• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Rusko sa vyhráža, že do Baltského mora navozí jadrové zbrane ak severania vstúpia do NATO

Rusko sa vyhráža, že do Baltského mora navozí jadrové zbrane ak severania vstúpia do NATO

Ak by sa aliancia rozrástla o Fínsko a Švédsko, už by sa podľa podpredsedu ruskej bezpečnostnej rady nemohlo hovoriť o „bezjadrovom“ Baltskom mori.

14.4.2022 (Webnoviny.sk) -

Ak sa Švédsko a Fínsko pridajú do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), Rusko bude musieť posilniť svoju obranu. Vyhlásil to podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev, podľa ktorého by sa naďalej nemohlo hovoriť o „bezjadrovom“ Baltskom mori, keďže „treba obnoviť rovnováhu“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Dodnes Rusko neprijalo také opatrenia a nechystalo sa na to,“ skonštatoval Medvedev. Fínsko aj Švédsko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyjadrili ich ochotu pridať sa k NATO. Americkí predstavitelia tvrdia, že by sa mohli stať súčasťou aliancie už v lete.

Vstup Švédska a Fínska do NATO by bol podľa europoslancov jasným odkazom do Ruska, Putin zjednotil štáty aliancie

Prípadný vstup Švédska a Fínska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) by bol silným gestom a jasným odkazom do Ruska o tom, že tamojšiemu lídrovi sa neustupuje. Agentúre SITA to povedali slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP).

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Michal Wiezik (PS/RE) konštatuje, že Európa každým dňom od vypuknutia vojny na Ukrajine ukazuje svoju jednotu a stáva sa silnejšou. Vstupom Fínska a Švédska by sa európsky priestor stal o niečo viac bezpečnejším a zjednotenejším. „Vyslalo by to tiež politický signál, že Putinovi sa neustupuje,“ dodal.

NATO je zárukou bezpečnosti a stability

Podľa Eugena Jurzycu (SaS/ECR) udalosti na Ukrajine ukázali, že kolektívna ochrana demokratických štátov s trhovou ekonomikou sa oplatí a je „osudovo dôležitá“. Podľa europoslanca to vysiela signál o tom, že na kolektívne bránenom území sa dlhodobo oplatí pracovať, podnikať, investovať a žiť.

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/S/D) tvrdí, že Putinovi sa podarilo zjednotiť štáty NATO, potvrdiť význam existencie aliancie tak, ako nikomu predtým. Pripomína, že NATO je zárukou bezpečnosti a stability.

„Zamedzuje tiež opätovnému rozpútavaniu starých konfliktov medzi niektorými jej členskými krajinami a predovšetkým odradzuje potenciálnych agresorov, bohužiaľ, na čele s nevyspytateľnou Ruskou federáciou, od realizácie akýchkoľvek imperiálnych ambícií voči jej členom,“ dodala.

Putin dosiahol opak

Ivan Štefanec (KDH/EPP) zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin dosiahol pravý opak toho, čo zamýšľal. Rozširovanie NATO o serióznych partnerov preto považuje za dobrú správu nielen pre členov NATO, ale aj pre občanov oboch severských krajín.

Podpredseda EP Michal Šimečka (PS/RE) poukázal, že členstvo Fínska a Švédska v NATO bude obojstranne výhodné. „Obe krajiny získajú najsilnejšie možné bezpečnostné záruky, a NATO získa 55-tisíc profesionálnych vojakov a vojačiek, ako aj fínsky delostrelecký arzenál, ktorý je najväčší v západnej Európe,“ doplnil.

Vstupom Švédska a Fínska do NATO by aliancia podľa Martina Hojsíka (PS/RE) získala dve spoľahlivé partnerské krajiny a posilnila by sa tak európska bezpečnosť. „To, že Putin dosiahol pravý, opak je len dôkazom krátkozrakosti a od reality odtrhnutom uvažovaní ruského diktátora,“ pripomenul.

Krajiny by získali záruku spoločnej obrany

To, že obe severské krajiny uvažujú o vstupe do NATO ukazuje, že sa obávajú ruskej agresie. „Ak sa tieto krajiny predsa rozhodnú o členstvo v NATO, tak by som tento krok vítal. Sú to stabilní partneri a verím, že členovia aliancie by ich bez problémov prijali,“ tvrdí Vladimír Bilčík (Spolu/EPP).


Poslankyňa EP Miriam Lexmann (KDH/EPP) hovorí, že kolektívna obrana dostala pre vojnu na Ukrajine nový rozmer a stala sa témou dňa aj pre krajiny, ktoré chceli byť doposiaľ neutrálne. „Švédsko a Fínsko boli aj doposiaľ silnými partnermi NATO a prispievali k spoločnej európskej bezpečnosti, čo by sa vstupom sformalizovalo a sami by získali záruku spoločnej obrany,“ uzavrela.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie