Slovenskí europoslanci vidia problém v tom, že platbami za energie sa Európa skladá na výzbroj ruskej armády.
Sankcie voči Rusku sú aj naďalej nevyhnutné, myslia si slovenskí europoslanci
16.4.2022 (Webnoviny.sk) - Sankcie voči Ruskej federácii v dôsledku jej agresie na Ukrajine sú naďalej potrebné a predstavujú účinnú zbraň proti režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Malo by sa v nich preto pokračovať aj naďalej. Zhodla sa na tom väčšina slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorých oslovila agentúra SITA.
Rozhodujúce je dodržiavanie sankcií
Miriam Lexmann (KDH/EPP) považuje sankcie za účinný nástroj, rozhodujúcou je však koordinácia pri dohľade nad ich dodržiavaním, a to aj vrátane postihov voči štátom, firmám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu sankcie obchádzať.
„Len za samotné energie Európska únia od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku viac ako 35 miliárd eur. Práve sankcie v oblasti energetických zdrojov, ku ktorým Únia v podobe postupného zákazu dovozu uhlia čiastočne pristúpila, sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie a zločinov,“ tvrdí Lexmann.
Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu/EPP) je potrebné Rusko úplne odrezať od bankového systému swift a mal by sa tiež zastaviť dovoz plynu a ropy. Putinov režim totiž z peňazí za tieto komodity financuje vojnu na Ukrajine.
Sankcie sú vo vojne nevyhnutnosťou
Europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) konštatuje, že Rusko musí platiť za hrôzy, ktorých sa dopustilo v Buči, Mariupole a v ďalších ukrajinských mestách. „ Západ musí ukázať, že je jednotný, že sankcie budú pokračovať a silnieť, že nezmiznú po pár týždňoch či mesiacoch. Putin a celé Rusko musia pochopiť, že za svoje činy, za zmarené a zničené životy miliónov Ukrajiniek a Ukrajincov musia, a naďalej aj budú platiť,“ dodal.
Podpredseda EP Michal Šimečka (PS/RE) tvrdí, že kým je vojna, sankcie sú nevyhnutnosťou. Považuje ich za najúčinnejší spôsob, ako sa dá zvýšiť tlak na Putinov režim a pomôcť tak Kyjevu v jeho boji za európske hodnoty.
Monika Beňová (Smer-SD/S/D) pripomína, že posledný balík sankcií voči Moskve začal platiť len minulý týždeň a hľadanie dohody pri ňom nebolo jednoduché. „Diskusie na tému ich ďalšieho rozširovania však pravdepodobne, aj vzhľadom na pokračujúce zistenia o zverstvách páchaných na ukrajinskom civilnom obyvateľstve zo strany ruskej armády, budú pokračovať,“ dodala.
Je potrebné pritvrdzovať
Podľa Eugena Jurzycu (SaS/ECR) je potrebné v sankciách pritvrdzovať, a to až dovtedy, kým Rusko neprestane byť nebezpečné. Bude podľa neho rozhodujúce, či príde k uplatneniu totálnych sankcií ešte v tomto roku.
Michal Wiezik (PS/RE) tvrdí, že všetky sankcie sú oprávnené minimálne dovtedy, kým posledný ruský vojak neopustí územie Ukrajiny. „Len tvrdými sankciami vieme ukončiť Putinovu vojnovú mašinériu. Každá sankcia voči Rusku bolí aj nás, no nie tak, ako vojna bolí našich susedov. Nemôžeme ustúpiť,“ uzavrel.
Slováci vnímajú mnohé aspekty vojny na Ukrajine rozpačito, vyjadrili sa aj k prezidentovi Zelenskému
Prieskum agentúry Focus pre organizáciu Globsec ukázal, že Slováci vnímajú mnohé aspekty vojny na Ukrajine rozpačito. Napríklad ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského vníma pozitívne 54 percent opýtaných a negatívne ho vníma 44 percent.
„Rozpačitosť v odpovediach je často spôsobená túžbou ľudí na Slovensku pre spravodlivosti, ale zároveň sa majú tendenciu uchýliť k možnosti, ktorá je najmenej konfrontačná a nastolila by rýchlo mier," povedala analytička Globsecu Katarína Klingová.
Ukrajinský odpor proti ruskej invázii vedený prezidentom Zelenským je oprávnený a Rusko nemá právo požadovať ani Krym, ani iné oblasti, ani neutralitu podľa 67 percent opýtaných. Zároveň však 47 percent respondentov uviedlo, že prezident Zelenskyj by mal súhlasiť so všetkými ruskými podmienkami, a tým zabrániť krviprelievaniu.
Prieskum uskutočnili prostredníctvom telefonických rozhovorov od 18. do 23. marca 2022. Tlačovú správu poskytol PR Manager organizácie Globsec Adam Sipos.
Slovensko rokuje s Ukrajinou o predaji húfnic Zuzana a slovenské nebo by mohli chrániť Američania
Slovensko rokuje s Ukrajinou o možnej dodávke samohybných húfnic Zuzana. V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to potvrdil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Oprava poškodenej techniky
Doplnil, že v tomto prípade by nemalo ísť o darovanie, ale o predaj. Či pôjde o verziu Zuzana 2000 alebo Zuzana 2 je podľa neho otázkou debaty.
„A hovoríme tiež o možnosti, aby poškodené ukrajinské bojové vozidlá a tanky T-72 alebo T-55 prišli na naše územie a v našich vojenských opravárenských podnikoch by sme ich opravovali a vracali naspäť na Ukrajinu,“ vysvetlil minister.
Ochrana slovenského neba
Pokiaľ ide o dosluhujúce stíhačky MiG-29, podľa Naďa bude čoskoro problém „udržať ich vo vzduchu“, keďže zo Slovenska odchádzajú ruskí mechanici, ktorí ich majú udržiavať. „Zdá sa, že ruská strana si začína neplniť svoje zmluvné vzťahy,“ skonštatoval minister s tým, že čím skôr sa MiGy rozhodneme uzemniť, tým lepšie.
Ochranu vzdušného priestoru by podľa ministra v prípade vyradenia MiGov až do dodania amerických stíhačiek F-16 v roku 2024 mohli zabezpečiť napríklad Američania zo základní v Poľsku. „Tých možností je viacero, každopádne to nechám na vojakov – tých našich alebo aliančných (vojakov NATO, pozn. SITA) z hľadiska plánovania,“ dodal minister obrany.
Mikulec nevylúčil poslanie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu, opozíciu skritizoval za šialenstvo okolo S-300
Slovensko by podľa názoru ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) mohlo Ukrajine poslať aj naše stíhačky MiG-29. Ako však povedal v diskusnej relácii V politike televízie TA3, táto možnosť podľa neho zatiaľ nie je „v hre“. „Podľa môjho názoru tu už dávno nemali byť,“ povedal minister na margo stíhačiek ruskej výroby.
Darovanie systému S-300
Pokiaľ ide o darovanie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine, podľa ministra to nebolo ľahké rozhodnutie.
„Tie názory boli rôzne, ale je veľmi dôležité, že nakoniec to rozhodnutie bolo konsenzuálne,“ uviedol Mikulec s tým, že niektorí členovia vlády mali v tejto súvislosti otázky, ktoré museli byť zodpovedané.
„Aj preto si myslím, že to rozhodnutie v konečnom dôsledku bolo veľmi zodpovedné,“ skonštatoval minister vnútra.
Patriot je oveľa efektívnejší
Mikulec v tejto súvislosti označil za klamstvo tvrdenie opozície, že za S-300 nemáme na Slovensku náhradu.
Zároveň uviedol, že systém by budúci rok tak či tak musel byť vyradený, pretože Slovensko nemá zabezpečenú dodávku náhradných dielov ani servis systému.
„Patriot, ako systém protivzdušnej obrany je oveľa efektívnejší ako S-300, už len tým že dokáže sledovať viac cieľov. Dokonca má viac ako dvojnásobný dosah,“ dodal Mikulec.
Heger označil Putina za krutú bytosť, Ficovi a Pellegrinimu by zorganizoval cestu na Ukrajinu
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Najčítanejšia najnovšia správa
Nemecká zbrojovka Rheinmetall stavia novú továreň, Ukrajine dodá len tento rok státisíce kusov delostreleckej munície
Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.
Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.
Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.
Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.
Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie
Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.
Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby. Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.
„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.
Vojna ako fiškálny stimul
Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.
„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.
Príklady rastu HDP
Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.
Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.
Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.
Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo
Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.
„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.
Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.
„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.
