V tomto roku plánuje polovica slovenských výrobných podnikov naberať nových zamestnancov, ich zníženie plánuje len 11 percent firiem.
Slováci nemajú záujem o prácu vo výrobe, podniky preto plánujú prijať viac ľudí z krajín mimo Európskej únie

19.3.2023 (SITA.sk) - Dve tretiny výrobných podnikov na Slovensku plánujú v tomto roku zvyšovať mzdy a takmer polovica chce tiež naberať nových zamestnancov.
Nedostatok záujemcov sa budú snažiť kompenzovať pracovníkmi z krajín mimo Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu, o ktorom v tlačovej správe informovala personálna spoločnosť Grafton.
Prieskum sa uskutočnil od 5. januára do 1. februára tohto roka a zapojili sa do neho respondenti z 207 spoločností.
Väčšina firiem zvyšovala mzdy
Viac ako dve tretiny slovenských výrobných firiem v minulom roku plošne zvyšovali mzdy svojich zamestnancov a v takmer polovici firiem vzrástol aj počet pracovníkov. U 13 percent výrobných firiem sa mzdy zvyšovali individuálne a 17 percent spoločností mzdy nezvyšovalo.
Žiadna zo sledovaných firiem však vlani nepristúpila aj napriek ťažkým časom k plošnému zníženiu miezd. Pätina zamestnávateľov, ktorí plošne zvyšovali mzdy, pristúpila k tomuto kroku počas vlaňajška opakovane.
„Aj napriek turbulentnej ekonomickej situácii sa zamestnávatelia snažia kompenzovať negatívny vplyv inflácie svojim zamestnancom a zvyšujú im mzdy,“ komentuje výsledky prieskumu riaditeľ personálnej agentúry Grafton a Gi Group pre Slovensko Martin Malo.
Takmer polovica výrobných spoločností aj napriek problémom prijímala v minulom roku nových zamestnancov, viac ako tretina spoločností ich počet nemenila a 17 percent firiem svoj stav znižovalo.
Chýbajú kvalifikovaní pracovníci
V tomto roku plánuje taktiež polovica slovenských výrobných podnikov naberať nových zamestnancov, ich zníženie plánuje však len 11 percent firiem.
Nezáujem Slovákov o výrobné profesie, ale tiež nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v tejto oblasti podľa spoločnosti Grafton zdôrazňuje na slovenskom pracovnom trhu potrebu zahraničnej pracovnej sily.
„Naša krajina je však v porovnaní so západnou Európou pre cudzincov málo atraktívna, či už z hľadiska poskytovaných miezd, pracovného prostredia alebo ďalších oblastí pracovného a súkromného života," upozorňuje personálna spoločnosť.
Z prieskumu vyplynulo, že približne u tretiny spoločností, ktoré zamestnávajú zahraničných pracovníkov, ich potreba vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpla, polovica zachovala ich počet na rovnakej úrovni a len u 16 percent zamestnávateľov počet zahraničných pracovníkov klesol.
Najčítanejšia najnovšia správa
Demokrati odsúdili vyhrážky ruského veľvyslanectva. Žilinka má podľa Hegera preskúmať, či nejde o trestný čin

21.3.2023 (SITA.sk) - Strana Demokrati žiada veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, aby okamžite skončilo s konaním v podobe neprijateľných vyhrážok, ktoré uverejnilo na sociálnych sieťach. Podľa veľvyslanectva môže mať pomoc Slovenska smerom k Ukrajine za následok eskaláciu konfliktu, za čo budú niesť zodpovednosť iniciátori prijímaných rozhodnutí.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Demokrati súčasne žiadajú slovenské politické strany, aby takéto neprijateľné vyhrážky rovnako verejne odsúdili. Strana Demokrati o tom informovala v tlačovej správe.
Cielené šírenie nenávisti, zla a strachu
Demokrati sú názoru, že ide o cielené šírenie nenávisti, zla a strachu. Podľa nich to len potvrdzuje, že Rusko nemá záujem o štandardné diplomatické vzťahy, ako v rámci svojej propagandy vyhlasuje. V strane sú presvedčení, že tí, ktorí zodpovedajú za agresiu a eskaláciu násilia voči vlastnému susedovi, vraždia a spôsobujú bolesť nevinným a páchajú vojnové zločiny, budú jedného dňa niesť plnú zodpovednosť v zmysle medzinárodného práva.
„Moskva si môže byť istá, že takéto neprijateľné vyhrážky neodradia tých, ktorí podporujú Ukrajinu v jej spravodlivej obrane proti ruskej vojenskej agresii. Som presvedčený, že Ukrajina si aj s našou pomocou ubráni svoju slobodu a teritoriálnu integritu,” uviedol predseda strany Eduard Heger s tým, že Slovensko pomáha Ukrajine spoločne s ďalšími vyše 60 krajinami, a to na základe medzinárodného práva, Charty OSN a na základe morálnych a hodnotových princípov.
Heger adresoval výzvu Žilinkovi
Heger dôrazne vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby preskúmal, či v tomto prípade nie je naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania.
„Domnievam sa totiž, že generálny prokurátor by mal konečne začať vážne riešiť ochranu Slovenska a všetkých občanov, pred rôznymi druhmi nekalých aktivít, ktoré na Slovensku realizujú ruské spravodajské služby, veľakrát pod diplomatickým krytím” doplnil Heger.
Jasný neúspech Ruska
„Nervózne vyjadrenia z Kremľa sú dôkazom jasného neúspechu Ruska, v súvislosti s pred vyše rokom avizovanou ‚trojdňovou špeciálnou operáciou‘," vyhlásil podpredseda Demokratov Jaroslav Naď.
Dodal, že neprijateľné vyhrážky ruského veľvyslanectva považuje za prejav „frustrácie zo zlyhania rozhodnutí Putinovej administratívy, podpriemerného vojenského velenia, chabosti ruskej techniky." Na druhej strane táto frustrácia podľa Naďa plynie z pohľadu na to, ako celý demokratický svet pomáha Ukrajine.
Neprijateľné vyhrážanie sa
Šéf rezortu diplomacie Rastislav Káčer (Demokrati) je názoru, že práve Rusko je tou stranou konfliktu, ktorá má niesť všetku zodpovednosť za smrť nevinných Ukrajincov.
„Dobrým začiatkom na vyvodenie zodpovednosti je zatykač Medzinárodného trestného súdu v Haagu na Putina. Verím, že medzinárodný trestný tribunál pre zločiny spáchané moskovským režimom na Ukrajine vyvodí konkrétnu trestnú zodpovednosť voči všetkým predstaviteľom režimu a ich domácim a zahraničným kolaborantom," vyhlásil Káčer a doplnil, že je neprijateľné, aby sa akákoľvek ambasáda vyhrážala vláde krajiny, v ktorej pôsobí a šírila dezinformácie, klamstvá či vojnovú propagandu.
Vyhrážky o eskalácii konfliktu
Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR 17. marca uverejnilo na svojej domovskej stránke komentár, v ktorom uvádza, že by v súvislosti s odovzdaním stíhačiek MiG-29 a systému KUB Ukrajine chcelo opätovne zdôrazniť stanovisko Ruska. Ako sa uvádza v komentári, podľa Ruska dodávky zbraní a vojenskej techniky kyjevskému režimu majú za následok len predlžovanie bojov, zvyšovanie počtu obetí, a to aj medzi civilným obyvateľstvom. „Vôbec neprispievajú k vyriešeniu krízy na Ukrajine, ako tvrdí Bratislava," dodalo veľvyslanectvo.
„Bratislava si musí jasne uvedomiť, že čoraz aktívnejšie zapájanie do vojenskej podpory kyjevského režimu môže mať za následok nepredvídateľnú a nebezpečnú eskaláciu konfliktu, za ktorú budú niesť plnú zodpovednosť výlučne iniciátori prijímaných rozhodnutí," uzavrelo veľvyslanectvo.