• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Slovensko si upevňuje pozíciu lídra v jadrovej energetike, naďalej pracuje na novej atómke v Bohuniciach

Slovensko si upevňuje pozíciu lídra v jadrovej energetike, naďalej pracuje na novej atómke v Bohuniciach

V roku 2022 spoločnosť JESS získala od Ministerstva hospodárstva SR osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia s platnosťou sedem rokov.

Slovensko si upevňuje svoju pozíciu lídra v jadrovej energetike. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) pokračuje v projekte nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach podľa aktuálneho harmonogramu schváleného v podnikateľskom zámere na roky 2019 až 2025.

Firma sa v ostatnom období zamerala na prípravu dokumentácie potrebnej na získanie povolenia na umiestnenie projektu nového jadrového zdroja podľa Atómového zákona. Podľa aktuálneho harmonogramu predpokladá JESS začiatok stavebných prác v roku 2031.

Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa spoločnosti JAVYS (majoritný akcionár v JESS) Miriam Žiaková, rozhodnutie podľa Atómového zákona by spoločnosť JESS chcela získať začiatkom roka 2024.

„Dokumentácia bola spracovaná obálkovým prístupom, čo znamená, že v tejto etape ešte nie je technológia jadrovej časti vybraná. Vychádza sa z možných projektov svetových dodávateľov jadrovej technológie tak, aby ľubovoľný vybraný projekt spĺňal požadované predpoklady. Jej odovzdanie plánujeme v prvom kvartáli 2023, aby mohlo byť začaté správne konanie, ktorého zákonná lehota je jeden kalendárny rok,“ dodala Žiaková.

Kompletná dokumentácia

Kompletná dokumentácia obsahuje takmer 2 500 strán textu. Podľa Žiakovej rieši otázky zadávacej bezpečnostnej správy, projektový zámer na fyzikálno-technické riešenie, spôsob nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, požiadavky na kvalitu jadrového zdroja, návrh hraníc, veľkosti oblasti ohrozenia a hodnotenie vplyvu na životné prostredie.


„Nezávisle pokračujú aj práce na zhrnutie projektu do územných plánov, pripojenia do elektrizačnej sústavy, riešime lokalitné aspekty ako sú koncepcia vodného hospodárstva, geológia, či transport nadrozmerných komponentov,“ doplnila Žiaková.


Ďalším krokom spoločnosti JESS bude spracovanie dokumentácie potrebnej k umiestneniu podľa stavebnej legislatívy, ktorú plánuje predložiť na stavebný úrad koncom roka 2025.


„Tým bude ukončená predprípravná etapa projektu nového jadrového zdroja,“ dodala Žiaková.

Osvedčenie na výstavbu


V roku 2022 spoločnosť JESS získala od Ministerstva hospodárstva SR osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia s platnosťou sedem rokov.


„Jeho uplatnenie sa predpokladá v územnom konaní podľa stavebnej legislatívy. Príprava dokumentácie podľa stavebnej legislatívy bude ďalším náročným procesom,“ konštatovala Žiaková.


Počas rokov 2024 až 2025 očakáva firma JESS v koordinácii s akcionármi vypracovanie a analyzovanie investorského zabezpečenia, dodávateľsko-odberateľských vzťahov a spôsobu financovania, bez ktorého nie je možné začatie výberového konania na dodávateľa technológie. K príprave dokumentácie k stavebnému povoleniu je potrebné vybrať dodávateľa technológie jadrovej časti elektrárne.

Nový jadrový zdroj


Spoločnosť JESS založila slovenská vláda koncom roka 2009 práve za účelom výstavby nového jadrového zdroja na mieste odstavovanej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.


Neskôr do spoločnosti JESS prizvala vláda český energetický gigant ČEZ. Ten sa stal 49-percentným akcionárom, zvyšný majoritný podiel vlastní štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť. Český ČEZ plánuje v bohunickom projekte pokračovať.


„Spoločnosť ČEZ je prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti naďalej jedným z akcionárov spoločnosti JESS a na príprave projektu nového jadrového zdroja sa aktívne podieľa,“ uzavrela Žiaková.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplynulo, že v Bohuniciach by mal vyrásť jeden jadrový rektor generácie III+ s maximálnym čistým inštalovaným elektrickým výkonom do 1 700 megawattov.


Podľa investičného zámeru sa pôvodne uvažovalo so začiatkom výstavby novej jadrovej elektrárne v roku 2021. Do trvalej prevádzky mala byť elektráreň uvedená v roku 2029. V súčasnosti sa už uvažuje s rokom 2039. Životnosť bola naplánovaná na 60 rokov. Výstavba bohunickej elektrárne si mala vyžiadať podľa odhadov spred ôsmich rokov od 4 do 6 miliárd eur.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie