• Dnes je: Piatok 02. decembra 2022 meniny má Bibiána

Slovensko sa z hľadiska inovačného potenciálu za posledný rok prepadlo o deväť miest, v ktorých oblastiach najviac zaostávame?

Slovensko sa z hľadiska inovačného potenciálu za posledný rok prepadlo o deväť miest, v ktorých oblastiach najviac zaostávame?

Oproti roku 2020 stúpol aj počet udelených patentov o 5 % a stúpli aj príjmy z duševného vlastníctva.

Slovensko sa v Globálnom inovačnom indexe, ktorý zoraďuje svetové ekonomiky podľa ich inovačného potenciálu, za posledný rok prepadlo o 9 miest a je na 46. priečke. Do hodnotenia bolo zaradených 132 svetových ekonomík.

Ako ďalej informuje Úrad priemyselného vlastníctva SR, najlepšie výsledky dosahujeme v znalostiach a technologických výstupoch, do ktorých patria napríklad udelené patenty a úžitkové vzory.

Naopak, najslabší sme v sofistikovanosti trhu a kreatívnych výstupoch.

Inovačný index

„Na druhej strane, podľa rebríčka Európskeho inovačného indexu, ktorý zohľadňuje len krajiny Európy, sme sa so skóre 64,3 % ocitli v sedemčlennej skupine nových inovátorov, spolu s Maďarskom, Chorvátskom, Poľskom, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom. Náš inovačný potenciál v porovnaní s Európskou úniou oproti minulému roku stúpol o 4,6 %,“ konštatuje úrad.

Problémom Slovenska sú najmä inovačné vstupy, teda podmienky, ktoré majú inovácie v krajine a nie samotné výstupy, ktoré zo Slovenska pochádzajú.


Podľa úradu treba mať na zreteli fakt, že inovácie sú dlhodobou záležitosťou a medziročný pokles v dlhodobom horizonte nemusí mať reálne negatívne dopady na rozvoj inovácii ako takých.


„Napríklad v porovnaní s rokom 2015 sme sa o viac ako 50 % zlepšili v oblasti verejno-súkromných publikácií a medzinárodných publikácií,“ pripomína.

Stúpli príjmy z duševného vlastníctva

Na druhej strane v mnohých oblastiach Slovensko stúplo. Vo vedomostne náročných odvetviach bol v roku 2021 nárast v zamestnanosti o 6 %.


Oproti roku 2020 stúpol aj počet udelených patentov o 5 % a stúpli aj príjmy z duševného vlastníctva. Citované H-index dokumenty medzi rokmi 2020 a 2021 stúpli o 17 %. Polepšilo si aj naše akademické prostredie, ktoré oproti roku 2019 celkovo stúplo o 2 %.

Global innovation index každoročne spracúva Svetová organizácia duševného vlastníctva a zohľadňuje približne 80 ukazovateľov, ktoré sú rozdelené do dvoch kategórií, inovačné vstupy a inovačné výstupy.


Medzi inovačné vstupy patrí napríklad legislatívne prostredie, stabilné podnikateľské prostredie, infraštruktúra či vzdelávanie, medzi inovačné výstupy zase tvorba inovácií, dopad vytvorených inovácií, nehmotné aktíva, kreatívny priemysel alebo kreativita v online priestore.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie