• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Ruská armáda na Ukrajine ukazuje úžasnú neschopnosť bojovať a viesť modernú obrnenú vojnu

Ruská armáda na Ukrajine ukazuje úžasnú neschopnosť bojovať a viesť modernú obrnenú vojnu

Ruský prezident Vladimir Putin nemá na konte žiadny strategický cieľ.

7.4.2022 (Webnoviny.sk) - Ruské vojská sa už úplne stiahli z oblasti Kyjeva a Černihiva na severe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na americké ministerstvo obrany.

Obrovský neúspech

Rusi nedokázali dobyť ukrajinskú metropolu, čo pre Moskvu znamená obrovský vojenský neúspech v doterajšom priebehu invázie na Ukrajinu.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

„Ruské sily sa úplne stiahli z oblastí pri Kyjeve a Černihive, aby sa znovu skonsolidovali a preskupili v Bielorusku a Rusku," povedal v stredu novinárom hovorca Pentagonu John Kirby.

Dodal, že okrem Kyjeva sa Rusom nepodarilo získať ani druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. „Prevzali kontrolu akurát nad menšími mestami," pripomenul Kirby a doplnil, že ruský prezident Vladimir Putin nemá na konte žiadny strategický cieľ.

Konvoj pri Kyjeve

Zo 130 ruských práporov, ktoré boli vyslané na Ukrajinu, sa stále viac ako 80 nachádza v krajine, uviedol Pentagon. Ako povedal Peter Mansoor, profesor a vojenský historik na univerzite v Ohiu, Rusi podcenili počet potrebných vojakov a preukázali „úžasnú neschopnosť" vykonávať základné vojenské funkcie.

Veľmi zle podľa neho odhadli, čo by bolo potrebné na víťazstvo v bitke o Kyjev. „Ukázalo sa, že Rusi sú úplne neschopní viesť modernú obrnenú vojnu," podotkol Mansoor, ktorý si myslí, že Moskva sa po tomto neúspechu tak skoro nepokúsi o dobytie Kyjeva.


Kirby tiež uviedol, že niekoľko desiatok kilometrov dlhý ruský konvoj pri Kyjeve, ktorý v začiatkoch vojny na Ukrajine vzbudzoval obavy, v skutočnosti nikdy neposkytol akékoľvek zásoby žiadnej ruskej jednotke a postarali sa o to ukrajinskí vojaci. „Tí veľmi rýchlo zastavili tento konvoj tým, že boli obratní, ničili mosty, narážali do vedúcich vozidiel a zastavovali ich pohyb," povedal a dodal, že konvoju neprišli na pomoc žiadne ruské sily.

Kremeľ považuje západné sankcie za neoprávnené a idú „za hranicu rozumu“

Kremeľ tvrdí, že Západ uvalením sankcií na ruského prezidenta Vladimira Putina ukázal, že prišiel o zdravý rozum.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu v televíznych prejavoch uviedol, že sankcie proti Putinovi idú „za hranicu rozumu“ a dodal, že ukázali, že Západ je „schopný akejkoľvek hlúposti“.

Peskov dodal, že stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským je „hypoteticky možné“, keď vyjednávači z oboch krajín pripravia návrh dohody, o ktorej sa bude diskutovať.

Slováci vidia na záberoch z Ukrajiny aj zaplatených hercov a herečky. Tretina si myslí, že vojnu vyvolali západné mocnosti

Viac ako 30 percent Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu.


Prokremeľskému naratívu ospravedlňujúcemu či obhajujúcemu zapojenie ruských vojsk na Ukrajine celkovo dôveruje 22 percent oslovených respondentov, pričom do značnej miery záleží od obsahu konkrétnej správy.


Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV), ktorý sa uskutočnil 22. – 24. marca na vzorke 900 respondentov.

Zinscenovaná vojna či genocída na Donbase

Hovorkyňa SAV Katarína Gáliková doplnila, že viac aj o tejto téme sa môžu záujemcovia dozvedieť v stredu (30. marca) o 18:00 v rámci SAVinci kaviarne na tému Hoaxy a propaganda.

Vedeckú kaviareň, na ktorej sa zúčastnia aj autori prieskumu Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, môžu záujemcovia sledovať online v profile SAV na sociálnej sieti. Šrol spresnil, že najnižšiu dôveru našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).

„Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent), alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ priblížil.

Ruskí sympatizanti

Zároveň predbežné analýzy poukázali aj na to, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu.

Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, avšak Šrol zdôraznil, že nejde o kľúčovú premennú a takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.


Prieskum tiež ukázal, že dôvera prokremeľským naratívom je spojená so sympatiami voči Rusku. Šrol poznamenal, že vyššiu dôveru vidia aj u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku bolo lepšie za bývalého režimu oproti súčasnosti.

Fanúšikovia konšpirácií o koronavíruse

Zároveň títo ľudia uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou.

„Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ zhodnotil výskumník.


Vedci si vo výsledkoch prieskumu všimli aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.

„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach,“ vysvetlil Šrol.


Tieto informačné kanály sú podľa neho na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.


Danko chce nechať celý konflikt na Rusov a Ukrajincov, súhlasí s Orbánom a zbrane by im neposielal



Invázia na Ukrajine už ukazuje svoje prvé negatívne dopady, analytik varuje pred výpadkami niektorých surovín z Ruska



Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu


Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny



Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie