18.9.2023 (SITA.sk) - V bojoch na bachmutskom fronte boli porazené a znefunkčnené niektoré z najpripravenejších jednotiek Ruskej federácie. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj.

Dodal však, že nepriateľ sa neprestáva snažiť o získanie stratených pozícií. Podľa Syrského je všeobecná situácia vo východnom smere naďalej zložitá.

Ruskí okupanti sa nevzdali úmyslov obnoviť útočné akcie v smere na Kupiansk a Lyman, zvlášť po tom, ako v uplynulých dňoch Ukrajinci oslobodili ďalšie dve dediny v oblasti - Andrijivku a Kliščijivku.

„V dôsledku úspešných akcií ukrajinských jednotiek bola prelomená obranná línia nepriateľa, ktorú sa pokúsil uzavrieť, pričom do boja hodil všetky dostupné zálohy,“ zdôraznil Syrskyj.

„Samozrejme, pokračujeme v postupe. Toto je len ďalší krok na ceste k úplnému oslobodeniu našich území.“

Protiruské sankcie nezabrali ako sa očakávalo, zaznelo z Ukrajiny. Chce to tvrdú ranu jeho devízovým príjmom

Prognózy zo začiatku vojny na Ukrajine o tom, že Rusko pod vplyvom sankcií zažije 30-percentný pokles produkcie ropy, jeho HDP sa zníži o 15 % a dovoz do krajiny sa prepadne o polovicu, sa zatiaľ nenaplnili.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, v súčasnosti sa Rusi vysmievajú týmto prognózam rovnakým spôsobom, ako sa Ukrajinci smiali z ruských plánov „dobyť Kyjiv za tri dni“.

„Západné sankcie sa ukázali ako príliš veľký kompromis. Od niektorých obmedzení sa upustilo, iné neboli dostatočne presadzované, takže zostalo veľa medzier a niektoré boli odložené o rok alebo dokonca o dva, čím sa agresorovi poskytol čas na prispôsobenie sa. V konečnom dôsledku, namiesto toho, aby Rusko čelilo spravodlivosti za svoju vojenskú agresiu, v minulom roku ešte zvýšilo svoje zisky,“ tvrdí spomenutý zdroj.

Rekordný export v histórii Ruska

Ruský export v roku 2022 neklesol, ale vzrástol o 20 %. V skutočnosti si Rusko vybralo najlepší možný čas na rozpútanie veľkej vojny – počas vrcholu globálnej inflácie.

Globálny priemysel sa zotavoval z COVID-19, kľúčové sadzby centrálnych bánk boli nízke a každý potreboval komodity a mal prostriedky, aby si ich mohol dovoliť, takže ceny rástli, tvrdí Ukrajinská pravda.

V minulom roku dosiahol ruský export 591 miliárd dolárov (USD), čo je rekord v histórii Ruska.

Globálna inflácia sa do konca roka upokojila a napokon vstúpilo do platnosti energetické embargo. Ruský export dostal zásah.

Späť na predvojnovú úroveň

Za prvý polrok 2023 vývoz z Ruska klesol na 206 miliárd USD, čo je pokles z 306 miliárd USD v rovnakom období predchádzajúceho roka.

„Okamžitý pokles o 30 %. Znamená to, že sankcie boli účinné? Áno aj nie. Rusko sa vlastne len vrátilo na predvojnovú úroveň exportu. Súdiac čisto podľa čísel, sankcie ruskému exportu neublížili, skôr odrezali jeho rast zisku a vrátili ho na úroveň z roku 2021,“ poznamenáva Ukrajinská pravda.

V súvislosti s importom ekonómovia očakávali, že dovoz klesne minimálne o tretinu do konca roka 2022. Tento odhad sa ukázal ako nepresný. Dovoz do Ruska sa do konca minulého roka znížil len o 13 %.

Na porovnanie, pokles počas finančnej krízy v rokoch 2009 a 2015 bol trikrát väčší. V prvej polovici roku 2023 sa dovoz z Ruska stabilizoval späť na predkrízovú úroveň z roku 2021.

Dodávky sa predlžujú a dražejú

V porovnaní júla 2023 s júlom 2021 klesla dodávka elektrických strojov a komponentov o 27 %, počítačov o 13 %, nástrojov a prístrojov o 46 % a dopravných zariadení o 70 %.

Pravdepodobne tým utrpela aj kvalita tohto tovaru, keďže Rusko muselo nahradiť stratený dovoz výrobkami vyrobenými v Číne. Nie je však možné určiť, aká časť tohto tovaru je skutočne čínska a čo sa dováža z iných západných krajín.

Rusko si zároveň zachovalo svoju schopnosť vyrábať nové technologické zbrane, hoci teraz trvá príchod komponentov dlhšie a sú drahšie.

Čipy si cestu do Ruska nájdu

Elektronické súčiastky pre zbrane sa tiež dostávajú do Ruska cez reťaz sprostredkovateľov. Hoci západné krajiny zakazujú ich predaj do Ruska, čipy si stále nachádzajú cestu do ruských tovární, najmä cez Turecko, Čínu, Kirgizsko, Kazachstan, Uzbekistan a ďalšie neutrálne krajiny.

Obchodná bilancia Ruskej federácie dosiahla v prvom polroku 2023 dovedna 57 miliárd USD, čo je len o 15 % menej ako v rovnakom období roku 2021.

Keďže Rusko stále vyváža viac tovaru ako nakupuje, ruská centrálna banka má príležitosť na doplnenie svojich zásob.

„Ruské inštitúcie nazhromaždili nové zahraničné aktíva v hodnote okolo 150 miliárd USD počas celého sankčného režimu. Hoci sankcie fakticky zmrazili významnú časť ruských predvojnových rezervných zásob, nezastavili nové toky," hovorí profesorka Lidija Lisovská.

Pokles exportu a nárast importu

Ruská ekonomika vo všeobecnosti smeruje k poklesu exportu a rastúcemu importu. Krajina má menej cudzej meny, takže ruský rubeľ devalvoval na 100 RUB za 1 USD.

Ruská centrálna banka však môže kedykoľvek použiť svoje naakumulované rezervy na stabilizáciu výmenného kurzu, ak to bude považovať za potrebné.

"Pokiaľ si Rusko udržiava obchodný prebytok, je mu jedno, či jeho aktíva na Západe zamrznú. Tento krok zostane do istej miery symbolický, pokiaľ bude agresor dostávať zisky z medzinárodného obchodu. Len tvrdá rana devízovým príjmom môže spôsobiť agresorovi skutočnú škodu,“ povedal Viktor Koziuk, bývalý člen Rady národnej banky Ukrajiny.

Žiadajú radikálnejšie metódy

Sankcie sa dostali do štádia, keď každé ďalšie obmedzenie môže zasiahnuť Rusko aj západné krajiny. Zo súčasného stavu však bude mať úžitok iba Rusko.

„Čo sa s tým dá robiť? Ukrajinci už od začiatku vojny navrhujú radikálnejšie metódy,“ tvrdí Ukrajinská pravda a poukazuje na úplné zastavenie obchodu s Ruskom a odpojenie všetkých ruských bánk od systému SWIFT.

„Napríklad ruský vývoz plynu je vysoko závislý od Európy a bude trvať mnoho rokov, kým sa presunie úplne do Číny. Tromf na podstatné zníženie produkcie plynu v Rusku, jedného z jeho najvýznamnejších zdrojov devíz, je teraz v rukách západných krajín,“ konštatuje Ukrajinská pravda.

Zároveň dodáva, že ak západní spojenci Ukrajiny chcú, aby mali „druhý vietor“ v boji proti agresorovi, musia zmeniť svoj postoj k tejto vojne tým, že budú pracovať na svojich predchádzajúcich chybách a prijmú nové, rozhodnejšie sankcie proti Kremľu.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

4.10.2023 (SITA.sk) - Rokovania s preferovanými koaličnými partnermi sa rozbehli. Víťaz parlamentných volieb strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) nenarazila na zásadné programové rozdiely, okomentoval povolebný vývoj jej predseda Robert Fico.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

Predseda Smeru-SD tvrdí, že v záujme dobrej programovej prípravy kontaktoval predsedu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Premiéra požiadal o súčinnosť pri poskytnutí aktuálnych informácií o vývoji verejných financií.

„Dnes sa odborný tím Smeru-SD stretne s ministrom financií Michalom Horváthom. Základom akéhokoľvek programu vlády musia byť presné údaje a kvalifikované odhady. Zdôrazňujeme, že konsolidácia verejných financií nemôže ísť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu ľudí," uviedol Fico.

Fico má síce v rukách najlepšie karty, ale Šimečka má po prvom kole neformálnych rozhovorov aj dobré správy

V sondovaní možnosti koalície bez Smeru-SD bude Progresívne Slovensko (PS) pokračovať aj napriek menšej pravdepodobnosti.

Uviedol to predseda PS Michal Šimečka, ktorý v utorok dokončil prvé kolo neformálnych rozhovorov s predsedami strán budúcej možnej koalície.

„Dobrou správou je, že zo všetkých strán je potvrdený záujem pokračovať v rozhovoroch a nenarazili sme na požiadavku, o ktorej by sme sa nevedeli ďalej rozprávať.

Najlepšie karty má však v rukách stále Robert Fico - je víťaz volieb, disponuje najväčším počtom mandátom, aj poverením od pani prezidentky," uviedol Šimečka s tým, že PS do toho pôjde bez červených čiar s úprimným zájmom dohodnúť sa.

O ďalších kolách rozhovorov a spätnej väzbe od partnerov bude Šimečka verejnosť súhrnne informovať.

Majerský: V tejto chvíli sa javí, že KDH mieri do opozície

V tejto chvíli sa javí, že Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) mieri do opozície. Povedal to v utorok po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou predseda KDH Milan Majerský.

Možnosť koalície s PS stále existuje

Možnosť alternatívnej koalície Progresívne Slovensko – Hlas-SD – KDH – SaS podľa neho stále existuje, no vyžadovalo by si to veľkú mieru kompromisu zo strany liberálnych strán, ktoré by museli ustúpiť z niektorých svojich požiadaviek.

„Pri štvorkoalícii je veľa otázok, ktoré nie sú zodpovedané a v niektorých otázkach sú priepastné rozdiely medzi politickými stranami. Práve preto si nemyslím, že to bude jednoduchá dohoda,“ povedal Majerský.

Šéf KDH zdôraznil, že nechcú svojich viac ako 200-tisíc konzervatívnych voličov sklamať. Byť v liberálno-progresívnej vláde by nebolo pre nich jednoduché a nechcú zahodiť polku svojho programu, na ktorý získali voličov.

„Ak bude zachovaná veľká miera kompromisu zo strany ostatných subjektov, vtedy sme ochotní debatovať o tom, aby neboli opakované voľby,“ povedal Majerský.

„Oťukávačka“ so Šimečkom

Pozvanie od predsedu víťaznej strany Smer-SD Roberta Fica na rokovanie zatiaľ nedostal. Stretol sa však už s lídrom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. Podľa jeho slov to bola „oťukávačka“.

Majerský zdôraznil, že rozhodnutie KDH nejsť do vlády so Smerom, sa nezmenilo ani po voľbách. Konečné slovo však bude mať až celoslovenská rada hnutia, ktorá zasadne 14. októbra. Podľa neho to nie je neskorý termín.

Robert Fico však dostal od prezidentky na zostavenie vlády 14 dní. „Čo sa týka prípadnej koalície Smer, Hlas a KDH, my sme pozvánku na takéto stretnutie ešte ani nedostali. Ale naše rozhodnutie spred volieb nebolo zmenené a stojíme si za ním,“ vyhlásil Majerský.

Zároveň dodal, že aj po voľbách naďalej zostáva prešovským županom. „Aj všetci ostatní šiesti župani, ktorí boli zvolení aj za poslancov Národnej rady SR, myslím, zostávajú zároveň aj županmi. Takže, dá sa to,“ uviedol.