• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Prídavok na dieťa v sume 100 eur dostanú rodiny už čoskoro, v hre je aj ďalšia pomoc ohrozeným skupinám

Prídavok na dieťa v sume 100 eur dostanú rodiny už čoskoro, v hre je aj ďalšia pomoc ohrozeným skupinám

Jednorazovo zvýšený prídavok na dieťa v sume 100 eur by mali rodiny s nezaopatrenými deťmi dostať v júni tohto roka. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina).

Ďalšia pomoc by mohla prísť na jeseň

„Všetky legislatívne návrhy pôjdu na rokovanie vlády na budúci týždeň, mne stačia len nariadenia vlády, nepotrebujem k tomu meniť zákony,“ povedal.

Šéf rezortu práce a sociálnych vecí tiež pripustil, že vláda najviac ohrozeným skupinám ľudí pomôže aj na jeseň tohto roka. „Uvidíme na jeseň, či sa podarí inflačné tlaky znížiť,“ povedal.

Pomoc pre rodiny aj seniorov

V tomto roku sa prídavok na dieťa jednorazovo zvýši zo súčasných 25,88 eura na 100 eur. Na tento účel vláda vynaloží 83 miliónov eur. Prídavok sa zvýši pre 661-tisíc rodičov, ktorí majú 1,1 milióna nezaopatrených detí. Bude sa to týkať všetkých nezaopatrených detí bez ohraničenia veku.

Príspevok v sume 100 eur dostanú aj rodiny v hmotnej núdzi, seniori, ktorým nevznikol nárok na starobný dôchodok, opatrovatelia, osobní asistenti a náhradní rodičia.

Pomoc ľuďom. O koľko sa zvýši prídavok na dieťa, daňový bonus a kto dostane po 100 eur?

Na pomoc ľudom v boji so zdražovaním vláda v tomto roku vynaloží 260 miliónov eur a v budúcom roku jednu miliardu eur.

Prídavok na dieťa a daňový bonus

súčasný mesačný prídavok na dieťa vo výške 25,88 eura sa od 1. júla 2022 zvýši na 30 eur a od 1. januára 2023 na 40 eur

súčasný daňový bonus na dieťa do šiestich rokov veku na úrovni 47,14 eura od júla tohto roku stúpne na sumu 70 eur a od budúceho roka na 100 eur

ďalšou časťou našej pomoci sú služby deťom, teda tzv. voľnočasové aktivity. Dnes takýto príspevok neexistuje. Od nového roka bude vo výške 60 eur

Kto dostane jednorazový príspevok 100 eur?

7500 profesionálnych náhradných rodičov a náhradných rodičov

80-tisíc opatrovateľov a osobných asistentov osôb s ŤZP

58-tisíc domácností v hmotnej núdzi

102-tisíc ľudí nad 60 rokov vrátane, ktorým nevznikol nárok na dôchodok


Každému tretiemu Slovákovi stúpli mesačné náklady na život o 101 až 250 eur, ukázal prieskum

Každému tretiemu Slovákovi stúpli mesačné náklady na život v súvislosti so zvyšovaním cien o 101 až 250 eur. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý agentúra AKO uskutočnila pre reláciu Na hrane televízie JOJ.


Prieskum sa konal od 5. do 11. apríla na vzorke 1 000 respondentov. Približne 30 percent opýtaných sa vyjadrilo, že im náklady stúpli od 51 do 100 eur, takmer 15 percent do 50 eur. Žiadne zvýšenie nákladov evidovalo iba 2,5 percenta respondentov a nárast o viac ako 250 eur necelých 9 percent.


Vyšší nárast pritom podľa výsledkov prieskumu uvádzali častejšie ženy ako muži. Z hľadiska veku to boli najmä stredne vekove kategórie, teda ľudia vo veku 34 až 65 rokov. V rámci geografického rozloženia sa zvýšenie životných nákladov týkalo najmä obyvateľov Trenčianskeho, Bratislavského a Žilinského kraja.

Celkovo pritom zdražovanie uvádzali častejšie voliči strán Smer - Sociálna demokracia, Kotlebovci-LSNS, Slovenská národná strana, Republika, Sme Rodina a Hlas-Sociálna demokracia.

Štvorčlenná rodina zaplatí za jedlo a energie mesačne navyše zhruba 50 eur, vypočítala prezidentka Čaputová

Štvorčlenná rodina zaplatí mesačne za jedlo a energie oproti minulému roku navyše zhruba 50 eur. Ako ďalej uviedla prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti, zdražovanie pocítia najmä samoživitelia, viacdetné rodiny, či dôchodcovia žijúci osamelo. Prezidentka je presvedčená, že ľuďom, ktorých sa zdražovanie najviac dotkne, je potrebné pomôcť pravidelnou finančnou dávkou.

„Priamou a pravidelnou dávkou pre takéto situácie je v iných krajinách Európskej únie tzv. príspevok na bývanie, ktorý zohľadňuje zvýšené životné náklady domácnosti v pomere k nákladom na bývanie.


Takýto príspevok samozrejme môžu ľudia využiť na úhradu akýchkoľvek životných nákladov podľa svojich potrieb, nielen na náklady spojené s bývaním," uviedla prezidentka.


V súvislosti so zdražovaním je podľa Čaputovej namieste hovoriť aj o ďalších systémových krokoch, akými sú napríklad valorizácia dávok v hmotnej núdzi s ohľadom na rast cien pre najchudobnejších ľudí. „Je potrebné, aby vláda konala rýchlo, koncepčne a s dostatočnými zdrojmi, aby občania mali istotu, že štát na nikoho nezabúda," konštatovala Čaputová.

Systémová pomoc pri zdražovaní? Podľa prezidentky by riešením mohol byť príspevok na bývanie

Systémovou pomocou pri zdražovaní na Slovensku by mohol byť príspevok na bývanie. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Tento každomesačný príspevok podľa nej zohľadňuje životné náklady domácnosti v pomere k nákladom na bývanie.

Netreba hľadať nové riešenia

Štát by porovnal čisté príjmy domácností so zvyšujúcimi sa nákladmi na bývanie a príspevkom na bývanie by ich dorovnal tak, aby nízkopríjmovým domácnostiam umožnil dôstojné bývanie.

„Pri rôznom možnom nastavení kritérií na nárok tohto príspevku by štát mohol pomôcť takmer miliónu ľudí. Netreba hľadať nové riešenia, netreba objavovať koleso, najmä ak v 23 z 26 krajín OECD, už takýto mechanizmus funguje," upozornila hlava štátu.

Už nemôžeme dlhšie čakať

Občanom Slovenska, ktorí sú dnes v riziku chudoby, by príspevok na bývanie podľa Čaputovej pomohol zvládnuť ťažkú situáciu, v ktorej sa pre zdražovanie ocitli. S pomocou na zvládnutie zdražovania si podľa nej nemôžeme dovoliť dlhšie čakať.

Prezidentka SR si nemyslí, že dostatočnou a účinnou pomocou môže byť nejaká jednorazová dávka.

„Najmä ak naše makroekonomické vyhliadky podľa Národnej banky Slovenska upozorňujú, že aj v nasledujúcom roku nás bude trápiť zvýšená inflácia. Odborníci sa preto prikláňajú k opakovanému a cielene adresovanému príspevku," dodala.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hľadá riešenia ako stabilizovať ceny na trhu, na pomoc vyzval odbornú verejnosť

Neregulovaný veľkoobchodný trh s elektrinou a plynom robí vrásky aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulačný úrad začal hľadať u odbornej verejnosti pomoc. Otvoril verejnú diskusiu o možných krízových opatreniach na neregulovanom trhu s elektrinou a plynom.

Rast cien energií

„Chceme zabezpečiť celkovú stabilitu energetického trhu v SR. Pozorne monitorujeme vývoj na neregulovaných veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom, ktorý je v súčasnom období poznačený extrémnym cenovým vývojom a vysokou mierou cenovej volatility,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Problémy na trhoch s energiami zintenzívňuje vojna na Ukrajine. Vývoj na neregulovaných veľkoobchodných trhoch môže mať podľa slovenského regulátora zásadný negatívny dopad nielen na koncových odberateľov energií, vrátane regulovaných domácností a malých podnikov, ale aj na dodávateľov elektriny a plynu, vrátane spoločností podnikajúcich v prirodzene monopolných činnostiach.

Snahy zmierniť negatívne dopady

„V snahe moderovať a eliminovať mieru rizika, úrad otvára verejnú diskusiu o možných krízových opatreniach na trhu s elektrinou a plynom, so zameraním na neregulovaný segment dodávky elektriny a plynu. Podkladom pre verejnú diskusiu je dokument, ktorý pripravil úrad ako opis problematiky a prvý návrh niekoľkých možných riešení,“ dodal Igaz.


Úrad predkladá dokument na verejnú odbornú diskusiu s cieľom získať spätnú väzbu k identifikovaným problémom a navrhovaným riešeniam, prípadne získať podnety na ďalšie možnosti riešení súčasnej situácie na neregulovanom trhu s elektrinou a plynom.

„Zdôrazňujem, že pri hľadaní riešení budeme preferovať vyvážený prístup tak, aby z neho nemali jednostranný prospech iba niektorí účastníci trhu s elektrinou a plynom. Je potrebné zdôrazniť, že prípadné realizované riešenia budú mať za cieľ moderovať a eliminovať negatívne externality krízovej situácie v reálne dosiahnuteľnej miere, so zvážením dopadov na jednotlivé skupiny účastníkov trhu, predovšetkým na koncových odberateľov energií,“ konštatoval predseda ÚRSO Andrej Juris.


Verejná diskusia je otvorená pre širokú verejnosť, orgány štátnej a verejnej správy, regulované a neregulované subjekty v energetike, odberateľov energií, ale aj širšiu odbornú verejnosť.

Trhové ceny elektriny sa dali do pohybu, priplatíme si aj za plyn

Tento týždeň bol v znamení rastu trhových cien elektriny aj plynu. Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa vo štvrtok predávala za 188 eur za megawatthodinu.


V pondelok pritom elektrina na pražskej burze stála 173 eur za megawatthodinu.


Podobný rast zaznamenali trhy aj pri plyne. Plyn na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa v súčasnosti predáva za takmer 125 eur za megawatthodinu. V pondelok ho pritom mohli obchodníci kúpiť ešte za 96 eur za megawatthodinu.

Cena elektriny na pražskej burze sa však v súčasnosti pohybuje ešte ďaleko pod úrovňou historických rekordov. Dva dni pred ostatnými Vianocami sa totiž predávala za takmer 330 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého roka sa ale elektrina obchodovala len za 55 eur za megawatthodinu.


Plyn dosiahol rekordné hodnoty začiatkom marca tohto roka. Plyn na Medzinárodný deň žien sa vyšplhal na trhu TTF na 216 eur za megawatthodinu.

Geotermálna energia nás dokáže zbaviť závislosti na ruskom plyne, je to bohatstvo pod našimi nohami

Slovensku by pomohla znížiť závislosť od ruských energií aj geotermálna energia. Zhodujú sa na tom odborníci zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) a OZE.


Z energie nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov pod zemským povrchom možno efektívne a udržateľne vyrábať elektrickú energiu a teplo.


„Bohatstvo dostupné priamo pod nohami môže výrazne prispieť k uhlíkovo neutrálnej a sebestačnej budúcnosti,“ uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Stabilný a ekologický zdroj energie

Z hľadiska potenciálu využívania geotermálnej energie patrí Slovensko k najperspektívnejším krajinám v Európe. Predurčujú ho k tomu najmä nadpriemerné prírodné podmienky – vysoký teplotný gradient (prirodzené stúpanie teploty s hĺbkou), ako aj výskyt vodonosných štruktúr (kolektorov) v záujmových hĺbkach.


„Prednosťou takto produkovanej energie je aj to, že ide o stabilný zdroj, na ktorého cenu nevplýva cena surovín či situácia za hranicami. Navyše ide o ekologický spôsob produkcie, s ktorým sa na rozdiel od fosílnych palív nespája vznik emisií,“ dodal Karaba.

Teplo pre tisícky domácností

Z celkového odhadovaného potenciálu vyše 5 500 tepelných megawattov využívame na Slovensku iba nepatrný zlomok. Pritom zapojenie čo i len desatiny kapacity našich geotermálnych zdrojov by podľa SAPI pri štandardnej produkcii, zohľadnení efektivity a ročnej prevádzky stačilo na výrobu približne 1,2 milióna megawatthodín tepla.

„Pre porovnanie, ročná dodávka do systému CZT (centrálne zásobovanie teplom – poz.red.) v Bratislave je približne 880 tisíc megawatthodín. Hovoríme teda o zásobovaní desiatok tisíc domácností,“ doplnil projektový manažér spoločnosti PW Energy Michal Mašek.


Dodal, že vďaka teplu produkovaného prostredníctvom geotermálnej energii by mohlo Slovensko ušetriť desiatky miliónov kubických metrov zemného plynu. Spoločnosť PW Energy realizuje projekty prvých geotermálnych elektrární pri Žiari nad Hronom a Prešove.

Slovensko utlmuje využitie geotermálnej energie

Otázne je, či využívanie geotermálnej energie nejako intenzívne podporí aj štát. Ministerstvo hospodárstva SR sa na otázku agentúry SITA, či by sa nemalo Slovensko viac zamerať a podporovať využitie u nás dostupných energií, ako je napríklad aj geotermálna energia, neodpovedalo. Podľa SAPI sme v tomto smere pozadu.

„Aktuálne nastavenie pravidiel čerpania európskych dotácií, tak ako ho vykladá Slovenská inovačná a energetická agentúra, komplikuje a svojím spôsobom de facto zabraňuje získať finančnú spoluúčasť na projekty zahŕňajúce výrobu zelenej energie z geotermálnych zdrojov. Slovensko by malo rýchlo zapracovať na odstránení bariér, ktoré spomaľujú rozvoj a utlmujú potenciál využitia geotermálnej energie, ktorý je na Slovensku značný,“ konštatoval Karaba.


SAPI a súkromní investori sa podľa Karabu už dlhšiu dobu volajú po reforme pravidiel, ktorá by umožnila, aby sa európske dotačné prostriedky dali využívať aj na podporu týchto projektov.


Za cenový boom energií je zodpovedný Putin. Podľa Hegera úmyselne nenapĺňal zásobníky plynu, aby sa mohol hrať s cenami


Slovensko podporuje myšlienku spoločného nákupu energií v rámci Európskej únie (EÚ). Uviedol to predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) počas rokovania Európskej rady v Bruseli. Ako vysvetlil, keď EÚ postupuje spoločne, vie si vyjednať oveľa lepšie podmienky.

„Hlavným dôvodom, prečo sú ceny vysoké, je Vladimir Putin. To, čo robil minulý rok v lete a na jeseň, že nenapĺňal zásobníky plynu, robil práve z toho dôvodu, aby sa mohol hrať s cenami,“ skonštatoval Heger pre média v úvode piatkových rokovaní európskych lídrov.


Zdôraznil, že všetky hlavy štátov EÚ pracujú silno na tom, aby bolo nepohodlie občanov EÚ čo najmenšie.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie