• Dnes je: Streda 02. decembra 2020 meniny má Bibiána

S depresiou žije rekordné množstvo ľudí. Väčšina Slovákov svoj duševný stav ignoruje

S depresiou žije rekordné množstvo ľudí. Väčšina Slovákov svoj duševný stav ignoruje

Človeku s príznakmi depresie trvá vraj priemerne zhruba rok a pol až dva, kým pomoc skutočne vyhľadá.

V čase pandémie sa ľudia potrebujúci pomoc zameriavali najmä na online psychologické poradne. Odborníci tak museli klásť väčší dôraz na pomoc cez internet a sústredili sa predovšetkým na prácu svojich online poradných tímov.

„Jednou z poradní, kde je vždy dostupná skupina psychológov, ktorí vedia okamžite pomôcť, je napr IPčko. Online poradňu a linku prvej pomoci Nezábudka má aj Liga za duševné zdravie.

Potrebné informácie poskytuje aj stránka bezdepresie.sk a ľudia sa môžu prostredníctvom e-mailu, cez webovú stránku alebo Facebook obrátiť aj na neziskovú organizáciu No more stigma, kde je takisto k dispozícii skupina psychológov a psychiatrov.

Rovnako je tu i možnosť telefonického kontaktu so svojím psychiatrom a praktické cvičenia prvej pomoci na doma, ktoré ľuďom s depresiou poradia jednotliví psychológovia a psychiatri,“ vymenoval psychológ Matúš Virčík.


Väčšina ľudí vyhľadá pomoc až po roku a pol

Človeku s príznakmi depresie trvá vraj priemerne zhruba rok a pol až dva, kým pomoc skutočne vyhľadá. Podľa Virčíka je to späté so skutočnosťou, že psychiatria je i v dnešnej dobe na Slovensku stigmatizovaná. Dôležité preto podľa neho je o depresii hovoriť ako o bežnom ochorení.


„Depresia nie je slabosť, je to ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktorým dnes na Slovensku trpí každý pätnásty človek, preto treba, aby ľudia vedeli, že pokiaľ vykazujú príznaky, nie je žiadna hanba vyhľadať odborníka. Malo by sa o tom hovoriť aj v reklamách, mali by sa spustiť astigmatizačné a prevenčné programy a mali by sa vo väčšej miere edukovať všeobecní lekári a lekári prvého kontaktu,“ uviedol psychológ.



Najčastejšia tohtoročná diagnóza v Európskej únii


„Depresia sa má podľa odhadov dostať na prvé miesto v rebríčku najčastejších diagnóz v EÚ za rok 2020. Teraz je, myslím, číslo dva, takže hovoriť o tomto ochorení je nesmierne dôležité,“ dodal Róbert Babeľa z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.


Na vážnosť ochorenia by mala pritom reagovať nielen širšia verejnosť, médiá a odborníci, ale aj zamestnávatelia. Odďaľovanie vyhľadania špecialistu sa totiž veľmi dotýka aj ich, nakoľko neproduktívni zamestnanci nevykazujú často i dlhodobo žiadny zisk.


„Veľmi zaujímavé, efektívne programy robia dnes hlavne väčšie, medzinárodné spoločnosti v zahraničí, kde sú sami zamestnanci školení na to, aby vedeli zachytiť prvé príznaky depresie u svojich kolegov. Títo sú zároveň medzi kolegami známi ako tí, na ktorých sa môžu druhí v prípade potreby obrátiť,“ priblížil Babeľa.

Najvyššie sú sociálne náklady

Zvyšovanie počtu pacientov s depresiou má pritom podľa štúdie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave výrazný vplyv nielen na zvyšovanie výdavkov zamestnávateľov, ale i na zdravotný a sociálny systém.


Celkové ročné náklady na všetkých pacientov s depresiou na Slovensku predstavujú viac ako 71 miliónov EUR, z toho priame, teda zdravotné, tvoria iba 32 percent. Hlavnú časť, 68 percent, tvoria nepriame, sociálne náklady.


„Skryté náklady v podobe sociálnych výdavkov na práceneschopnosť a stratu produktivity práce sú v prípade duševných ochorení a najmä depresie veľmi vysoké. V roku 2018 nás napríklad len PN-ky stáli asi 11,1 milióna eur,“ ozrejmil Babeľa.

Lieči sa len jeden z piatich

Dnes je zároveň podľa neho na Slovensku diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere len jeden z piatich ľudí trpiacich depresiou a nárast počtu ľudí s týmto ochorením v dôsledku pandémie môže toto číslo rapídne navýšiť, čo by mohlo spôsobiť i ďalší nárast celkových nákladov zamestnávateľov a štátu.


Z dlhodobého hľadiska preto Babeľa odporúča investovať do psychiatrie, tento krok je podľa neho dokonca nevyhnutný. „Pokiaľ by sa Slovensko rozhodlo do psychiatrie investovať počas nasledujúcich deviatich či desiatich rokov 30 miliónov eur, do toho istého času tu máme priamy dopad v hodnote 83 miliónov. Je to dlhodobá investícia, ktorá sa skutočne oplatí,“ zdôraznil.

Dlhé čakacie doby u špecialistov

Ďalším problémom, ktorý Slovákov trpiacich depresiou odrádza, sú dlhé čakacie doby u špecialistov. Pomocou v tomto smere by mohla byť zas telepsychiatria, ktorá by mohla byť napokon veľmi nápomocná i v prípade, že by nastala ďalšia pandémia. „V západných krajinách to už vo veľkom beží, my v tomto ešte trošku pokrivkávame, no myslím si, že práve pandémia koronavírusu telepsychiatriu naplno rozbehne a psychológovia a psychiatri budú vedieť z domu alebo zo svojej kancelárie poskytnúť psychoterapiu aj prostredníctvom videokonferenčného hovoru,“ skonštatoval Virčík.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie