátne stámilióny na nezmyselné nápady, ale aby sa vrátili z tlačoviek k rokovaciemu stolu, kde môžeme dospieť k čo najskoršej dohode,“ vyzval vládu na upokojenie situácie a dohodu Visolajský.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie