• Dnes je: Štvrtok 29. februára 2024 meniny má Radomír

Rusi sa dali na ústup zo strategického Hadieho ostrova, vraj je to gesto dobrej vôle

Rusi sa dali na ústup zo strategického Hadieho ostrova, vraj je to gesto dobrej vôle

Moskva tvrdí, že ústup predstavuje „gesto dobrej vôle“, aby Rusko ukázalo, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny.

30.6.2022 (Webnoviny.sk) - Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že stiahlo svoje jednotky z Hadieho ostrova v Čiernom mori. Rusi na spomenutom území čelili mohutnému ukrajinskému ostreľovaniu.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Moskva však tvrdí, že ústup predstavuje „gesto dobrej vôle“, aby Rusko ukázalo, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny.

Ukrajinská armáda tvrdí, že na Haďom ostrove zničila ruský raketový systém, húfnice a ďalšie ruské vybavenie. Rusi údajne urýchlene evakuovali zvyšok personálu na ostrove pomocou motorových člnov.

Hadí ostrov

Hadí ostrov leží v severozápadnej časti Čierneho mora, asi 50 kilometrov od južného cípu ukrajinskej pevniny a 300 kilometrov západne od anektovaného polostrova Krym. Hoci má rozlohu iba 18 hektárov, má veľký strategický význam.

Vojna na Ukrajine: Putin má stále rovnaké ciele, ale ruské jednotky sú oslabené a postupujú pomaly

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ruské sily momentálne ovládajú približne 97 percent Luhanskej oblasti a podľa ukrajinských predstaviteľov a vojenských analytikov sa zdá, že Rusko aktuálne kontroluje zhruba polovicu Doneckej oblasti. Oba regióny spoločne tvoria Donbas, kedysi priemyselné srdce Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin chce stále dobyť väčšinu Ukrajiny, domnievajú sa americké spravodajské agentúry. Jednotky Kremľa sú však bojom natoľko oslabené, že podľa amerických predstaviteľov sú schopné len pomalým tempom dosahovať územné zisky. Referuje o tom spravodajský web BBC.


Podľa riaditeľky americkej národnej spravodajskej služby Avril Hainesovej „vojna môže trvať dlho“ a Putin má stále rovnaké ciele, aké mal na začiatku konfliktu – obsadiť väčšinu Ukrajiny.


Tvrdí však, že je nepravdepodobné, že Rusko tento cieľ v dohľadnom čase dosiahne. „Vnímame nesúlad medzi Putinovými krátkodobými vojenskými cieľmi v tejto oblasti a jeho vojenskou kapacitou, akýsi nesúlad medzi jeho ambíciami a tým, čo je armáda schopná dosiahnuť,“ povedala Hainesová.

Rusko chcelo pôvodne dobyť Kyjev, no zlyhalo, a tak sa neskôr zameralo na obsadenie územia Donbasu na východe Ukrajiny, o ktorom Putin falošne a bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že tam Ukrajina spáchala genocídu na rusky hovoriacom obyvateľstve. Ruské sily tam dosiahli územné zisky a nedávno ovládli mesto Sjevjerodoneck, ale ich postup bol pomalý a ukrajinské sily kládli silný odpor.


Ukrajina v rámci dosiaľ najväčšej výmeny zajatcov oslobodila 144 vojakov. Na komunikačnej platforme Telegram o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany. Medzi oslobodenými sa nachádza i 95 obrancov mariupoľskej oceliarne Azovstaľ, vrátane 43 bojovníkov z bataliónu Azov. Väčšina prepustených vojakov je ťažko zranená. Najstarší z prepustených má 65 rokov, najmladší iba 19.


Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu 29. júna celkovo 3 425 osôb. Z toho bolo 796 mužov, 2 067 žien a 562 detí. O dočasné útočisko požiadalo 167 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo v stredu hraničnými priechodmi viac ako 3 600 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.


Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 99 policajtov, 25 hasičov, 95 colníkov, 90 vojakov, 45 dobrovoľníkov a 27 zamestnancov migračného úradu.


Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu 24. februára prekročilo takmer 562-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 83 600 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 310-tisíc osôb.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ocenil oficiálne pozvanie na vstup Švédska i Fínska do Severotatlantickej aliancie (NATO).


„Na samite v Madride sme sa posunuli bližšie k rozšíreniu NATO o dve ekonomicky a tiež vojensky silné krajiny. Švédsko a Fínsko dostali oficiálnu pozvánku vstúpiť do najsilnejšej obrannej aliancie na svete. Ich záujem o vstup je obrovským gestom opodstatnenia Aliancie a jej správneho hodnotového nastavenia,“ uviedol Naď na sociálnej sieti.


Vstupom Švédska a Fínska bude podľa ministra obrany silnejšie aj Slovensko. „Vieme užšie spolupracovať, pomáhať si vo vojenských spôsobilostiach a byť si nápomocní v krízových situáciách. Verím, že sa proces podarí dotiahnuť do zdarného konca a už čoskoro sa budeme môcť tešiť zo správneho kroku, ktorým si budeme bližšie ako kedykoľvek predtým,“ dodal Naď.


Severoatlantická aliancia formálne pozvala Švédsko a Fínsko, aby sa pridali k aliancii po tom, ako Turecko stiahlo svoje námietky. V spoločnom vyhlásení to 29. júna oznámili lídri krajín vo vojenskej aliancii. „Dnes sme sa rozhodli pozvať Fínsko a Švédsko, aby sa stali členmi NATO, a súhlasili sme s podpísaním prístupových protokolov,“ uvádza sa v stanovisku. V ňom lídri tiež argumentujú, že vstup severských krajín do NATO im poskytne viac bezpečia, aliancia bude vďaka nemu silnejšia a euro-atlantická oblasť bezpečnejšia.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa už v stredu vyjadril, že po pozvaní bude potrebný ratifikačný proces v 30 členských parlamentoch. „To vždy zaberie určitý čas, ale očakávam, že aj to pôjde dosť rýchlo, pretože spojenci sú pripravení snažiť sa zrealizovať tento proces tak rýchlo, ako je to možné,“ dodal.


Rusko si v stredu predvolalo nórskeho veľvyslanca v Moskve, aby mu adresovalo sťažnosť týkajúcu sa prístupu do ruskej arktickej osady, pri ktorej ťaží uhlie. Cesta doň vedie cez nórske územie, no momentálne sa tam Rusi nemôžu dostať.


Osada Barentsburg sa nachádza na súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne. Toto územie patriace do Nórskeho kráľovstva sa nachádza viac ako 800 kilometrov severne od nórskej pevniny. Podľa zmluvy z roku 1920 má Nórsko suverenitu nad súostrovím, ale ostatné signatárske krajiny majú právo využívať jeho prírodné zdroje.


Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila sankcie na viaceré ruské produkty. Nórsko síce nie je členom EÚ, ale vo väčšine otázok drží líniu únie.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Prokurátor vydal pokyn na opätovné obvinenie piatich zo siedmich osôb v kauze Gorila

prokurator vydal pokyn na opatovne obvinenie piatich zo siedmich osob v kauze gorila

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Alexander Feník vydal pokyn na opätovné obvinenie piatich zo siedmich osôb, ktorým bolo v kauze Gorila zrušené obvinenie. Uviedol to na utorkovom brífingu na pôde ÚŠP v Pezinku. „Ja som sa stotožnil s väčšinou tých podozrení," povedal.

Dôvod na zrušenie obvinenia siedmim osobám bol podľa neho čisto formálno-procesný. Doplnil, že je potrebné, aby podozrenia voči osobám boli preverené procesne čistým spôsobom. Pokiaľ ide o dve osoby, ktorým by obvinenie nemalo byť vznesené, Feník konštatuje nedostatočný dôkazný stav. „V prípade týchto osôb sa jednalo o podozrenie na porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku," uviedol prokurátor.

Dôvod na zrušenie obvinení

Dôvodom na zrušenie obvinení podľa Feníka konkrétne bolo, že vyšetrovateľka prípadu Martina Babacsová v období rokov 2018 až 2022 pôsobila ako obecná poslankyňa, pričom za výkon funkcie poberala odmenu. V takomto prípade sa jej však podľa prokurátora zo zákona prerušuje výkon funkcie.

Viaceré úkony v rámci vyšetrovania tak budú musieť byť zopakované. Podľa neho však ide v tomto prípade o „relatívne v normálnom čase ukončené vyšetrovanie", pričom by mohlo byť ukončené do roku alebo roku a pol.

Dve rozhodnutia o sťažnostiach

V trestnej veci vyšetrovanej špecializovaným tímom Gorila dozorujúci prokurátor v uplynulých dňoch vydal dve rozhodnutia o sťažnostiach proti vzneseným obvineniam, pričom dve sťažnosti obvinených, týkajúcich sa uznesení o vznesení obvinenia z apríla 2023, zamietol ako nedôvodné, a na podklade ďalších siedmich sťažností napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia z novembra 2022 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Informovala o tom v pondelok 19. februára hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

Zároveň dozorujúci prokurátor vo vzťahu k podozrivým konaniam, ktoré boli predmetom zrušeného uznesenia, vydal pokyn na ďalší procesný postup za účelom odstránenia nedostatkov formálno-procesného charakteru, pre ktoré dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia vyšetrovateľky,“ uviedla Drobová.

Opätovné vznesenie obvinenia

K zrušeniu jedného z uznesení vyšetrovateľky došlo podľa nej v záujme zamedzenia pochybnosti o procesnej čistote postupu a stavu pri vydaní uznesenia.

Súčasne uložený pokyn smeruje k opätovnému vzneseniu obvinenia (ak tomu nebude brániť zmena v úprave premlčacích dôb v prípade nadobudnutia platnosti a účinnosti aktuálne prejednávanej novely Trestného zákona) proti tým podozrivým, u ktorých to opodstatňuje doposiaľ nazhromaždený dôkazný materiál, za súčasného odstránenia aj menej podstatných nedostatkov formulácie skutkového stavu a cizelácie právnej kvalifikácie,“ vysvetlila hovorkyňa.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila ešte v novembri 2022 finančníka Jaroslava Haščáka, bývalého ministra hospodárska Jirka Malchárka, bývalú predsedníčku výkonného výboru Fondu národného majetku SR Annu Bubeníkovú a ďalšie osoby zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Haščák čelil tiež obvineniu pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Celkovo vo veci obvinili sedem osôb.

Jirko Malchárek a Anna Bubeníková boli okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Ďalším obvineným bol bývalý člen výkonného výboru Fondu národného majetku Jozef Jurica. Ten bol tiež obvinený zo založenia zločineckej skupiny, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Medzi obvinenými figuruje bývalý podpredseda výkonného výboru štátneho Fondu národného majetku z čias vlády SDKÚ Peter Huňor. NAKA ho stíhala okrem založenia zločineckej skupiny aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Obvinení boli aj Vladimír Rigász a Stanislav Reguli pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.


Počasie