• Dnes je: Utorok 18. mája 2021 meniny má Viola

Šándor: Prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine by znamenala vojnu. Následky by pocítilo aj Slovensko

Šándor: Prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine by znamenala vojnu. Následky by pocítilo aj Slovensko

Pre Slovensko je kľúčové potvrdiť podporu pre zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a teritoriálnu integritu.

Rusko začalo nedávno rozmiestňovať ďalších vojakov pri spoločnej hranici s Ukrajinou. Podobne ako pri obsadení Krymu v roku 2014 vyvolal tento krok znepokojenie Kyjeva i Západu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij vyhlásil, že „vojenské cvičenia a možné provokácie pozdĺž hranice sú tradičné ruské hry“.

Ako „normálnu vec“ propagoval rozhodnutie Moskvy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten uviedol, že pohyb ruskej armády by nemal nikoho znepokojovať a neznamená žiadnu hrozbu. „Ruská federácia presúva svoje ozbrojené sily na svojom území podľa vlastného uváženia,“ skonštatoval.

Slovenská diplomacia robí všetko, čo môže

K situácii sa vo štvrtok vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS). Uviedol, že rezort diplomacie sa snaží o upokojenie situácie diplomatickou cestou. Na tlačovej konferencii potvrdil, že v stredu z vlastnej iniciatívy telefonoval s ukrajinským náprotivkom, ktorému povedal dve veci.

„Pre Slovensko je kľúčové potvrdiť podporu pre zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a teritoriálnu integritu. Považujeme za mimoriadne zlé to, že na východe Ukrajiny je nestabilita a naďalej prebieha vojenský konflikt. Toto je zásadná a pevná pozícia Slovenskej republiky, ktorú komunikujem,“ vyhlásil.


Minister si podľa vlastných slov veľmi dobre uvedomuje znepokojenie, ktoré je cítiť na Slovensku a o ktorom mu píšu aj občania.


„Pre Slovensko je kľúčové v situácii, keď dochádza na ruskej strane k veľkému pohybu vojsk, aby došlo k deeskalácii. Slovenská diplomacia využíva všetko pre to, aby sme situáciu upokojovali. Neexistuje žiadne riešenie okrem toho za diplomatickým stolom,“ povedal.

Obava o bezpečnosť

Podľa bezpečnostného experta, generála Andora Šándora sa Rusko správa tak, ako sa správa, pretože sa obáva o svoju bezpečnosť. „Rusko je agresívne, no ja ich agresivitu považujem za obrannú,“ povedal pre Webnoviny.sk.


Moskva za svojho najväčšieho nepriateľa považuje NATO, konkrétne Spojené štáty americké, a preto nechce, aby sa vojská približovali k ruskému územiu.


„Rusko bolo v 90. rokoch relatívne slabé a neprotestovalo proti rozširovaniu aliancie. Potom však videlo, že v roku 1999 aliancia odštartovala vojnu proti Juhoslávii. To bol signál, ktorý Rusko vnímalo veľmi vážne ako ohrozenie svojej bezpečnosti,“ vysvetlil Šándor.

Súčasná situácia je len akýmsi pokračovaním nepokojov, ktoré v oblasti panujú. Rusko sa už na samite NATO v Bukurešti vyjadrilo, že nechce, aby sa Ukrajina a Gruzínsko stali členmi NATO. Tým sa snažilo chrániť svoju bezpečnosť.


Západ to však nebral na vedomie a Európska únia ponúkla Ukrajine asociačnú dohodu, čo Rusi brali ako jasné signály. Následne sa začali snažiť o destabilizáciu Ukrajiny, čo sa im aj podarilo.

Čo na to USA?

Americký prezident Joe Biden sa o celej situácii pred niekoľkými dňami rozprával po telefóne s ukrajinským prezidentom a ubezpečil ho, že stoja na strane Ukrajiny. Potvrdil, že USA zastávajú nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny a odmietajú nepokoje v Donbase, ako aj anexiu Krymu.


Podľa analytika to však automaticky neznamená, že by USA skutočne išli do vojny s Ruskom pre jeho konflikt s Ukrajinou.


„Rusko testuje Bidena, čo vlastne urobí, ako bude reagovať. Je však pravdou, že aj v minulosti sme boli svedkami toho, že veľa krajín nechcelo ísť do vojny a nakoniec v nej skončilo množstvo štátov,“ upozornil odborník.

Zároveň dodal, že USA veľmi dobre vedia o každom pohybe ruskej techniky vďaka svojím satelitom a situáciu mapujú.

Konštruktívne riešenie

Šándor vysvetlil, že nie je na mieste „zatlačiť Rusko do kúta“. Je potrebné vypočuť si jeho obavy. Jedným z dôvodov je fakt, že Rusko je veľká a mocná krajina.


Odmieta riešenie situácie prostredníctvom ďalšieho konfliktu. Naopak, na mieste sú rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom za asistencie západu ako mediátora. Ich cieľom by malo byť dopracovať sa k dohode, ktorá by viedla k dosiahnutiu stabilizácie Ukrajiny.

„Zelenskij sa musí pozerať aj na domácu politickú situáciu, ktorá je značne rozdelená a nemá ju celú pod kontrolou. Je potrebné sa nutne vrátiť k medzinárodnému rámcu rokovaní a dohodnúť sa na veciach, ktoré je možné prakticky zrealizovať. K čomu je dohoda Minsk II, keď ju ani jedna strana nedodržiava,“ povedal analytik.


Ako jeden z kľúčových bodov by mohla byť aj kompenzácia za Krym, ktorý podľa neho Rusi už nikdy nevrátia a bolo by naivné myslieť si opak. Dôvodom sú strategické bezpečnostné záujmy Ruska v Čiernom mori.

Dopady eskalácie napätia

Ak by však k rokovaniam nedošlo a konflikt by sa prehlboval, následky by boli vážne. „Obávam sa, že ak sa konflikt nebude riešiť rozumne, na Ukrajine nastane minimálne ďalšie prehĺbenie občianskej vojny. A následky budú nedozerné pre Slovensko, Česko i zvyšok Európy,“ povedal Šándor.


Podľa analytika sa však Rusi nebudú snažiť prekročiť hranice Ukrajiny. Neobáva sa, že nastane situácia, ako napríklad v Československu v auguste 1968. Dôvodom je iná politicko-spoločenská situácia.


Koncom 60. rokov chcel zmenu v zásade celý štát, no teraz je pre ňu v Ukrajine len časť spoločnosti. I keď smerovanie na západ podporuje väčšina krajiny, stále je tu relatívne veľká časť Ukrajiny, ktorá to odmieta a je naklonená Rusku.

Vyvarovať sa násiliu

K tomu, aby konflikt prerástol, je podľa odborníka kľúčové, kto by doň chcel vstúpiť. Zásadný destabilizačný moment by nastal, ak by sa vojská NATO objavili na území Ukrajiny. Tento krok by mohol viesť k skutočne veľkému konfliktu.


„Akákoľvek aktivita vojsk NATO na území Ukrajiny znamená vojnu,“ uzavrel bezpečnostný Šándor.


Slovensko by sa podľa jeho názoru mohlo obávať napríklad vlny utečencov z Ukrajiny, ktorí by sa obávali zlej situácie vo svojej krajine.

Situáciu monitoruje aj Ministerstvo obrany SR. Pre Webnoviny.sk uviedlo, že verí v upokojenie situácie a že nedôjde k eskalácii konfliktu.


„Zároveň odmietame, že by Severoatlantická aliancia navyšovala počet vojakov na Ukrajine, alebo že by mobilizovala jednotky. Naopak, poukazuje na navýšenie počtu vojakov na ruskej strane hranice oproti situácii spred niekoľkých týždňov,“ upozornili v stanovisku.


Zároveň dodali, že podporujú rešpektovanie zásad medzinárodného práva a územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc suverénnych štátov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie