• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Rusi sa dopustili vojnového zločinu zbombardovaním divadla v Mariupole, v sutinách zomrelo 300 civilistov vrátane detí

Rusi sa dopustili vojnového zločinu zbombardovaním divadla v Mariupole, v sutinách zomrelo 300 civilistov vrátane detí

Pred budovou divadla bolo navyše v ruštine napísané slovo DETI.

25.3.2022 (Webnoviny.sk) - Pri ruskom nálete zo 16. marca na mariupoľské divadlo, ktoré slúžilo ako protiletecký kryt, prišlo o život približne 300 civilistov.

Na Telegrame o tom v piatok informovali predstavitelia mesta Mariupoľ. Bezprostredne po oznámení nebolo jasné, či záchranári už dokončili odstraňovanie trosiek a pátranie v sutinách.

Útok na mariupoľské divadlo bol podľa viacerých zahraničných pozorovateľov cielený, čo by znamenalo, že to bol vojnový zločin.

Pred budovou bolo navyše v ruštine napísané slovo deti. Krátko po nálete komisárka ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisová uviedla, že v budove sa ukrývalo viac ako 1 300 ľudí.

Putin musí byť šokujúco sklamaný zo svojej armády, Gates hovorí o problémoch s velením aj mizernej taktike

Ruský prezident Vladimir Putin „musí byť šokujúco sklamaný" výkonom svojej armády. Myslí si to niekdajší riaditeľ americkej spravodajskej služby CIA Robert Gates. „Na Ukrajine vidíme brancov, ktorí nevedia, prečo tam sú. Nie sú veľmi dobre vycvičení a majú obrovské problémy s velením a riadením a taktiež neuveriteľne mizernú taktiku," poznamenal Gates.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Po dvoch desaťročiach modernizácie a profesionalizácie sa Putinove sily ukazujú ako zle pripravené, zle koordinované a prekvapivo zastaviteľné.

Rozsah doterajších strát ruských vojakov na Ukrajine nie je detailne známy. Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) odhaduje, že za prvé štyri týždne zahynulo 7-tisíc až 15-tisíc ruských vojakov, čo je potenciálne toľko, koľko Rusko stratilo počas celej 10-ročnej invázie v Afganistane.

Celkovo mohlo Rusko doteraz na bojisku prísť o 30-tisíc až 40-tisíc vojakov. Tento údaj pritom zahŕňa zabitých a zranených, ale aj zajatých a nezvestných vojakov.

Raab: Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že možno strávia zvyšok života za mrežami

Veľká Británia posilňuje svoju podporu vyšetrovaniu Medzinárodného trestného súdu (ICC) týkajúceho sa páchania vojnových zločinov na Ukrajine prostredníctvom finančných prostriedkov aj špecialistov.

Vojnové zločiny

Britský vicepremiér Dominic Raab sa vo štvrtok v Haagu stretne s ministrami z celého sveta s cieľom ukázať podporu pokračujúcemu vyšetrovaniu ICC.


Stretnutie sa pritom koná deň po tom, ako americký šéf diplomacie Antony Blinken informoval, že ruskí vojaci na Ukrajine podľa administratívy prezidenta Bidena páchajú vojnové zločiny a Spojené štáty budú spolupracovať na stíhaní páchateľov.

Spojené štáty síce nie sú členským štátom ICC, no môžu pomáhať napríklad so zhromažďovaním dôkazov proti ruským silám.

Koalícia medzinárodných partnerov

Veľká Británia, ktorá je členským štátom, podľa Raaba poskytne ICC dodatočné finančné prostriedky vo výške jedného milióna libier a pridelí vojakov so špecializáciou na zber spravodajských informácií, aby súdu pomohli odhaliť dôkazy o vojnových zločinoch.


Na pomoc s vyšetrovaním mobilizujú aj tím vyšetrujúci vojnové zločiny, pôsobiaci pri protiteroristickej jednotke metropolitnej polície.


„Spojené kráľovstvo dnes spája koalíciu medzinárodných partnerov, aby poskytli financovanie a posily z radov vyšetrovateľov pre posilnenie vyšetrovania možných vojnových zločinov na Ukrajine," skonštatoval Raab pred stretnutím a dodal, že „prezident Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že budú niesť zodpovednosť za svoje činy a hrozí im, že strávia zvyšok života za mrežami".


Hlavný prokurátor ICC Karim Khan tento mesiac spustil vyšetrovanie po tom, ako ho o to formálne požiadali desiatky členských krajín.

(1 EUR = 0,83280 GBP)

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.


Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.


Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie