• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

Situácia v nemocniciach je vážna, lekári sú demotivovaní a ľudia nedisciplinovaní

Situácia v nemocniciach je vážna, lekári sú demotivovaní a ľudia nedisciplinovaní

Kým lekárom a zdravotníkom ľudia v prvej vlne tlieskali na balkónoch, o chvíľu sa dopracujeme k tomu, že ľudia pôjdu na balkón a budú nás opľúvať.

Nemocniciam chýbajú páky na kontrolovanie ľudí v rámci OTP, lekári a zdravotníci sú demotivovaní a ľudia nedisciplinovaní. Myslí si to riaditeľ nemocnice v Starej Ľubovni Peter Bizovský.

Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, obáva sa ďalšieho vývoja situácie v červenom okrese, v ktorom sa síce naďalej konajú svadby, kary a rodinné akcie, no v regióne podľa neho PCR testy odhalia denne od štyridsať do päťdesiat pozitívnych na ochorenie COVID-19.

V nemocnici v Starej Ľubovni je zatiaľ s týmto ochorením hospitalizovaných sedem pacientov, žiaden nepotrebuje podporu umelej pľúcnej ventilácie.

Kontrola pacientov

„Máme kontrolovať pacientov, či sú otestovaní alebo nie, ale nemáme žiadnu právnu normu na to, aby sme niekoho mali možnosť kontrolovať a riadiť jeho kroky,“ poznamenal Bizovský.


Hoci nemocnice podľa jeho slov reprofilizujú oddelenia, otázne je, kto na nich bude pracovať. „Budovy sú, postele sú, kyslíka je dosť, ale je potrebné si uvedomiť, že už dávno nie sú najdôležitejšie prístroje a budovy, ale pracovná sila,“ vysvetlil.

Dostatok personálu

Nemocnica v Starej Ľubovni má podľa jeho slov dostatok personálu, z radov zamestnancov odišli skôr ľudia, ktorí už nadobudli dôchodkový vek. No podľa neho chýba tým súčasným nielen finančná motivácia, ale aj podpora.


Tvrdí, že mnohí zdravotníci a lekári teraz čelia kritike zo strany návštevníkov nemocnice a reakciám tých, ktorí očkovanie odmietajú.


„Kým lekárom a zdravotníkom ľudia v prvej vlne tlieskali na balkónoch, o chvíľu sa dopracujeme k tomu, že ľudia pôjdu na balkón a budú nás opľúvať. To nám berie sily, vidím to na lekároch, primároch, ktorí sú z toho znechutení, pretože počas minulého roka či počas poslednej zimy mali neľahký život,“ priblížil riaditeľ.

Vedeli motivovať príplatkami

Podľa Bizovského predtým nemocnice vedeli motivovať zamestnancov aj príplatkami počas núdzového stavu.


„Teraz, keď to nevidia, pýtajú sa, prečo by som mal byť na COVID oddelenie presunutý ja? Myslím si, že možnosť spoliehať sa na nejaký morálny aspekt alebo ľudskosť, keď je spoločnosť rozdelená na očkovaných a neočkovaných, vaxerov a antivaxerov, už ide bokom,“ skonštatoval riaditeľ.


Podľa jeho slov by súčasný problematický stav mohol zlepšiť nástroj v podobne právnej normy na manažovanie situácie v nemocniciach či finančná motivácia ľudí v nemocniciach, aby sa vedeli o pacientov postarať.

Výzva lekárov

Na zlú situáciu poukázali aj odborári z Lekárskeho odborového združenia. V utorok vyzvali lekárov, aby sa pripojili k snahe o zastavenie rozkladu zdravotníctva.


Mali by tak urobiť formou podpisu deklarácie, v ktorej sa zaviažu, že pracovať nadčas budú už iba v medziach zákona a pracovnej zmluvy.


Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie