Operácie pod diplomatickým krytím sú tradične hlavným inštrumentom ruských spravodajských služieb v zahraničí a Moskva sa snaží využiť iné metódy, aby vynahradila pokles informácií od agentov.
Ruské špionážne operácie vo Fínsku sa oslabili, dopomohli k tomu striktné vízové a spravodajské obmedzenia
30.3.2023 (SITA.sk) - Vyhostenia príslušníkov ruských spravodajských služieb a vízové obmedzenia počas uplynulého roka značne oslabili ruskú špionáž vo Fínsku.
Vo štvrtok o tom informovala Fínska bezpečnostná a spravodajská služba (Supo), podľa ktorej jej schopnosť kompromitovať špionážne operácie v roku 2022 „zovrela“ ruské spravodajské služby v krajine.
Stanice zmenšili asi na polovicu
„Ruská spravodajská stanica (vo Fínsku) sa minulý rok zmenšila približne na polovicu svojej pôvodnej veľkosti,“ vyjadril sa riaditeľ Supo Antti Pelttari. Hlavným dôvodom poklesu boli podľa neho vyhostenia podozrivých špiónov a odmietnutia víz po rade jeho služby.
Supo uviedla, že klesajúci počet spravodajských agentov a obmedzenia cestovania cez rusko-fínsku hranicu počas vojny na Ukrajine výrazne podkopali operačné podmienky ruských špiónov vo Fínsku.
Operácie pod diplomatickým krytím sú tradične hlavným inštrumentom ruských spravodajských služieb v zahraničí a Moskva sa snaží využiť iné metódy, napríklad kybernetickú špionáž, aby vynahradila pokles informácií od agentov.
Diplomatické krytie
„Zatiaľ čo sa Rusko stále snaží umiestniť spravodajských dôstojníkov pod diplomatické krytie, bude musieť nájsť spôsoby, ako kompenzovať nedostatok spravodajských informácií od ľudí, ako napríklad čoraz častejšie prijímanie iných foriem tajných operácií v zahraničí,“ konštatoval Pelttari.
Rusko, Čína a „isté ďalšie krajiny“ sú podľa Supo najaktívnejší v spravodajských operáciách za účelom zberu informácií pre ich prospech a proti záujmom Fínska.
Najčítanejšia najnovšia správa
Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť, hovorí odborník o slovenskom zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva SR je z hľadiska čerpania eurofondov jedno z najslabších. V debate na konferencii Vizionári 2023 to uviedol odborník Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Peter Stachura.
Narážal tak na problémy spojené s výstavbou nemocnice Rázsochy a nesystematické čerpanie eurofondov. Podľa Stachuru je využitie peňazí z plánu obnovy povinnosťou štátu.
„Potrebujeme dofinancovať zdravotníctvo, bez toho sa to nedá. Zdravotníctvo musí byť prioritou budúcej vlády,“ tvrdí.
Financovanie banálnych vyšetrení
Zdravotníctvo na Slovensku podľa Stachuru nezvláda financovanie banálnych vyšetrení a problém je v nesystematickosti.
„Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť. Máme nadbytočné množstvo CT vyšetrení, MR vyšetrení a predoperačné vyšetrenia robíme duplicitne. Robotická chirurgia sa rozbieha ako huby po daždi. Tieto veci sa musia zadefinovať, kde to má zmysel a kde to zmysel nemá,“ zdôraznil.
Preventívne prehliadky
Expert KDH sa vyjadril aj k téme primárnych prevencií na Slovensku. Problémom podľa neho je to, že sa nemerajú žiadne dáta z preventívnych prehliadok.
„Nemeriame, čo vlastne z tej preventívy máme. Nevieme, aké sú dáta, nechávame ľudí chodiť na preventívne prehliadky a nevieme, čo z toho majú, či naozaj máme záchyt nejakých ochorení,“ povedal.
Na racionálnom nastavení systému sa podľa Stachuru vedia ušetriť zdroje v zdravotníckom sektore.
