• Dnes je: Utorok 16. apríla 2024 meniny má Dana, Danica

SaS organizuje petíciu za právo detí mať pri sebe rodiča v nemocnici a vyzýva občanov, aby ju podpísali

SaS organizuje petíciu za právo detí mať pri sebe rodiča v nemocnici a vyzýva občanov, aby ju podpísali

Otvorením tejto témy sa na mňa začali húfne obracať rodičia, ktorí boli od svojich detí počas hospitalizácie dieťaťa odlúčení

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vyzýva občanov, aby podpísali petíciu na zakotvenie práva detí mať pri sebe rodiča v nemocnici.

Strana považuje návrh zákona o zdravotnej starostlivosti poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej za taký zásadný, že organizuje verejnú petíciu.

Tá má vytvoriť tlak na poslancov, aby novelu zákona podporili.

Právo detí sa porušuje

Ako uviedla Marcinková, dieťa má mať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti garantované právo na nepretržitú prítomnosť rodiča. Toto právo už dnes vyplýva z medzinárodných predpisov, ktoré stoja nad zákonmi štátu a sú pre Slovensko záväzné.

Napriek tomu v praxi nastávajú prípady, keď sa toto právo detí porušuje, preto pacientske organizácie, ochranca práv, ale aj autority v práve a medicíne kontinuálne vyzývajú na legislatívne zmeny.


„Presne o to sa novelou usilujem. Druhý právny rozmer novely je, že zákonný zástupca zastupuje dieťa a má okrem iného za dieťa aj zákonom zakotvenú rodičovskú zodpovednosť, pod ktorú spadá ochrana dieťaťa. Tej nemôžeme brániť,” povedala Marcinková.

Novelu už raz predkladala

Novelu zákona, ktorá by maloletým pacientom garantovala právo mať pri sebe v nemocnici blízkeho človeka, už raz do parlamentu Vladimíra Marcinková predkladala. Za návrh vtedy hlasovalo len 30 poslancov.


„Otvorením tejto témy sa na mňa začali húfne obracať rodičia, ktorí boli od svojich detí počas hospitalizácie dieťaťa odlúčení, opisovali mi, čo to urobilo so správaním ich dieťaťa a so psychikou ich, rodičov. Písali mi aj dospelí ľudia so spomienkami na svoje pobyty v nemocnici z detstva, bez blízkej osoby, s traumatizujúcimi spomienkami, ktoré si so sebou nesú ešte aj v dospelosti,“ poukázala Marcinková.


Podľa nej by sa zároveň aj odbremenil preťažený personál od základných úkonov a deťom zabezpečil potrebnú blízkosť.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície

nemecka zbrojovka rheinmetall stavia novu tovaren ukrajine doda len tento rok statisice kusov delostreleckej municie

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.


Počasie