Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období, pričom od letného času sa očakávali energetické úspory.
Ručičky hodiniek sa posunú dopredu, prechod na letný čas spôsobí hodinové "meškanie" troch nočných vlakov
V noci zo soboty 25. marca na nedeľu 26. marca sa mení stredoeurópsky čas na letný, čo sa dotkne troch nočných vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Ručičky hodiniek sa posúvajú z druhej hodiny na tretiu hodinu ráno.
„Vlaky premávajúce v tejto dobe tak prídu do konečnej stanice o hodinu „neskôr“, reálne však bude čas jazdy zodpovedať tomu, ktorý je uvedený v cestovnom poriadku,“ informoval hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Ide o vlaky EN 442 SLOVAKIA (Humenné 19:30 – Praha hl. n. 7:38), R 614 ZEMPLÍN (Humenné 21:51 – Bratislava hl. st. 5:33) a R 615 ZEMPLÍN (Bratislava hl. st. 22:57 – Humenné 6:33), ktoré prídu s meškaním 60 minút.
„Na tratiach susedných železníc budú podobne ovplyvnené jazdy nočných vlakov. Vlaky, ktoré vchádzajú na Slovensko po 3:00, pôjdu už podľa letného času,“ dodal Kováč.
Princíp podobný letnému času spomenul už americký politik Benjamin Franklin v druhej polovici 18. storočia v jednom zo svojich zápiskov.
V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v prvej polovici 20. storočia v niekoľkých európskych krajinách. Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia.
Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období, pričom od letného času sa očakávali energetické úspory.
O dva roky neskôr sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, a to nadránom, keď je vplyv zmeny času na pracovné aktivity minimálny.
Najčítanejšia najnovšia správa
Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť, hovorí odborník o slovenskom zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva SR je z hľadiska čerpania eurofondov jedno z najslabších. V debate na konferencii Vizionári 2023 to uviedol odborník Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na zdravotníctvo Peter Stachura.
Narážal tak na problémy spojené s výstavbou nemocnice Rázsochy a nesystematické čerpanie eurofondov. Podľa Stachuru je využitie peňazí z plánu obnovy povinnosťou štátu.
„Potrebujeme dofinancovať zdravotníctvo, bez toho sa to nedá. Zdravotníctvo musí byť prioritou budúcej vlády,“ tvrdí.
Financovanie banálnych vyšetrení
Zdravotníctvo na Slovensku podľa Stachuru nezvláda financovanie banálnych vyšetrení a problém je v nesystematickosti.
„Toľko vecí je financovaných, ktoré by financované ani nemuseli byť. Máme nadbytočné množstvo CT vyšetrení, MR vyšetrení a predoperačné vyšetrenia robíme duplicitne. Robotická chirurgia sa rozbieha ako huby po daždi. Tieto veci sa musia zadefinovať, kde to má zmysel a kde to zmysel nemá,“ zdôraznil.
Preventívne prehliadky
Expert KDH sa vyjadril aj k téme primárnych prevencií na Slovensku. Problémom podľa neho je to, že sa nemerajú žiadne dáta z preventívnych prehliadok.
„Nemeriame, čo vlastne z tej preventívy máme. Nevieme, aké sú dáta, nechávame ľudí chodiť na preventívne prehliadky a nevieme, čo z toho majú, či naozaj máme záchyt nejakých ochorení,“ povedal.
Na racionálnom nastavení systému sa podľa Stachuru vedia ušetriť zdroje v zdravotníckom sektore.
