• Dnes je: Sobota 03. decembra 2022 meniny má Oldrich

Slováci pijú kávu čoraz viac, skonzumujeme v priemere 3 kilá za rok a spotreba naďalej stúpa

Slováci pijú kávu čoraz viac, skonzumujeme v priemere 3 kilá za rok a spotreba naďalej stúpa

Vlani Slováci podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR skonzumovali v priemere až 2,8 kilogramu kávy na osobu. Je to takmer o 8 % viac ako v roku 2020.

Najobľúbenejší nápoj na svete

„Dlhodobo sa spotreba kávy na Slovensku pohybuje na úrovni tri kilogramy na obyvateľa. Ide o priemernú spotrebu za posledných desať rokov, pričom najvyššiu spotrebu kávy za toto obdobie dosiahlo Slovensko v roku 2014, a to 3,6 kg na obyvateľa.

Najmenej, teda 1,4 kg, kávy skonzumovali obyvatelia Slovenska v roku 1990,“ uviedol riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva úradu Róbert Vlačuha.


Káva je jedným z najviac obľúbených nápojov na svete. Podľa údajov statista.com v rokoch 2020 a 2021 sa na celom svete spotrebovalo viac ako 166,6 milióna vriec kávy, pričom jedno vrece je 60 kg, pri miernom medziročnom náraste o 1,3 %.

Európske krajiny patria medzi najväčších konzumentov. V roku 2020 mali podľa odhadu statista.com najväčšiu spotrebu na obyvateľa v Holandsku, a to 8,3 kg.

Do Maďarska putovalo najviac slovenskej kávy

Za 250 gramov praženej kávy sme v roku 2016 v slovenských obchodoch zaplatili v priemere 2,86 eura, vlani to bolo už 3,04 eura. Cena 100-gramového balenia instantnej kávy s kofeínom zostala približne rovnaká, pohybovala sa na úrovni 4,1 eura. Vlani bolo možné objednať si šálku kávy espresso v kaviarňach na Slovensku v priemere za 1,3 eura.

Na Slovensko sa vlani doviezlo 45,1 tisíca ton kávy v hodnote 211 miliónov eur. Medziročne sa dovezený objem zvýšil takmer o 20 % a v porovnaní s päťročným priemerom o vyše 11 %. Najviac kávy dovezenej na Slovensko za posledných päť rokov pochádzalo z Nemecka, Poľska, Českej republiky, Maďarska a Talianska.

Celkový vývoz kávy zo Slovenska dosiahol vlani 24,9 tisíca ton, čo predstavovalo takmer 121 milióna eur. Medziročne množstvo vyvezenej kávy kleslo približne o 17 % a v porovnaní s päťročným priemerom bolo nižšie až o vyše pätinu.


Krajinou číslo jeden, kam smerovalo v priebehu posledných päť rokov zo Slovenska najviac praženej i nepraženej kávy, bolo Maďarsko, nasledovalo Rakúsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko.


Najčítanejšia najnovšia správa

Nový odvod pocítia aj bežní Slováci a návrh vytvára veľmi toxický precedens

novy odvod pocitia aj bezni slovaci a navrh vytvara velmi toxicky precedens

Poslanci budú už tento týždeň rokovať o rozšírení a zvýšení osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý sa po novom má vzťahovať aj na finančných poradcov a sprostredkovateľov.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) varuje, že návrh zasiahne do fungujúceho konkurenčného trhu, ktorý navyše výrazne investuje do inovácií a finančnej gramotnosti obyvateľstva – oblastí, v ktorých Slovensko markantne zaostáva.

Návrh je v druhom čítaní

Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorý parlament nedávno posunul do druhého čítania, má v pláne zvýšiť sadzbu odvodu a rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné ho platiť.

Po novom by sa týkal aj širokého množstva subjektov podnikajúcich na základe povolenia od Národnej banky Slovenska (NBS), vrátane lízingových spoločností, finančných sprostredkovateľov a poradcov či obchodníkov s cennými papiermi.


Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorá na Slovensku zastupuje vyše 60 percent finančných agentov pôsobiacich v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva, kritizuje, že povinnosť platiť osobitný odvod by sa ich členov týkala len preto, že na výkon svojej činnosti potrebujú nejaký druh oprávnenia, v tomto prípade od NBS.

Množstvo vydaných licencií

Poslanci by sa podľa asociácie mali v prvom rade pozerať na to, či potreba získania tohto oprávnenia limituje konkurenciu alebo len oddeľuje podvodníkov od serióznych podnikateľov – to, že je trh regulovaný, ešte neznamená, že je oligopolný.


NBS nelimituje množstvo vydaných licencií, získanie licencie nie je podmienené vysokým poplatkom a licencia negarantuje žiadne výnosy. Prax v skutočnosti ukazuje, že trh je zdravo konkurenčný a držiteľom povolenia od NBS sú rádovo stovky subjektov.


Na Slovensku pôsobí vyše 400 sprostredkovateľských spoločností, avšak tento odvod by pravdepodobne zasiahol len 6 z nich, pričom pri optimalizácii zisku by sa mohol týkať iba dvoch subjektov na trhu finančného sprostredkovania.

To znamená, že odvod by mal minimálny prínos pre štátny rozpočet s ohľadom na negatívne dopady neférového znevýhodnenia dvoch subjektov voči širokej konkurencii (napr. signál vyslaný voči podnikateľskému prostrediu).

Toxický precedens


Ďalším problematickým kritériom je navyše podľa asociácie fakt, že odvod by zasiahol len firmy zo ziskom nad tri milióny eur a úplne by obišiel spoločnosti, ktoré síce na slovenskom trhu pôsobia, ale sídlo majú mimo krajiny.


Takýto návrh teda podľa členov asociácie vytvára veľmi toxický precedens – aj kaderníci a kaderníčky si bez výučného listu nemôžu založiť živnosť. Podobný je aj prípad cukrárov a cukrárok a celého radu ďalších viazaných a remeselných živnosti. Dať parlamentu bianko šek uvaľovať selektívne odvody na vybrané sektory na základe irelevantného kritéria podľa nich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani tempo inovácií.

Treba tiež zdôrazniť, že podľa júnového prieskumu agentúry Focus má len 16 percent slovenských domácností vytvorenú finančnú rezervu v odporúčanej výške 6-násobku mesačného príjmu.


Dáta NBS ukazujú, že až 77 percent úspor slovenských domácnosti je na bežných účtoch pri nulových úrokových sadzbách, 18 percent je uložených na termínovaných vkladoch pri priemernej sadzbe 0,62 percenta a dve percentá je na sporiacich účtoch s priemernou úrokovou sadzbou 0,04 percenta, čo odzrkadľuje nízku finančnú gramotnosť obyvateľstva na Slovensku.

Konkurencieschopnosť Slovenska


Finanční sprostredkovatelia pritom smerujú nemalé prostriedky do programov na podporu finančnej gramotnosti (finančné vzdelávanie a testovanie na školách, investičná akadémia, finančná olympiáda, atď.) a sú kľúčoví pre zvrátenie negatívnych trendov v oblasti sporenia, keďže zachytávajú menej bonitné domácnosti s horšími finančnými návykmi.

Predmetná novela môže ohroziť nielen investície do programov na podporu finančnej gramotnosti, ale aj do sektorových inovácií a digitalizácie (naši členovia už dnes vynakladajú nemalé prostriedky na využitie umelej inteligencie či PSD2 dát vo svojich produktoch a službách).


To nevyhnutne negatívne zasiahne spotrebiteľov, širší ekosystém a z dlhodobého hľadiska aj konkurencieschopnosť Slovenska, ktorá je už aj tak na medzinárodnom poli naštrbená.

Global Innovation Index

Slovensko je na 46. mieste v Global Innovation Index (pokles z 37. miesta v roku 2021 a 39. miesta v roku 2020) a na 23. mieste (piatom od konca) v európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

Asociácia na záver poukazuje, že zákon neprešiel bežným legislati?vnym procesom a nebol konzultovany? s NBS ani s dotknuty?mi podnikatel?sky?mi subjektmi. Návrh zákona predpokladá poziti?vne vplyvy na rozpoc?et verejnej spra?vy, avšak neuvádza, v akej výške budú, čo predkladateľom vytklo aj ministerstvo financií.


Navrhovatelia tiez? tvrdia, z?e za?kon nebude mat? z?iadne vplyvy na podnikatel?ske? prostredie a nezvy?s?i regulac?ne? zat?az?enie, c?o je oc?ividne mylne? a vypovedá o kvalite tohto návrhu. Asociácia preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby návrh zákona odmietli v plnom rozsahu a začali verejnú a odbornú diskusiu a rokovania.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie