Ak by sa aliancia rozrástla o Fínsko a Švédsko, už by sa podľa podpredsedu ruskej bezpečnostnej rady nemohlo hovoriť o „bezjadrovom“ Baltskom mori.
Rusko sa vyhráža, že do Baltského mora navozí jadrové zbrane ak severania vstúpia do NATO
14.4.2022 (Webnoviny.sk) -
Ak sa Švédsko a Fínsko pridajú do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), Rusko bude musieť posilniť svoju obranu. Vyhlásil to podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev, podľa ktorého by sa naďalej nemohlo hovoriť o „bezjadrovom“ Baltskom mori, keďže „treba obnoviť rovnováhu“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
„Dodnes Rusko neprijalo také opatrenia a nechystalo sa na to,“ skonštatoval Medvedev. Fínsko aj Švédsko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyjadrili ich ochotu pridať sa k NATO. Americkí predstavitelia tvrdia, že by sa mohli stať súčasťou aliancie už v lete.
Vstup Švédska a Fínska do NATO by bol podľa europoslancov jasným odkazom do Ruska, Putin zjednotil štáty aliancie
Prípadný vstup Švédska a Fínska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) by bol silným gestom a jasným odkazom do Ruska o tom, že tamojšiemu lídrovi sa neustupuje. Agentúre SITA to povedali slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP).
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Michal Wiezik (PS/RE) konštatuje, že Európa každým dňom od vypuknutia vojny na Ukrajine ukazuje svoju jednotu a stáva sa silnejšou. Vstupom Fínska a Švédska by sa európsky priestor stal o niečo viac bezpečnejším a zjednotenejším. „Vyslalo by to tiež politický signál, že Putinovi sa neustupuje,“ dodal.
NATO je zárukou bezpečnosti a stability
Podľa Eugena Jurzycu (SaS/ECR) udalosti na Ukrajine ukázali, že kolektívna ochrana demokratických štátov s trhovou ekonomikou sa oplatí a je „osudovo dôležitá“. Podľa europoslanca to vysiela signál o tom, že na kolektívne bránenom území sa dlhodobo oplatí pracovať, podnikať, investovať a žiť.
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/S/D) tvrdí, že Putinovi sa podarilo zjednotiť štáty NATO, potvrdiť význam existencie aliancie tak, ako nikomu predtým. Pripomína, že NATO je zárukou bezpečnosti a stability.
„Zamedzuje tiež opätovnému rozpútavaniu starých konfliktov medzi niektorými jej členskými krajinami a predovšetkým odradzuje potenciálnych agresorov, bohužiaľ, na čele s nevyspytateľnou Ruskou federáciou, od realizácie akýchkoľvek imperiálnych ambícií voči jej členom,“ dodala.
Putin dosiahol opak
Ivan Štefanec (KDH/EPP) zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin dosiahol pravý opak toho, čo zamýšľal. Rozširovanie NATO o serióznych partnerov preto považuje za dobrú správu nielen pre členov NATO, ale aj pre občanov oboch severských krajín.
Podpredseda EP Michal Šimečka (PS/RE) poukázal, že členstvo Fínska a Švédska v NATO bude obojstranne výhodné. „Obe krajiny získajú najsilnejšie možné bezpečnostné záruky, a NATO získa 55-tisíc profesionálnych vojakov a vojačiek, ako aj fínsky delostrelecký arzenál, ktorý je najväčší v západnej Európe,“ doplnil.
Vstupom Švédska a Fínska do NATO by aliancia podľa Martina Hojsíka (PS/RE) získala dve spoľahlivé partnerské krajiny a posilnila by sa tak európska bezpečnosť. „To, že Putin dosiahol pravý, opak je len dôkazom krátkozrakosti a od reality odtrhnutom uvažovaní ruského diktátora,“ pripomenul.
Krajiny by získali záruku spoločnej obrany
To, že obe severské krajiny uvažujú o vstupe do NATO ukazuje, že sa obávajú ruskej agresie. „Ak sa tieto krajiny predsa rozhodnú o členstvo v NATO, tak by som tento krok vítal. Sú to stabilní partneri a verím, že členovia aliancie by ich bez problémov prijali,“ tvrdí Vladimír Bilčík (Spolu/EPP).
Poslankyňa EP Miriam Lexmann (KDH/EPP) hovorí, že kolektívna obrana dostala pre vojnu na Ukrajine nový rozmer a stala sa témou dňa aj pre krajiny, ktoré chceli byť doposiaľ neutrálne. „Švédsko a Fínsko boli aj doposiaľ silnými partnermi NATO a prispievali k spoločnej európskej bezpečnosti, čo by sa vstupom sformalizovalo a sami by získali záruku spoločnej obrany,“ uzavrela.
Najčítanejšia najnovšia správa
Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj
Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.
Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci
Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.
Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.
V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.
Návrat zahraničnej klientely
Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.
Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.
Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.
Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji
Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.
Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.
V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.
V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.
Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.
