• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Ruský útok na divadlo v Mariupoľe bol smrteľnejší, ako sa odhadovalo a obetí je oveľa viac

Ruský útok na divadlo v Mariupoľe bol smrteľnejší, ako sa odhadovalo a obetí je oveľa viac

Osud mesta momentálne „visí na vlásku" a úrady tvrdia, že počas ruského obliehania zahynulo zhruba 20-tisíc civilistov.

4.5.2022 (Webnoviny.sk) - Ruský útok na mariupoľské divadlo z polovice marca bol v skutočnosti oveľa smrteľnejší, ako sa pôvodne odhadovalo.

Zahynuli stovky ľudí

Vyšetrovanie agentúry AP našlo dôkazy, že v budove po ruskom bombardovaní zahynulo takmer 600 ľudí. Toto číslo je takmer dvojnásobok dosiaľ uvádzaného počtu obetí, pričom mnohí preživší uvádzajú ešte vyšší počet mŕtvych.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ukrajinská vláda na začiatku odhadla, že v divadle zomrelo asi 300 ľudí, a následne začala vyšetrovanie vojnových zločinov. Vyšetrovanie AP tiež vyvracia ruské tvrdenia, že divadlo zbombardovali ukrajinské sily alebo slúžilo ako ukrajinská vojenská základňa.

Najväčší protiletecký kryt v meste

Nikto zo svedkov nevidel ukrajinských vojakov operujúcich vo vnútri budovy, ani nikto nepochyboval o tom, že divadlo bolo zničené pri presne namierenom ruskom vzdušnom útoku na divadlo, o ktorom všetci vedeli, že je to najväčší protiletecký kryt v meste.

Mariupoľ sa stal symbolom devastácie spôsobenej ruskými silami a odporu Ukrajiny. Osud mesta momentálne „visí na vlásku" a úrady tvrdia, že počas ruského obliehania zahynulo zhruba 20-tisíc civilistov. Keďže Mariupoľ je odrezaný od sveta, mnohí sa obávajú, že bombardovanie divadla môže predznamenávať ďalšie vojnové zločiny, ktoré ešte neboli odhalené.

Lavrov vytočil Izraelčanov, Hitlera označil za žida a židovský národ za najväčších šíriteľov antisemitizmu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov si vyslúžil rozhnevanú reakciu Izraela po tom, ako v nedeľu konštatoval, že nacistický vodca Adolf Hitler mal „židovskú krv“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Opakovaná lož o denacifikácii Ukrajiny

„Konštatovanie ministra zahraničia Lavrova je neodpustiteľné a odporné a zároveň je to strašný historický omyl,“ reagoval izraelský šéf diplomacie Jair Lapid.

„Židia počas holokaustu nevraždili sami seba. Najnižšia forma rasizmu proti židom je obviniť ich samotných z antisemitizmu,“ dodal.

Lavrov sa tak vyjadril v nedeľu v talianskej televízii, kde zopakoval ruské tvrdenia, že cieľom ich invázie na Ukrajinu je „denacifikácia“ krajiny a odmietol protiargument, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu.

Lavrov šíri vo svete bludy

„On (Zelenskyj) argumentuje, že aký druh nacizmu by mohli mať, ak je on žid. Môžem sa mýliť, ale aj Hitler mal židovskú krv. Neznamená to absolútne nič. Múdri židovskí ľudia hovoria, že najzanietenejšími antisemitmi zvyčajne bývajú práve židia,“ skonštatoval Lavrov.

Izraelské ministerstvo zahraničia si v pondelok v súvislosti s týmito vyjadreniami predvolalo ruského veľvyslanca v Izraeli. Dani Dajan, ktorý je predsedom pamätníka obetí a hrdinov holokaustu Jad va-Šem, uviedol, že tvrdenie, že Hitler bol židovského pôvodu je „úplne nepodložené“ a zároveň odmietol ruské označovanie Ukrajincov za nacistov.

„Rovnako vážne je označovanie Ukrajincov všeobecne a najmä prezidenta Zelenského za nacistov. Toto, okrem iných vecí, je úplným prekrútením histórie a vážnou urážkou obetí nacizmu,“ napísal Dajan na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Veliteľ Palamar ocenil začiatok evakuácie z oceliarne Azovstaľ. Je tam veľa zranených, mŕtvych aj nedostatok vody

Zástupca veliteľa bataliónu Azov Sviatoslav Palamar, ktorý pomáha brániť poslednú baštu ukrajinského odporu v strategickom prístavnom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora, ocenil začiatok evakuácie ľudí z oceliarne Azovstaľ.

Tvrdí, že k niektorým zraneným vo fabrike bolo ťažké dostať sa.

„Sú tam sutiny. Nemáme žiadne špeciálne vybavenie. Pre vojakov je ťažké zdvihnúť tony vážiace kusy len rukami,“ povedal.

Každý má svoju úlohu

Oceliareň Azovstaľ je podľa Palamara posiaty mínami, raketami, delostreleckými granátmi a nevybuchnutou kazetovou muníciou. Spolu s bataliónom Azov bránia komplex aj policajti, pohraničníci, pobrežná stráž a 36. námorná brigáda.

„Niektorí strážia územie, niektorí bránia pokusom o útoky, niektorí sú zodpovední za prímerie, niektorí pomáhajú pri odstraňovaní trosiek pod ostreľovaním,“ poznamenal Palamar.

Prítomnosť civilistov komplikuje situáciu

Palamar tiež povedal, že boj komplikuje prítomnosť detí a civilistov. V oceliarni sa podľa neho nachádza veľa zranených ľudí, nie je dosť vody a vzduch páchne rozkladajúcimi sa telami. Zdôraznil, že bojovníci v oceliarni budú pokračovať v odpore, kým nedostanú rozkaz, aby to nerobili.


„Najlepším riešením v tejto situácii je naša evakuácia. Má zmysel pokračovať v tomto masakre?“ spýtal sa. Domnieva sa, že patová situácia v oceliarni zachránila veľa životov. „Pretože ak by sme to neurobili, predná línia by bola oveľa väčšia. Predná línia by bola v inej oblasti,“ podotkol Palamar.

Rusko chcelo systémom Stinger zostreliť civilné lietadlo, z útoku plánovalo obviniť Ukrajinu a Západ

Rusko plánovalo teroristický útok, pri ktorom chcelo zvaliť vinu na Ukrajinu. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) informovala, že zneškodnila ruskú sabotážnu prieskumnú skupinu, ktorá plánovala nad Ruskom alebo Bieloruskom zostreliť civilné lietadlo systémom protivzdušnej obrany Stinger vyvinutým v USA a obviniť z toho Ukrajinu a jej spojencov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ako uviedol hovorca SBU Artem Dechťarenko, činnosť sabotážnej skupiny koordinoval Rus Alexander Ťuterev, ktorý je členom generálneho štábu ruských ozbrojených síl a má prezývku „Mariňák“. Predtým sa podieľal na organizovaní série teroristických útokov v Odeskej oblasti.


Nepriateľskí agenti sa na jeho pokyn snažili nadviazať kontakty s predstaviteľmi ukrajinských ozbrojených síl, pričom sa snažili vystupovať ako vlasteneckí dobrovoľníci. Aby si získali dôveru Ukrajincov, poskytovali ukrajinskej armáde spoľahlivé a presné informácie o pozíciách a pohyboch čečenských jednotiek.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie