28.8.2020 (Webnoviny.sk) - Čím predvídateľnejšie a jasnejšie budú epidemiologické pravidlá, tým lepšie ich budú ľudia akceptovať. Povedala to na spoločnom rokovaní v piatok prezidentka SR Zuzana Čaputová ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu.

Nikto nechce šíriť paniku

"Nikto z nás nechce šíriť paniku. Na druhej strane si však ani nikto z nás nemôže dovoliť podceniť situáciu. V konečnom dôsledku totiž ide o zdravie a životy, a najmä tých, s ktorými trávime najviac času – s našimi rodinami, blízkymi priateľmi, kolegami, spoluobčanmi. S pánom ministrom sme sa zhodli, že prichádzajúca vlna pandémie bude iná ako tá, ktorú sme zažili na jar. Zatiaľ čo na jar sme si prakticky nevedeli predstaviť, čo všetko nás čaká a do akej miery dokážeme prichádzajúce riziko svojím správaním ovplyvniť, dnes sme už o túto skúsenosť bohatší," doplnila prezidentka.

Ak sa podľa prezidentky Zuzany Čaputovej vedia Slováci svojou obozretnosťou a zodpovednosťou vyhnúť miestam a činnostiam, kde hrozí zvýšené riziko nákazy a ak dokážu iných ľudí nevystavovať riziku prenosu vírusu, Slovensko je na dobrej ceste aj túto vlnu pandémie zvládnuť.

Pripravenosť bude lepšia

"Všetko ostatné je na pripravenosti štátu, zdravotníctva, hygienikov a ďalších zložiek a profesií, ktoré v krízových situáciách majú naše zdravie na starosti. Po dlhom a úprimnom rozhovore s ministrom zdravotníctva si myslím, že k tejto svojej úlohe pristupuje veľmi racionálne a zodpovedne," dodala Čaputová.

Pripravenosť Slovenska bude podľa prezidentky ešte lepšia, keď celonárodný COVID semafor, ktorý vo štvrtok minister Krajčí po rokovaní s konzíliom epidemiológov predstavil, bude spojený s konkrétnymi opatreniami pre každú fázu semafora.

"Či na regionálnej, alebo v prípade zhoršenej situácie, aj na národnej úrovni. Tak, aby občania, mestá a obce, kraje, zdravotníci, firmy, umelci a aj všetci ostatní mohli mať istotu, že ak zodpovedným správaním udržia farbu semaforu, bude to mať na ich životy menší vplyv, ako v prípade zhoršenia situácie a prepnutia semaforu do ďalšej, vyššej fázy," uzavrela prezidentka.

Viac k téme: COVID-19, Koronavírus, prezident Slovenskej republiky

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall odštartovala výstavbu novej továrne na produkciu munície.

Továreň vybudujú v meste Unterlüs, ktoré sa nachádza medzi Hannoverom a Hamburgom. Nový závod zvýši kapacitu nemeckého výrobcu delostreleckých nábojov a Ukrajina od neho len tento rok dostane státisíce kusov munície.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vysielaciu spoločnosť DW.

Riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger povedal, že Nemecko bude schopné po dokončení novej továrne vyrobiť 200-tisíc kusov delostreleckej munície ročne.

Rusko malo vyšší ekonomický rast než bohaté štáty, analytik za tým vidí jednoduché zdôvodnenie

Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast HDP ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7.

Ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP nám peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí nám, aké sú to tovary a služby.  Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy," konštatuje Vlachynský.

Vojna ako fiškálny stimul

Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko napriamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.

„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba," hovorí Vlachynský.

Príklady rastu HDP

Rast HDP nám podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže nám zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže nám „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.

Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP.

Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu znamená podľa Vlachynského ani nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič nevyrábala.

Otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo

Rusko teda podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom.

„Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať," uvádza analytik.

Zároveň však podľa neho platí, že takáto otrava bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu.

„Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo," uzavrel Vlachynský.