25.3.2022 (Webnoviny.sk) - Slovenská republika ochotne pomôže Ukrajine s reformami potrebnými na vstup do Európskej únie. Vyhlásil to slovenský predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) na začiatku druhého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Európski lídri sa v štvrtok (24. marca) zhodli okrem iného na tom, že Európska únia (EÚ) je odhodlaná poskytnúť ukrajinskej vláde podporu na zabezpečenie jej bezprostredných potrieb a po ukončení násilností zo strany Ruska aj pomoc pri obnove demokratickej Ukrajiny.

„Do záverov sa podarilo dostať naše návrhy o tom, aby súčasťou pomoci Ukrajine neboli len peniaze, ale aj pomoc pri reformách. Dobre vieme, že reformy sú kľúčové na to, aby krajina mohla splniť všetky kritériá na to, aby sa mohla stať členom Európskej únie,“ vysvetlil Heger s tým, že Slovensko má skúsenosti so vstupom do európskeho spoločenstva.

Podľa slovenského premiéra je potrebné dať krajinám ako Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko asistenciu s tým, aby dosiahli potrebné kritériá na vstup. „Nebudeme zľavovať z kritérií, pretože to nie je správne. Ale pomôžeme tým krajinám ich splniť,“ doplnil.

V jednote je sila

Na štvrtkových rokovaniach sa osobne zúčastnil aj americký prezident Joe Biden. Ako uviedol Heger, americká hlava štátu priniesla na Európsku radu tému jednoty celého demokratického sveta.

„Demokratický svet musí byť a je jednotný. Toto je sila, s ktorou Vladimir Putin nepočítal, a ktorá na neho tlačí,“ zdôraznil Heger.

Telefonicky sa vo štvrtok s európskymi lídrami spojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý spomenul aj Slovenskú republiku ako jednu z krajín, ktoré Ukrajine výrazne pomáhajú.

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.

„Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

19.4.2024 (SITA.sk) - Lietadlo ruskej armády sa v piatok ráno podľa gubernátora Stavropoľského kraja zrútilo v tomto regióne na juhu Ruska.

„Naliehavá správa. Na poli v okrese Krasnogvardejskoje havarovalo prúdové lietadlo ... piloti sa katapultovali," napísal gubernátor Vladimir Vladimirov na komunikačnej platforme Telegram a zverejnil fotografiu havarovaného lietadla.

Neskôr dodal, že dvoch pilotov našli živých a previezli ich do nemocnice. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Telegramové kanály uviedli, že stroj Tu-22M3, ktorý Rusko používa na útoky na Ukrajinu, sa zrútil, pretože bol zostrelený. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Iľja Jevlaš informácie o zostrelení vojenského lietadla v Rusku nepotvrdil ani nepoprel.

Tu-22M je nadzvukový strategický bombardér.

Viac k téme: Bombardér Tu-22M3, Ruská armáda, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ruský bombardér Tu-22M3 sa zrútil na juhu krajiny, údajne bol zostrelený (video) © SITA Všetky práva vyhradené.