Slovenské nízkopríjmové a dôchodcovské domácnosti míňajú na energie najväčšiu časť rozpočtu z krajín Európskej únie (foto)

Zdražovanie nepociťujú všetky sociálne skupiny rovnako. Spotrebiteľské ceny vzrástli o vyše 15 percent fiktívnej priemernej domácnosti na Slovensku.

Nízkopríjmové domácnosti u nás minú na elektrinu, plyn a iné palivá v priemere 15 percent svojho spotrebného rozpočtu. Dôchodcovia vyše 14 percent. Podiel výdavkov týchto sociálnych skupín na energie je na Slovensku najvyšší z krajín Európskej únie.

Štatistika rodinných účtov

Vyplýva to zo štatistiky rodinných účtov, ktorú zverejnil Eurostat. Domácnosti zaznamenali ťaživý rast nákladov na energie, za rok sa ich ceny zvýšili o 14 percent, za dva roky o 30 percent. Kúpnu silu zraniteľných domácností oveľa vážnejšie oslabujú ceny potravín. Sú o 39 percent vyššie ako pred dvomi rokmi. Najviac, vyše 20 percent, ukrajujú z rozpočtu dôchodcom.

Medziročná miera inflácie na Slovensku presiahla 15 percent. V začiatkoch pandémie bola približne na dvoch percentách. Od polovice roka 2021 začali koncové ceny pre spotrebiteľov výraznejšie rásť a po ruskej agresii proti Ukrajine sa cenový rast prudko zrýchlil. Motorom inflácie sú potraviny a energie, ktoré firmy preniesli do cien na celom neregulovanom spotrebiteľskom trhu.

Najviac si priplácame za potraviny a reštauračné služby, pevné palivá, pohonné hmoty, materiály na opravu domov a bytov či za kadernícke a podobné služby osobnej starostlivosti.

Zraniteľné skupiny obyvateľstva

Zdražovanie nepociťujú všetky sociálne skupiny rovnako. Spotrebiteľské ceny vzrástli o vyše 15 percent fiktívnej priemernej domácnosti na Slovensku. Tá míňa napríklad v reštauráciách a hoteloch dvakrát až trikrát väčšiu časť svojho rozpočtu ako dôchodcovia alebo nezamestnaní. Zraniteľné skupiny obyvateľstva vydávajú viac na nevyhnutné platby, akými sú potraviny a energie. Nevyhnutnú spotrebu pritom nemožno obmedziť tak, ako návštevy reštaurácií či kaderníctiev.

Graf: Výdavky na energie v domácnostiach podľa príjmu a pracovnej aktivity (% z celkových spotrebných výdavkov). Zdroj: Eurostat

Ceny elektriny, plynu, dreva, uhlia a iných palív zaťažujú 15 percent spotrebného rozpočtu nízkopríjmových domácností. Ich tlak na rozpočet klesá s rastúcou výškou príjmu. Vysokopríjmové domácnosti platia za energie na bývanie menej ako 9 percent svojich spotrebných výdavkov. Sú medzi nimi najmä domácnosti zamestnancov, ktorí nepracujú manuálne.

Rozdiely medzi vidiekom a mestom

Manuálni pracovníci vyčleňujú na energie o niečo väčšiu časť, ale prirodzene menej ako nezamestnaní a dôchodcovia. Rozdiely sú aj medzi vidieckymi a mestskými domácnosťami. Najnižší podiel výdavkov na energií majú domácnosti v hlavnom meste, kde sú aj najvyššie priemerné príjmy.

Aj keď sa najnovšie údaje Eurostatu vzťahujú na rok 2020 a nemusia odrážať aktuálne podiely, ukazujú rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva aj medzi krajinami.

Slovenské nízkopríjmové domácnosti sú výdavkami na energie zaťažené najviac spomedzi 19 krajín Európskej únie. Porovnateľné sú iba bulharské rodiny. Maďarské domácnosti v najnižšom príjmovom pásme míňajú 8 percent, poľské 11 percent výdavkov na energie súvisiace s bývaním. Z porovnania sú vynechané krajiny s odlišným metodickým prístupom k meraniu nákladov na bývanie, medzi nimi aj Česko.

Slovenskí dôchodcovia

Rozdiel v záťaži na rozpočet je aj medzi dôchodcovskými domácnosťami na Slovensku a inde v Európe. Kým slovenskí dôchodcovia potrebujú na platby energií vyčleniť viac ako 14 percent, seniori z Poľska, Bulharska a Pobaltia do 11 percent výdavkov. Nemeckých či rakúskych dôchodcov to stojí 5 percent zo spotrebného rozpočtu.

Graf: Výdavky nízkopríjmových a dôchodcovských domácností na energie v krajinách EÚ (% z celkových spotrebných výdavkov). Zdroj: Eurostat

Graf: Výdavky samostatne žijúcich osôb a vidieckych domácností na energie v krajinách EÚ (% z celkových spotrebných výdavkov). Zdroj: Eurostat

Na Slovensku administratívna regulácia cien zatiaľ pribrzdila tempo rastu energetických nákladov na bývanie. Elektrina, plyn, drevo, uhlie a ostatné palivá za rok zdraželi v priemere o 14 percent. V Maďarsku, Rakúsku a Česku sa zdvihli o viac ako 50 percent. V niektorých európskych krajinách sa ceny energií pre spotrebiteľa za dva roky zdvojnásobili.

Obyvatelia Írska a pobaltských štátov dnes platia dvakrát a Talianska vyše dvaapolkrát vyššie ceny než pred dvomi rokmi.

Ceny potravín

Viac ako energie stláčajú kúpnu silu zraniteľných domácností ceny potravín. Za rok sa zdvihli v priemere o 29 percent, za dva roky o 39 percent. Výraznejšie rástli ceny potravín iba v Maďarsku a pobaltských krajinách. Dopad na dôchodcov, nízkopríjmové skupiny a rodiny s viacerými deťmi je závažný. Dotýka sa viac ako pätiny ich spotrebných výdavkov.

Kým pri energetických nákladoch na bývanie domácnostiam pomohla regulácia cien, do cien potravín sa vysoké ceny energií, ale aj iných vstupov preniesli a veľmi výrazne ich potlačili smerom nahor.