Ruský prezident Vladimir Putin v stredu oznámil, že Rusko bude žiadať, aby „nepriateľské“ krajiny platili za ruský zemný plyn len v rubľoch.
Zmrazenie ruských aktív
Na stretnutí s vládnymi predstaviteľmi Putin povedal, že „viaceré západné krajiny urobili nelegitímne rozhodnutia o takzvanom zmrazení ruských aktív“.
Podľa jeho slov preto „vôbec nemá zmysel dodávať naše tovary Európskej únii, Spojeným štátom americkým a dostávať platby v dolároch, eurách a mnohých iných menách“.
Dodal, že preto ohlásil „opatrenia“ na zmenu platieb za „náš zemný plyn dodávaný nepriateľským krajinám“ na platby v ruských rubľoch.
Rubeľ sa prepadol voči iným menám
Ruský prezident nepovedal, kedy táto nová politika nadobudne účinnosť. Centrálnej banke krajiny však dal pokyn, aby vypracovala postup, ako tí, ktorí kupujú zemný plyn, získajú v Rusku ruble. Podľa ekonómov sa zdá, že cieľom tohto kroku je snaha o podporu rubľa, ktorý sa prepadol voči iným menám po tom, ako Putin napadol Ukrajinu.
Niektorí analytici však vyjadrili pochybnosti, že to bude fungovať. Neil Shearing zo spoločnosti Capital Economics povedal: „Pre mňa to nie je jasný krok, keďže ruská ekonomika potrebuje zahraničné meny, aby mohla platiť za dovoz, a energie sú jedným z mála zdrojov, ktoré jej zostali“.
Vojna na Ukrajine má svoje dopady a brzdí oživenie ekonomiky utlmenej pandémiou. Ako to vidí analytik?
Predpovede na rok 2022 sa nesú v znamení ruskej invázie na Ukrajine, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje ekonomický vývoj aj na Slovensku.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je vidieť nielen veľké politické riziká, ale aj zvýšenú neistotu ovplyvňujúcu investičnú aktivitu, vyvolané problémy v dodávateľských reťazcoch a tlak na rast cien, najmä komodít, ktoré brzdia ekonomickú výkonnosť.
Inflácia prekoná desať percent
Z týchto dôvodov v sporiteľni revidovali pôvodný medziročný odhad rastu ekonomiky o jeden percentuálny bod nadol na 2 %.
Rast cien by mal podľa Horňáka kulminovať v najbližších mesiacoch na úrovni cez 10 %, tlačený najmä plynom a elektrinou, potravinami, cenami pohonných hmôt, ale aj širšími inflačnými tlakmi, keďže cena prepravy a energií ovplyvňuje širokú škálu tovarov a služieb.
Okrem toho dochádza k očakávanému ďalšiemu nárastu spotrebných daní z tabaku a cien niektorých služieb. Rast spotrebiteľských cien by tak mal v tomto roku dosiahnuť podľa Horňáka v priemere 9,5%.
Na tento vývoj reaguje aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá výrazne zvýšila odhad rastu cien v eurozóne pre tento rok a na svojom marcovom zasadnutí pristúpila k sprísneniu menovej politiky.
Úrokové sadzby pôjdu nahor
Avizované utlmenie objemu nakupovaných dlhopisov tak bude rýchlejšie. Už počas druhého štvrťroka.
„Ak sa vyhliadky inflácie neznížia pod inflačný cieľ, pristúpi k ukončeniu nákupov aktív už v treťom kvartáli a otvorí si tak cestu k zvyšovaniu sadzieb. Vzhľadom na súčasný vývoj očakávanie ich prvé zvýšenie už v tomto roku,“ hovorí analytik.
Tlmená ekonomická aktivita a nové výdavky prinesú podľa Horňáka aj vyššiu potrebu financovania. Vláda má vytvorenú istú rezervu, no financovanie humanitárnych, či vojenských potrieb môže byť nákladné a prinesie nárast deficitu.
„Vyššie popísané podmienky tlačia na rast výnosov štátnych dlhopisov a zvyšujú tak náklady na obsluhu dlhu. Očakávame, že rozpočtový deficit môže v tomto roku dosiahnuť 6 %, pozorovať však budeme aj rýchly rast nominálneho výkonu ekonomiky kvôli rastu inflácie, čo bude tlmiť podielový ukazovateľ dlhu voči HDP,“ uviedol Horňák.
Neistota ostáva vysoká
Neistota v súčasnosti však ostáva vysoká a odhady preto ešte môžu byť revidované, a to aj výraznejšie než sme boli zvyknutí.
Celkové dopady budú závisieť podľa Horňáka od ďalšieho vývoja konfliktu a konečného usporiadania vzťahov medzi západom a Ruskom, ako aj rozsahu a dĺžky trvania uvalených sankcií.
Správa Ruskej tajnej služby FSB: Rusko môže vojnu len rôznymi spôsobmi prehrať, čaká ho katastrofa
Danko chce nechať celý konflikt na Rusov a Ukrajincov, súhlasí s Orbánom a zbrane by im neposielal
Putin by mal skončiť za mrežami, tvrdí posledný žijúci prokurátor z Norimberského procesu
Najčítanejšia najnovšia správa
Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj
Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.
Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci
Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.
Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.
V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.
Návrat zahraničnej klientely
Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.
Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.
Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.
Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji
Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.
Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.
V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.
V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.
Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.
