Najdostupnejšie ceny bývania sú v Bosne a Hercegovine s cenou bytu 974 eur za meter štvorcový.
Slováci a Česi sa najťahšie dostávajú k vlastnému bývaniu, koľko platov potrebujeme na kúpu bytu?
Slováci potrebujú na kúpu nového bytu s rozlohou 70 metrov štvorcových takmer 13 hrubých ročných miezd. Vyplýva to z aktuálnej správy spoločnosti Deloitte.
20-percentný nárast cien
„Z údajov aktuálneho vydania publikácie Property Index vyplýva, že priemerné transakčné ceny nových bytov vzrástli v 18 z 21 sledovaných európskych krajín,“ uvádza spoločnosť.
Ako dodáva, nárast cien takmer o 20 percent zaznamenalo aj Slovensko. Cena nového bytu na meter štvorcový u nás predstavuje 2 650 eur.
V súvislosti s vlastným bývaním to majú v rámci európskych krajín najťažšie Česi a Slováci, ktorí na kúpu nového bytu s rozlohou 70 metrov štvorcových potrebujú približne 13 hrubých ročných platov.
„V porovnaní s údajmi zverejnenými v publikácii minulý rok potrebujú Slováci na kúpu nového bytu viac ako dve hrubé ročné mzdy navyše,“ konštatuje spoločnosť.
Výhodou sú stále nízke úroky
„Keďže patríme ku krajinám s najlepšími priemernými úrokovými sadzbami, ktoré sa pohybujú približne okolo jedného percenta, nízke úroky hypotekárnych úverov by teoreticky mohli byť pre Slovákov potenciálnou výhodou pri kúpe vlastného bývania,“ uviedla lokálna partnerka a advokátka Deloitte na Slovensku Dagmar Yoder.
Najdrahšou krajinou z hľadiska cien nových bytov je Spojené kráľovstvo, kde ceny dosahujú 4 905 eur za meter štvorcový. Najdostupnejšie ceny bývania sú v Bosne a Hercegovine s cenou bytu 974 eur za meter štvorcový.
„V kategórii najdrahších miest je na čele Paríž, kde je cena 13 462 eur za meter štvorcový, najlacnejším zo 68 sledovaných európskych miest je tretie najväčšie bulharské mesto Varna s cenou 885 eur za meter štvorcový,“ uvádza spoločnosť.
Pri porovnaní cien priemerného mesačného nájomného za bývanie je najdrahším mestom opäť Paríž (29,10 eura za meter štvorcový). „V rámci stredoeurópskych miest je Bratislava po Varšave druhá najdrahšia (11,6 eura za meter štvorcový),“ dodáva.
Najčítanejšia najnovšia správa
Sociálna poisťovňa začne ľuďom zasielať dôchodkovú prognózu, závisieť bude od veku poistenca
Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu, teda informáciu o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch.
Pripravovaný návrh vyhlášky
Ministerstvo práce a sociálnych vecí už pripravuje návrh vyhlášky, ktorou sa stanoví vzor dôchodkovej prognózy a podrobnosti o jej obsahu. Vyhláškou sa má stanoviť aj spôsob určenia predpokladaného dôchodkového veku poistenca a parametre, predpoklady a pravidlá na určenie zákonom vymedzených prognóz dôchodkových nárokov poistenca a na určenie vplyvu inflácie na tieto prognózy.
„Cieľom návrhu vyhlášky je preto vytvorenie jednotného dokumentu obsahujúceho informácie, ktoré majú uľahčiť porozumenie nárokom z povinného dôchodkového systému, prípadne stavu a hodnote úspor v starobnom dôchodkovom sporení,“ uviedlo ministerstvo.
Prognóza závisiaca od veku poistenca
Penzijnú prognózu poisťovňa sprístupní do 31. mája kalendárneho roka na elektronickom účte poistenca. Sociálna poisťovňa však bude povinná zaslať poistencovi dôchodkovú prognózu aj poštou.
Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy bude závisieť od veku poistenca. Ak má poistenec viac ako 18 rokov a menej ako 50 rokov a bol dôchodkovo poistený aspoň jeden deň, dôchodkovú prognózu bude dostávať každých päť rokov. Ak má poistenec viac ako 50 rokov, bude penzijnú prognózu dostávať každý rok.
Tri scenáre
Dôchodková prognóza bude obsahovať základnú a alternatívnu prognózu výšky starobného dôchodku, získané obdobie dôchodkového poistenia a premenné, od ktorých je výška jeho budúceho dôchodku závislá, ako aj dôchodkový vek poistenca. Základná prognóza dôchodku má obsahovať tri scenáre, ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov ovplyvňujúcich výšku starobnej penzie.
Alternatívna prognóza má zohľadňovať zmeny faktorov, na ktoré má mať vplyv aj samotný poistenec, napríklad zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, získanie dôchodkového poistenia, či účasť v druhom dôchodkovom pilieri. Dôchodková prognóza bude obsahovať aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku.
