• Dnes je: Sobota 31. októbra 2020 meniny má Aurélia

Príčinou vyhynutia nosorožcov srstnatých môžu klimatické zmeny, poukazuje na to nová štúdia

Príčinou vyhynutia nosorožcov srstnatých môžu klimatické zmeny, poukazuje na to nová štúdia

Nové zistenia medzinárodného tímu vedcov kladú "dôraz na skutočnosť, že rýchle otepľovanie klímy môže mať ničivé účinky na prežitie druhov".

16.8.2020 (Webnoviny.sk) - Nosorožce srstnaté (Coelodonta antiquitatis), ktoré v praveku obývali severnú Euráziu, zrejme pred 14-tisíc rokmi vyhynuli v dôsledku klimatickej zmeny a nie nadmerného lovu, ako sa predpokladá.

Poukazuje na to nová štúdia, ktorá vyšla v odbornom periodiku Current Biology. Vedci v rámci nej analyzovali DNA jedincov, ktorých objavili na severovýchodnej Sibíri.

Výskum DNA

Medzinárodný tím vedcov skúmal nukleárnu DNA z nosorožca srstnatého, ktorý pravdepodobne žil pred 18 500 rokmi, a zistili, že vykazuje málo známok príbuzenského kríženia alebo zníženej genetickej diverzity.

Zároveň sa zdá, že populácie nosorožcov boli po tisícky rokov pred ich vyhynutím stabilné, čo naznačuje, že ľudia možno prispeli k ich vyhynutiu, ale nestoja za výrazným poklesom počtu.

"Ľudia prišli na severovýchodnú Sibír pred najmenej 30-tisíc rokmi. Žili tam spolu 12-tisíc rokov, do obdobia nášho genómu, a počas tohto obdobia nevidíme dôkazy o poklese v populácii nosorožcov srstnatých," uviedol spoluautor štúdie Love Dalén zo švédskeho Centra pre paleogenetiku.

Pokles v populácii

Analýza mitochondriálnej DNA ďalších 14 nosorožcov srstnatých z obdobia pred 50- až 14-tisíc rokmi zistenia tímu potvrdila a poukázala na vysokú genetickú diverzitu aj krátko pred vyhynutím druhu. To podľa Daléna naznačuje, že posledný pokles v populácii vedúci k vyhynutiu "nastal veľmi, veľmi rýchlo, zrejme v rozmedzí pár stoviek rokov".

Vyhynutie nosorožcov srstnatých sa zhoduje s obdobím otepľovania známeho ako interštadiál Bolling-Allerod, poukázala vedúca autorka štúdie Edana Lord s tým, že to naznačuje vinu klimatickej zmeny. Sibír vtedy mohla byť chladná, ale otepľovanie viedlo v zime k hojnejšej snehovej pokrývke a zmenám vegetácie, ktoré by mohli nosorožce tvrdo zasiahnuť.

Nové zistenia

Už skôr vedci poukázali na to, že by klimatická zmena mohla byť príčinou vyhynutia mamutov.

Nové zistenia, ku ktorým Dalén s kolegami dospeli, kladú podľa neho "dôraz na skutočnosť, že rýchle otepľovanie klímy môže mať ničivé účinky na prežitie druhov". "Zdôrazňuje to riziko, ktoré v súčasnosti podstupujeme s biodiverzitou, keď rapídne ovplyvňujeme svetovú klímu," cituje Daléna denník The Guardian.

Vedci okrem iného pri výskume zistili, že nosorožce srstnaté mali mutácie v génoch, ktoré spôsobili, že receptory nízkej teploty v ich koži boli menej citlivé.

Viac k téme: klimatické zmeny, štúdia, vedecký výskum, vyhynutie


Počasie