7.2.2023 (SITA.sk) - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) hlasovala za novelu zákona o hmotnej núdzi ako celku, no mrzí ich, že v rámci nej boli opätovne prijaté obedy zadarmo, pri ktorých sa zdržali. Na tlačovej besede to uviedol poslanec Národnej rady SR (NR SR) SaS Peter Cmorej.

Za zákon zahlasovali, pretože v ňom bol prvýkrát ukotvený mechanizmus, že životné minimum sa bude zvyšovať o mieru inflácie.

Dosiaľ to bývalo tak, že životné minimum sa zvyšovalo o nižší z dvoch parametrov, a to miery inflácie a miery rastu príjmov nízkopríjmových domácností, čo viedlo k nízkemu rastu životného minima. Cmorej dodal, že opätovné zavedenie obedov zadarmo podľa nich zníži kvalitu stravy.

„Tým, že sa blížia voľby, populizmus sa tu rozmáha naozaj všade a prepadli tomu, bohužiaľ, musím konštatovať, úplne všetci," zhodnotil predseda strany SaS Richard Sulík.

Všetci podľa Sulíka vedia, že obedy zadarmo nefungujú a navyše to dostanú i deti rodičov, ktorí to nepotrebujú. Sulík pripomenul i vysoký daňový bonus na dieťa.

Považuje za potrebné jednoznačne povedať, že obedy zadarmo sú chyba, a to i napriek tomu, že to nie je ľúbivé. Otázkou podľa neho je, kto to zaplatí. Vyjadril sa, že buď budú stúpať dlhy, alebo dane.

Nič nie je zadarmo

Miera prerozdelenia sa podľa neho zvýši a opätovne to zaplatia ľudia. „Toto nie je to, čo zvýši životnú úroveň, toto je klam o vyššej životnej úrovni," tvrdí.

Podľa poslanca NR SR Mariána Viskupiča (SaS) nič nie je zadarmo. Obedy zadarmo tiež bude hradiť štát, čiže v konečnom dôsledku to uhradia prostredníctvom daní a odvodov ľudia. Verejné financie sú ale tiež obmedzené, tvrdí Viskupič.

Podľa neho to rozpočet nezvládne a navyše kompenzáciou tohto opatrenia by malo byť zvýšenie dane, a to konkrétne osobitného odvodu z regulovaných odvetví, ktorý plánujú strojnásobiť. Zároveň by mali pribudnúť i odvetvia, ktorých sa dotýka.

Dodal, že to v konečnom dôsledku zaplatia ľudia. Pripomenul i to, že deti v hmotnej núdzi majú obedy i tak kompenzované a ostatným bolo predošlé zrušenie obedov zadarmo kompenzované zvýšením rodinných prídavkov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.

Najmenej dôveryhodný je Matovič

Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.

Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.

Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?

Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.

Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.