• Dnes je: Piatok 12. augusta 2022 meniny má Darina

Raab: Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že možno strávia zvyšok života za mrežami

Raab: Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že možno strávia zvyšok života za mrežami

Veľká Británia poskytne peniaze i expertov na posilnenie vyšetrovania vojnových zločinov na Ukrajine.

24.3.2022 (Webnoviny.sk) - Veľká Británia posilňuje svoju podporu vyšetrovaniu Medzinárodného trestného súdu (ICC) týkajúceho sa páchania vojnových zločinov na Ukrajine prostredníctvom finančných prostriedkov aj špecialistov.

Vojnové zločiny

Britský vicepremiér Dominic Raab sa vo štvrtok v Haagu stretne s ministrami z celého sveta s cieľom ukázať podporu pokračujúcemu vyšetrovaniu ICC.

Stretnutie sa pritom koná deň po tom, ako americký šéf diplomacie Antony Blinken informoval, že ruskí vojaci na Ukrajine podľa administratívy prezidenta Bidena páchajú vojnové zločiny a Spojené štáty budú spolupracovať na stíhaní páchateľov.

Spojené štáty síce nie sú členským štátom ICC, no môžu pomáhať napríklad so zhromažďovaním dôkazov proti ruským silám.

Koalícia medzinárodných partnerov

Veľká Británia, ktorá je členským štátom, podľa Raaba poskytne ICC dodatočné finančné prostriedky vo výške jedného milióna libier a pridelí vojakov so špecializáciou na zber spravodajských informácií, aby súdu pomohli odhaliť dôkazy o vojnových zločinoch.

Na pomoc s vyšetrovaním mobilizujú aj tím vyšetrujúci vojnové zločiny, pôsobiaci pri protiteroristickej jednotke metropolitnej polície.

„Spojené kráľovstvo dnes spája koalíciu medzinárodných partnerov, aby poskytli financovanie a posily z radov vyšetrovateľov pre posilnenie vyšetrovania možných vojnových zločinov na Ukrajine," skonštatoval Raab pred stretnutím a dodal, že „prezident Putin a jeho velitelia by mali vedieť, že budú niesť zodpovednosť za svoje činy a hrozí im, že strávia zvyšok života za mrežami".

Hlavný prokurátor ICC Karim Khan tento mesiac spustil vyšetrovanie po tom, ako ho o to formálne požiadali desiatky členských krajín.

(1 EUR = 0,83280 GBP)

Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu

Benjamin Ferencz, posledný žijúci prokurátor v Norimberskom procese s nacistickými predstaviteľmi v rokoch 1945 - 1946, vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by mal skončiť „za mrežami“. Povedal to v rozhovore pre britský The Mirror.


Zločiny, ktoré Rusko teraz pácha na Ukrajine, sú hanbou ľudskej spoločnosti. Zodpovední by sa mali zodpovedať za agresiu, zločiny proti ľudskosti a obyčajné vraždy. Čím skôr začnú ťahať zločincov pred súd, tým šťastnejší budeme,“ povedal Ferencz. Podotkol, že najprv by Rusko potrebovalo úplne novú vládu, aby Putina a jeho okruh najbližších spolupracovníkov mohli zatknúť a uväzniť.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Nepovažuje to však za nereálne a tvrdí, že Putin by napokon mohol skončiť vo väzení ako vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič. „Je to veľmi realistické,“ dodal Ferencz, ktorý 11. marca oslávi 102. narodeniny. „Všetko, čo potrebujeme, je odhodlanie to urobiť, Rusi nežijú na Mesiaci. Chcem vidieť Putina za mrežami. Je to možné.“ skonštatoval.

Putinovi nejde len o Doneck a Luhansk či Krym, podľa politológa nedokáže fyzicky kontrolovať získané oblasti Ukrajiny

Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina sa nebude chcieť uspokojiť len s kontrolou Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a s anexiou polostrova Krym.

Pre agentúru SITA to povedal Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe.

Novorusko a Malorusko

Mapa zobrazovala územie Ukrajiny rozdelené do viacerých celkov. Jedným z nich je takzvané Novorusko, ktoré by od Donbasu siahalo až po Charkov na východe a Odesu na západe.

V strede Ukrajiny od Poltavy po Žitomyr by vznikla Ukrajina, označovaná ako Malorusko. Táto časť by zahŕňala aj Kyjev. Západnú Ukrajinu by tvorili územia Halíče a Volyne a poslednými časťami by boli Zakarpatsko a Bukovina.

Na fyzickú kontrolu budú potrebné náklady

Iné scenáre podľa Havlíčka hovoria o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper. Dodáva však, že na fyzickú kontrolu väčšieho územia Ukrajiny bude musieť Rusko vynaložiť obrovské zdroje a náklady, ktoré by dozerali na poriadok v obsadených územiach.

„Každopádne to bude Rusko stáť už s ohľadom na dnes prebiehajúci gerilovú vojnu nesmierne množstvo zdrojov a kapacít,“ konštatoval Havlíček.

Snaha Moldavska je hodná potrestania

Politológ tiež zatiaľ vidí ako málo pravdepodobné, že by sa Putin pustil do ďalšej vojenskej expanzie, ktorá by mohla mať za cieľ napríklad Moldavsko, ktorého jedna časť, Podnestersko, je prakticky pod kontrolou Moskvy.

Snaha Moldavska dostať sa pod vedením prezidentky Maie Sandu do Európskej únie (EÚ) môže byť podľa Havlíčka nebezpečná a „hodná potrestania“. „Moldavské ozbrojené sily by potom neboli pre Putina žiadnou veľkou prekážkou. Z opačnej strany je ale riziko v tom, že by si Moskva znepriatelila ďalšiu krajinu a jej spoločnosť,“ uzatvára Havlíček.

Aké budú ekonomické dopady invázie Ruska na Ukrajinu? Analytik odporúča sledovať niekoľko faktorov

Invázia Ruska na Ukrajinu prekvapila Európu, svet a aj trhy. Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, investori spustili výpredaj svojich rizikových akciových titulov a začali nakupovať bezpečné aktíva, ako sú drahé kovy a dlhopisy.

„Veľký rast nestability priniesol vystrelenie cien komodít ako uhlie, pšenica, ale aj ropa, kde cena preskočila 100 dolárov za barel. Ruská federácia je významným dodávateľom energetických surovín pre EÚ, čo spôsobilo markantné zvýšenie cien plynu,“ povedal Horňák.

Pokles výnosov nemeckých a slovenských štátnych dlhopisov nebol podľa neho až tak veľký. Desaťročné nemecké výnosy klesli o 6 bázických bodov z 0,23 % na 0,17 %, slovenské výnosy klesli z 0,66 % na 0,49 %.

Z Ruska k nám prúdi ropa aj plyn

Aj keď z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavuje Ukrajina a Rusko významných obchodných partnerov pre Slovensko, keď podiel importov a exportov sa pohybuje v jednotkách percent, Ruská federácia však podľa Horňáka dodáva na Slovensko až dve tretiny ropy a ropných produktov a viac než 90 % plynu.

„Ďalší vývoj konfliktu ukáže, ako a do akej miery bude zasiahnutá vzájomná ekonomická spolupráca a výmena tovarov a teda do akej miery bude zasiahnuté hospodárstvo. Okrem toho sa niektoré slovenské podniky vo veľkej miere spoliehajú na dodávky surovín z východu, napríklad železnej rudy,“ hovorí analytik.

Vzhľadom na tento vývoj existuje podľa Horňáka niekoľko faktorov, ktoré je v súčasnosti potrebné sledovať. Cena energií ostane s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho zvýšená, čo sa bude prelievať aj do cien iných tovarov a služieb, čím by miera inflácie mohla dosahovať vyššie úrovne aj v ďalšom období.

Tlak na verejné financie vzrastie

V prípade narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov a útlmu aktivity v dôsledku vysokých cien vstupov, materiálov, tovarov môže zároveň prísť pokles ekonomickej výkonnosti cez zníženie investícií a spotreby domácností. Do popredia sa podľa analytika dostáva hrozba kombinácie nižšieho ekonomického rastu a zvýšenej inflácie.

Samotné napätie a nestabilita budú podľa analytika negatívne vplývať na rozhodovanie ekonomických subjektov, vzrastie tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom nákladov súvisiacich s konfliktom, ale aj potenciálna pomoc ekonomike pri zvládaní sťažených podmienok.

„Pravdepodobnosť skorého zvyšovania sadzieb ECB je o niečo nižšia. Cena peňazí dlhších splatností na trhu však zatiaľ veľmi neklesla, takže trh so sprísňovaním menovej politiky stále počíta,“ dodal Horňák.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie