Rast cien nehnuteľností sa vracia k priemeru z posledných rokov. Vyplýva to zo stanoviska analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).

„V treťom štvrťroku 2021 sa ponukové ceny nehnuteľností na bývanie zvýšili oproti minulému štvrťroku o 3,4 percenta. Medzikvartálne tempo rastu cien sa po predchádzajúcom mimoriadnom štvrťroku stlmilo na hodnoty, ktoré sú v posledných rokoch typické,“ uvádzajú analytici.

Päťizbové byty rástli najmenej

„Najvyšší rast sledujeme v Trnavskom a Banskobystrickom kraji. Vývoj úverov na bývanie indikuje pokračujúcu aktivitu na realitnom trhu, dopytová strana zostáva naďalej silná,“ konštatujú analytici ÚMS. V porovnaní s minulým rokom sú ceny o 18,4 percenta vyššie.

„Priemerná cena rezidenčných nehnuteľností vzrástla v treťom štvrťroku o 70 eur za meter štvorcový a dosiahla úroveň 2 122 eur za meter štvorcový,“ dopĺňajú.

Priemerná cena bytov sa v treťom štvrťroku 2021 zvýšila na 2 364 eur za meter štvorcový, medzištvrťročné tempo rastu spomalilo na 2,9 percenta, v medziročnom porovnaní ide o rast o 15,1 percenta.

„Najrýchlejšie rástli ceny dvojizbových a štvorizbových bytov, naopak najnižší rast evidujeme v prípade päťizbových bytov,“ uvádzajú analytici.

Nájomné rastie druhý štvrťrok

Priemerná cena domov dosiahla úroveň 1 684 eur za meter štvorcový, oproti predchádzajúcemu štvrťroku je o 6,6 percenta vyššia (26,1 percenta medziročne).

Nájomné v treťom štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástlo o 4,1 percenta.

„Nájomné bývanie chápeme ako alternatívu k bývaniu vo vlastnom – čím je nájomné bývanie lacnejšie, tým vyššia je relatívna cena bývania v zakúpenej nehnuteľnosti,“ vysvetľujú analytici a dodávajú, že nájomné medzištvrťročne rastie už druhý štvrťrok za sebou.

„Medziročný pokles sa z tohto dôvodu približuje k nule. Podiel nájomného k priemernej cene nehnuteľností preto v tomto štvrťroku znižoval hodnotu kompozitného indexu,“ dodávajú.

Nových úverov je veľa

Rast cien nehnuteľností podľa analytikov zostáva rýchlejší, ako predpokladané tempo rastu miezd v treťom štvrťroku (0,9 percenta).

„Vo výsledku očakávame miernejšie zhoršenie dostupnosti bývania, index sa vo väčšine krajov približuje k svojmu dlhodobému priemeru,“ uvádzajú.

Ako dodávajú, čistý prírastok úverov na nehnuteľnosti dosahuje aj v prvých dvoch mesiacoch tretieho štvrťroku vysoko nadpriemerné hodnoty.

„Historické maximum bolo dosiahnuté v júni 2021, údaje za júl a august sú však naďalej mimoriadne vysoké. Výrazná aktivita na realitnom trhu tak naďalej pretrváva,“ uzavreli.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.